Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je komplexný stav, ktorý si vyžaduje citlivý a informovaný prístup v ošetrovateľskej starostlivosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na PTSD, od definície a príčin až po diagnostiku, liečbu a dôležitosť starostlivosti o duševné zdravie.
Čo je traumatická udalosť?
Traumatická udalosť je udalosť, ktorá spôsobuje fyzickú, emocionálnu aj duševnú (psychickú) ujmu. Ak zažívate stresujúcu udalosť, cítite sa fyzicky ohrození alebo extrémne vystrašení. Niekedy nemusíte vedieť, ako reagovať, alebo môžete popierať vplyv, ktorý takáto udalosť na vás má. Životné zmeny, ako sú presťahovanie sa na nové miesto, opustenie rodičov alebo rodinné konflikty, môžu vyvolať poruchu prispôsobenia sa (adaptačná porucha) a pôsobiť stresujúco, traumatizujúco.
Každý reaguje na traumatické udalosti rôznym spôsobom. Často si okolie na danej osobe nevšimne žiadne príznaky traumy, aj keď vo vlastnom vnútri bojuje s vážnymi emocionálnymi stavmi. Šok a odmietanie skutočnosti sú krátko po udalosti normálnou reakciou. Používate ich nevedomky ako ochranu pred emocionálnym dopadom zážitku. Môžete sa cítiť bezcitne až oddelene - akoby sa vás situácia vôbec netýkala. Prekonanie počiatočného šoku zvyčajne trvá štyri až šesť týždňov od udalosti. Tento čas je dôležitý aj pre diagnostiku možnej posttraumatickej reakcie.
Čo je posttraumatická stresová porucha (PTSP)?
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je psychická porucha, ktorá sa môže rozvinúť u osôb vystavených traumatickým udalostiam, ako sú priame alebo nepriamo vnímané ohrozenie života, smrť, vážne zranenie alebo sexuálne násilie. Stav známy ako posttraumatická stresová porucha (PTSD) zvyčajne vzniká potom, čo zažijete život ohrozujúcu udalosť alebo ste svedkom úmrtia. Samozrejme, nenastáva vždy. PTSD je typ úzkostnej poruchy, ktorá ovplyvňuje stresové hormóny a mení reakciu tela na stres. Ľudia s touto poruchou potrebujú silnú sociálnu podporu a nepretržitú terapiu. Napríklad mnoho vojnových veteránov zažíva PTSD.
PTSP je duševné ochorenie charakterizované rôznymi rušivými príznakmi, ktoré pretrvávajú aj dlho po skončení traumatického zážitku. Pri PTSP nastáva intenzívna fyzická a emocionálna reakcia v súvislosti s myšlienkami alebo spomienkami na udalosť. Môže trvať mesiace, ale aj roky po samotnom traumatickom zážitku. Posttraumatická stresová porucha (PTSP; v Medzinárodnej klasifikácii chorôb označená kódom F.43.1) je jednou z psychických porúch, ktoré vznikajú následkom psychickej traumy.
História a uznanie PTSD
Uznanie a porozumenie PTSP sa vyvíjalo v priebehu času. V histórii sa presunieme do obdobia prvej svetovej vojny. V tejto dobe začínajú byť u vojakov prvýkrát sledované ťažkosti, ktoré boli popisované ako psychologické a neurologické poruchy. Ich pôvod bol však doteraz neznámy a vyvolával mnoho diskusií a otázok z hľadiska ich pôvodu. Freud u týchto vojakov pozoroval výrazné psychické a fyzické problémy. A zavádzajúcim bolo, že vojaci neboli nijako vážne zranení, a napriek tomu u nich príznaky pretrvávali dlhší čas. Freud vtedy odmietal všetky názory, ktoré symptómy poruchy spájali s nejakými telesnými poraneniami napr. drobné krvácanie do centrálnej nervovej sústavy. Po rozsiahlej štúdii nakoniec uviedol, že príčinou tejto poruchy sú reakcie na bezprostredné ohrozenie vlastného života vojakov vo vojne. Poruchu vtedy popísal ako „vojnovú neurózu“.
Počas prvej svetovej vojny sa toto ochorenie označovalo ako „šok z výbuchu“ a počas druhej svetovej vojny ako „únava z bojového nasadenia“. V minulosti sa verilo, že PTSP trpia iba vojaci. Z toho dôvodu sa táto porucha niekedy nazývala aj „bojová únava“ alebo „bombový šok“. Na základe výsledkov štúdií možno konštatovať, že PTSP nepostihuje len vojakov. Môžu ňou trpieť všetky typy ľudí z rôznych prostredí. Oficiálne sa PTSP ako samostatná psychiatrická diagnóza uznala až v roku 1980.
Príčiny a rizikové faktory PTSP
Doposiaľ nie je známe, prečo niektorí ľudia zažívajú PTSD po traumatickej udalosti, zatiaľ čo iní nie. Isté však je, že pri rozvoji PTSD zohráva úlohu viacero vecí. Vrátane predchádzajúcej traumatickej udalosti a ďalších fyzických, genetických, psychologických a sociálnych faktorov. Posttraumatická stresová porucha môže byť výsledkom rôznych traumatických zážitkov, vrátane vystavenia vojne, fyzickému alebo sexuálnemu napadnutiu, prírodným katastrofám, nehodám alebo pozorovaniu traumatických udalostí. Intenzita a trvanie traumy, ako aj individuálne faktory, ako sú genetika, osobnosť a predchádzajúce životné skúsenosti, môžu ovplyvniť pravdepodobnosť vzniku PTSP.
Posttraumatická stresová porucha, ako sa už spomína v úvode, začína ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu trvajúcu krátku či dlhšiu chvíľu s mimoriadne ohrozujúcou povahou, ktorá dokáže spôsobiť silné rozrušenie takmer u každého jedinca. Predisponujúce faktory môžu byť rysy osobnosti (nutkavé alebo astenické) či neuróza v osobnej anamnéze. Tieto faktory ovplyvňujú prah vzniku PTSD alebo zhoršujú jeho priebeh.
Ako trauma a PTSD menia mozog
Príznaky PTSP
Medzi bežné príznaky patria vnútorné rušivé spomienky, záchvaty, nočné mory, intenzívna úzkosť, vyhýbanie sa spúšťačom a zmeny nálady a kognície. Príznaky PTSP rozdeľujeme do viacerých kategórií: znovuprežívanie, vyhýbanie, negatívne zmeny v nálade a myslení a v emóciách (podľa DMS-V). Typickými príznakmi sú zvýšené nabudenie (hyperarousal) a disociácia. Pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy zjednodušene ide o normálne reakcie normálnych ľudí na abnormálne situácie. Táto abnormálna (hovorme jej traumatická) udalosť je často podstatou vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Jej charakteristikami sú: mimoriadnosť, závažnosť a vlastnosť ohrozenia. Ľudia ich vnímajú ako veľmi nebezpečné a to pre seba a tiež pre ostatných a nie sú schopní, a mnohokrát ani nemajú možnosť, na ne adekvátnym spôsobom reagovať a vyrovnať sa s nimi.
Znovuprežívanie
Znovuprežívanie znamená, že sa človeku opakovane vracajú spomienky na traumatickú udalosť, niekedy také živé, akoby sa udalosť odznovu diala v prítomnej chvíli (vtedy hovoríme o flešbekoch), niekedy útržkovité a akoby rozbité. Bez toho, aby človek cielene spomínal, vynárajú sa mu obrazy, zvuky, vône, telesné pocity, ale niekedy aj len samotné emocionálne stavy. Spúšťačmi sú často podnety, ktoré niečím pripomínajú traumatickú udalosť. Človek na tieto spomienky reaguje intenzívnymi emóciami a telesnými reakciami, ktoré napriek svojej snahe nevie ovládať. Spomienky môžu prichádzať v podobe desivých snov. Na druhej strane je však tiež možné, že si človek časti alebo celú udalosť nepamätá. Pre túto poruchu sú typické epizódy znovuprežívania traumy v neodbytných spomienkach, snoch či nočných morách, ktoré sa objavujú spolu s pocitom otupenosti a emočnou sploštenosťou.
Vyhýbanie
Keďže vracajúca sa trauma človeka extrémne zaťažuje, snaží sa vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína, myšlienkam, miestam, ľuďom; čím sa jeho život obmedzuje a zužuje. Stránenie sa od ľudí, ľahostajnosť voči okoliu, anhedónia a vyhýbanie sa činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú traumu sú ďalšími prejavmi.
Zvýšené nabudenie (Hyperarousal)
V dôsledku toho, že organizmus žije fyziologicky v pretrvávajúcom strehu, môže sa zhoršiť spánok, sústredenie, schopnosť sa upokojí a zvýrazní sa úľakový reflex. Ďalej sa obvykle objavuje vegetatívna hyperreaktivita a zvýšená bdelosť, zosilnené úľakové reakcie a nespavosť.
Zmeny v emóciách, myslení a náladách
S tým súvisia aj narušené emócie, ktoré sa prejavujú v podráždenosti, hnevlivosti alebo až agresívnom správaní, alebo na druhej strane zaplavujúcimi pocitmi hanby a viny. Výsledkom môže byť sebadeštruktívne správanie. Myslenie a nálady človeka sú tiež poznačené traumou. Objavuje sa negatívne prežívanie seba a iných, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, alebo pocit emočného otupenia. Človek prestane mať záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili a môže sa do budúcnosti dívať s beznádejou. S uvedenými príznakmi je tiež obvykle spojená úzkosť a depresia, v ťažších prípadoch až samovražedné myšlienky. Jedným z kritických príznakov posttraumatickej stresovej poruchy je nedostatok koncentrácie a sústredenia. Náš mozog sa snaží udržať pokoj uprostred búrky emócií.
Dopad na pamäť a mozog
PTSD zmenšuje hipokampus, orgán v mozgu, ktorý je zodpovedný za triedenie a ukladanie starých a nových spomienok, o 8 percent, čo vedie k strate pamäti. Strata pamäti v dôsledku posttraumatických stresových porúch sa neobmedzuje len na občasné zabúdanie. Môže viesť až k úplnej strate pamäti.
Diagnostika PTSP
Prekonanie počiatočného šoku zvyčajne trvá štyri až šesť týždňov od udalosti. Tento čas je dôležitý aj pre diagnostiku možnej posttraumatickej reakcie. O akútnej stresovej reakcii hovoríme zhruba do mesiaca od udalosti, o posttraumatickej reakcii zvyčajne po štyroch až šiestich týždňoch od traumatizujúceho zážitku. Začiatok nasleduje po traume s oneskorením pár týždňov do niekoľkých mesiacov.
PTSD nie je možné diagnostikovať skenovaním alebo krvnými testami. Lekár môže diagnostikovať stav na základe rozhovorov s pacientom o jeho príznakoch. Kritériá pre diagnostiku zahŕňajú:
- Vystavenie stresu: Osoba musela počuť, na vlastné oči vidieť či priamo zažiť traumatické udalosti, ktoré obsahovali smrť, zranenie, strach, bezmocnosť či hrôzu.
- Znovuprežívanie udalosti: Jedinec si danú traumu znovu prežil/prežíva (myšlienky, sny, ilúzie, psychická tieseň, fyzický vnem).
- Vyhýbanie sa: Osoba sa trvalo vyhýba podnetom súvisiacim s traumou a zároveň sa prejavuje jeho nadpriemerná vnímavosť („citlivosť“, ktorá nebola pred traumou prítomná).
- Vzrušenie: Jedinec preukazuje trvalé príznaky zvýšenej vzrušivosti (dráždivosti), ktoré neboli prítomné pred traumou.
- Doba trvania symptómov: Príznaky sa objavujú dlhšie ako 1 mesiac.
- Narušenie života: Porucha spôsobuje významné úzkostné stavy (ťažkosti) alebo poškodenie (zhoršenie) aktivít v sociálnej oblasti, zamestnaní alebo iných každodenných činnostiach.
Prevalencia PTSP
Celoživotná prevalencia PTSD sa pohybuje v rozmedzí 1 - 9 %. Výskyt u žien je asi 2‑násobne vyšší, práve u nich najčastejšie ide o následky fyzického, často sexuálne motivovaného napadnutia. U mužov ide skôr o následky účasti v boji alebo prítomnosti pri ťažkom poranení alebo smrti druhej osoby. Ženy a deti trpia touto chorobou dvakrát častejšie ako muži. Odhaduje sa, že porucha postihuje až 30 % obetí živelných katastrof v závislosti od intenzity stresora. Posttraumatická stresová porucha sa stáva jedným z najväčších zdravotných problémov dneška. Zhruba 43 % mladých Američanov a 37 % Američaniek je vystavovaných traumatickej udalosti vo veku do 30 rokov.
Liečba PTSP
Kombinácia liekov a terapie zameranej na traumu sa ukázala ako najužitočnejšia pri liečbe PTSD. Sú možné 2 druhy liečby: psychoterapia a farmakoterapia. Vyhľadanie pomoci v správnom čase môže výrazne pomôcť pri zlepšení PTSD alebo dokonca zabrániť možnosti vzniku PTSD. Ak pacient neprijme pomoc, PTSD môže trvať až do konca života.
Psychoterapia
Psychoterapia je považovaná za najdôležitejší prostriedok liečby. Najprv sa terapeut s klientom zameriavajú na kontrolu nad príznakmi, následne sa snažia o prijatie traumatickej udalosti (spomienky strácajú silu a prestávajú vyvolávať úzkosti). Terapia zameraná na traumu skúma udalosť a jej význam.
- Desenzibilizácia a prepracovanie očných pohybov (EMDR): Terapeut zavádza špecifické zvuky alebo pohyby, keď pacient premýšľa o udalosti.
- Dlhodobá expozičná terapia: Táto metóda motivuje ľudí, aby sa vysporiadali s myšlienkami, pocitmi a situáciami, ktorým sa zvyčajne vyhýbajú.
Farmakoterapia
Lieky výrazne podporujú efekt psychoterapie. Dávkujú sa podľa odporúčania psychiatra a bývajú súčasťou komplexného liečebného plánu. Cieľom sa stáva zmiernenie niektorých príznakov.
- Antidepresíva: Efekt je pociťovaný po 3 - 6 týždňoch a pôsobí najmä na zmiernenie príznakov úzkosti a zvýšenej činnosti sympatiku. Niektoré lieky môžu pomôcť telu produkovať viac látok, ktoré kontrolujú stres a emócie.
- Anxiolytiká: Sú vhodné iba pri akútnej potrebe zmiernenia príznakov úzkostí, záchvatov paniky alebo poruchách spánku. Pre dlhodobú liečbu sú nevhodné, pretože môžu spôsobovať závislosť.
Transkraniálna magnetická stimulácia (TMS)
Ak psychoterapia alebo lieky na PTSP nezaberajú, spôsobujú výrazné vedľajšie účinky alebo hľadáte alternatívu k liekom, TMS môže byť riešením. Kontaktujte nás a dohodnite si konzultáciu s odborníkom. Ide o nový a bezpečný prístup k liečbe PTSP.
Ošetrovateľská starostlivosť pri PTSP
Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s PTSD by mala byť komplexná a individualizovaná, zameraná na zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a podporu zotavenia. Dôležité je budovať dôveru a rešpekt. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Dôležité aspekty ošetrovateľskej starostlivosti:
- Vytvorenie bezpečného a podporného prostredia: Pacienti s PTSD potrebujú prostredie, kde sa cítia bezpečne a môžu otvorene hovoriť o svojich pocitoch.
- Monitorovanie príznakov: Sledovanie príznakov PTSD, ako sú flashbacky, nočné mory, úzkosť, depresia a vyhýbavé správanie, je kľúčové pre plánovanie a úpravu liečby.
- Podpora pri zvládaní stresu: Ošetrovatelia môžu pacientov učiť techniky na zvládanie stresu, ako sú dýchacie cvičenia, meditácia, mindfulness a relaxačné techniky.
- Edukácia o PTSD: Poskytovanie informácií o PTSD, jej príčinách, príznakoch a liečbe môže pacientom pomôcť lepšie porozumieť svojmu stavu a aktívne sa zapájať do liečby.
- Podpora sociálnej interakcie: Izolácia je častým problémom u pacientov s PTSD. Ošetrovatelia by mali podporovať sociálnu interakciu a zapájanie sa do spoločenských aktivít.
- Koordinácia starostlivosti: Ošetrovatelia by mali spolupracovať s ostatnými členmi tímu, ako sú psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci, aby zabezpečili komplexnú a koordinovanú starostlivosť.
- Prevencia suicidálnych myšlienok: Pacienti s PTSD majú zvýšené riziko suicidálnych myšlienok. Ošetrovatelia by mali aktívne zisťovať prítomnosť týchto myšlienok a zabezpečiť adekvátnu intervenciu.
- Podpora rodiny a blízkych: PTSD ovplyvňuje nielen pacienta, ale aj jeho rodinu a blízkych. Ošetrovatelia by mali poskytovať podporu a edukáciu aj im.
Špeciálna kapitola: Trauma u detí
Špeciálnou kapitolou je trauma u detí. Je veľmi dôležité všímať si zmeny ich správania a čo najskôr situáciu riešiť, pretože vedie k dlhodobým problémom a neraz až k snahe siahnuť si na život.
Starostlivosť o duševné zdravie
Buďte sami sebe terapeutom. Všímajte si, čo vás ťahá vyhýbať sa bežným veciam vo vašom živote. Snažte sa zostať zapojení do rutinných aktivít, ako sú práca a spoločenský život. Neizolujte sa. Snažte sa svoju myseľ zamestnať záujmami. Požiadajte o podporu od ľudí, ktorým na vás záleží. Snažte sa jesť vyváženú stravu, cvičiť, dostatočne odpočívať a vyhýbať sa alkoholu a drogám. Ak hľadáte rovnováhu v alkohole, situáciu vážne zhoršujete. Potrebujete pomoc. Veľmi trpezlivosti vám môže pomôcť vydržať takúto situáciu. Lekári nepredpisujú pacientom s PTSD špecifickú diétu. Keď sa však príznaky začnú prejavovať, cítia sa viac naklonení rýchlemu občerstveniu a sóde. Preto výber zdravej výživy môže zvýšiť mechanizmus zvládania.
Dnešná doba je plná stresu a neistoty - preto niet divu, že nám naše problémy občas jednoducho prerastú cez hlavu. Existuje ale účinná pomoc. Mnohí z nás už určite počuli o technike, ktorej účinky sa môžu premietnuť na psychickú i fyzickú úroveň človeka. Áno, naozaj hovoríme o hypnóze!
tags: #osetrovatelska #starostlivost #posttraumaticka #stresova #porucha