Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s úzkostnou poruchou

Úzkostné poruchy patria medzi najrozšírenejšie psychické ťažkosti, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života pacientov. Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v komplexnom manažmente týchto pacientov, pričom sa zameriava na zmiernenie symptómov, podporu adaptácie a zlepšenie celkového fungovania. Tento článok sa venuje špecifikám ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov s úzkostnou poruchou, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.

Úvod do problematiky úzkostných porúch

Úzkostné poruchy sú charakterizované nadmerným a ťažko kontrolovateľným strachom a obavami, ktoré zasahujú do bežného života. Medzi najčastejšie formy patria generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, sociálna úzkostná porucha (sociálna fóbia), obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) a posttraumatická stresová porucha (PTSD).

Dôležitosť ošetrovateľskej starostlivosti

Ošetrovateľská starostlivosť predstavuje dôležitý aspekt liečby úzkostných porúch, pretože sa zameriava na holistický prístup k pacientovi. Okrem farmakoterapie a psychoterapie, ktoré sú často súčasťou liečby, ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa:

• Hodnotenie stavu pacienta: Identifikácia spúšťačov úzkosti, monitorovanie symptómov a posúdenie dopadu úzkosti na každodenné fungovanie.
• Poskytovanie psychologickej podpory: Vytvorenie bezpečného a empatického prostredia, aktívne počúvanie a validácia pacientových pocitov.
• Vzdelávanie pacienta: Informovanie o úzkostnej poruche, jej príčinách, priebehu a možnostiach liečby.
• Nácvik relaxačných techník: Naučenie pacienta relaxačným technikám, ako sú hlboké dýchanie, progresívna svalová relaxácia a mindfulness.
• Podpora zdravého životného štýlu: Podpora pravidelnej fyzickej aktivity, vyváženej stravy a dostatočného spánku.
• Koordinácia starostlivosti: Spolupráca s lekármi, psychológmi a ďalšími odborníkmi na zabezpečenie komplexnej a koordinovanej starostlivosti.

Hodnotenie pacienta s úzkostnou poruchou

Dôkladné posúdenie pacienta je základným krokom v poskytovaní efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Hodnotenie by malo zahŕňať:

• Anamnéza: Získanie informácií o pacientovej osobnej a rodinnej anamnéze, vrátane výskytu psychických porúch, užívaných liekoch a návykových látkach.
• Fyzikálne vyšetrenie: Vylúčenie fyzických príčin úzkosti, ako sú ochorenia štítnej žľazy alebo srdcové problémy.
• Psychiatrické vyšetrenie: Posúdenie psychického stavu pacienta, vrátane prítomnosti úzkostných symptómov, depresie, suicidálnych myšlienok a ďalších psychických ťažkostí.
• Použitie štandardizovaných škál: Aplikácia štandardizovaných škál na meranie úrovne úzkosti, ako sú Hamiltonova škála úzkosti (HAM-A) alebo Beckova škála úzkosti (BAI).
• Identifikácia spúšťačov úzkosti: Zistenie, ktoré situácie, myšlienky alebo pocity vyvolávajú u pacienta úzkosť.
• Posúdenie dopadu úzkosti na fungovanie: Zhodnotenie, ako úzkosť ovplyvňuje pacientovu prácu, vzťahy, sociálne aktivity a sebestačnosť.

Ošetrovateľské diagnózy

Na základe zistených informácií je možné stanoviť ošetrovateľské diagnózy, ktoré slúžia ako základ pre plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti:

• Úzkosť: Stav, v ktorom pacient prežíva nepríjemné pocity strachu, napätia a obáv.
• Neefektívne zvládanie: Neschopnosť efektívne zvládať stres a úzkosť.
• Porušený spánok: Problémy so zaspávaním, udržaním spánku alebo nekvalitný spánok.
• Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa sociálnym kontaktom v dôsledku úzkosti.
• Nízka sebaúcta: Negatívne vnímanie seba a svojich schopností.
• Riziko sebapoškodzovania: Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo pokusy o sebapoškodzovanie.

Ošetrovateľské intervencie

Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na zmiernenie symptómov úzkosti, zlepšenie pacientovho fungovania a podporu jeho adaptácie. Pri sociálnej úzkostnej poruche je ošetrovateľská starostlivosť zameraná na zníženie strachu zo sociálnych situácií, nácvik sociálnych zručností a expozíciu pacienta sociálnym situáciám, čím sa zvyšuje jeho sebaúcta a sebavedomie. Pri obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD) je ošetrovateľská starostlivosť zameraná na zníženie frekvencie a intenzity obsedantných myšlienok a kompulzívnych činností, expozíciu pacienta situáciám, ktoré vyvolávajú obsedantné myšlienky, prevenciu kompulzívnych činností a nácvik alternatívnych spôsobov zvládania úzkosti. Pri posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) je ošetrovateľská starostlivosť zameraná na spracovanie traumatickej udalosti, zníženie symptómov PTSD, ako sú flashbacky, nočné mory a vyhýbanie sa, nácvik copingových stratégií na zvládanie stresu a úzkosti a podporu bezpečia a stability.

Dôležitou súčasťou pri riešení ošetrovateľskej diagnózy Strach u chirurgického pacienta je aj realizácia sesterských vizít. Sesterské vizity prebiehajú za účasti sestier, ako aj iných zdravotníckych pracovníkov (napr. asistent výživy, resp. dietoterapeut, fyzioterapeut) pri posteli pacienta. Sú určené na zistenie a zabezpečenie ošetrovateľských potrieb pacienta - výživy, vylučovania, fyzickej a psychickej pohody a podobne.

Podľa Doenges et al. (2012) sú očakávané výsledky alebo hodnotiace kritériá pri ošetrovateľskej diagnóze Strach v súvislosti s operačným výkonom nasledovné:

• Pacient preukazuje schopnosť vykonávať požiadavky vyplývajúce z terapeutického postupu.
• Sestra by mala posúdiť stupeň ovplyvnenia strachom, napríklad zistiť prípadné zmyslové poruchy a posúdiť dynamiku rodiny, sústrediac sa na ošetrovateľské diagnózy ako neschopnosť rodiny zvládať záťaž, ohrozujúce zvládanie záťaže rodinou alebo narušený život rodiny.
• Pomôcť pacientovi a jeho podporným osobám zvládnuť strach, povzbudzovať pacienta ku kontaktu s vrstovníkmi, ktorí s úspechom prešli podobnou situáciou, aby vznikol model roly a pacient ochotne uveril niekomu, kto prežil niečo podobné.
• Určiť vnútorné a vonkajšie zdroje pomoci, skontrolovať užívanie liekov proti úzkosti a zdôrazniť nutnosť ich užívania presne podľa predpisu.
• Vhodne reagovať na prípadné zmyslové postihnutie, podľa indikácie odporučiť podporné skupiny alebo verejné organizácie, prípadne poskytnúť ďalšiu pomoc podľa individuálnej potreby.
• Demonštrovať a s pacientom diskutovať o rutinných postupoch a procesoch, ktoré môžu byť pre pacienta zdrojom strachu.
• Podľa potreby diskutovať o odložení chirurgického výkonu s operatérom, ošetrujúcim lekárom, pacientom a jeho rodinou.

Štandardizované postupy a odporúčania

Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov s úzkostnou poruchou je dôležité riadiť sa štandardizovanými postupmi a odporúčaniami. Na Slovensku existujú schválené štandardné postupy diagnostických a terapeutických postupov (ŠPDTP), ktoré poskytujú usmernenie pre komplexný manažment pacientov s rôznymi psychickými poruchami, vrátane úzkostných porúch. Tieto štandardy nemusia obsahovať zapracované pripomienky odborných pracovných skupín Slovenskej komory psychológov. Je dôležité, aby ošetrovatelia boli oboznámení s týmito štandardmi a aplikovali ich v praxi.

Ošetrovateľská diagnóza Strach

Choroba a osobitne hospitalizácia s ňou spojená je pre väčšinu pacientov náročnou životnou situáciou a môže byť sprevádzaná intenzívnymi negatívnymi zážitkami, spojenými s emóciami, ktoré sú pre organizmus nepriaznivé. Akékoľvek ochorenie pôsobí na psychiku človeka nepriaznivo. Choroba mení zvyčajný spôsob života, na kratšiu či dlhšiu dobu obmedzuje človeka v jeho bežných návykoch, znižuje výkon v povolaní alebo ho priamo znemožňuje, často narúša alebo mení medziľudské vzťahy. Choroba vyžaduje určitú mieru adaptácie na novú situáciu, vyrovnávanie sa s nepriaznivými, často bolestivými prejavmi, kladie zvýšené nároky na jednotlivca v náhle zmenených podmienkach.

Počas hospitalizácie chirurgického pacienta, a najmä pri indikácii operačnej terapie vystupujú do popredia možnosti a spôsoby redukcie strachu, nakoľko hospitalizácia je zvyčajne pre pacientov zážitkom pomerne nového druhu. Mnohé sa mení - nielen v pacientovi (v jeho tele), ale aj v jeho psychike, prípadne aj v jeho duchovnom živote.

Z ošetrovateľského hľadiska vystupuje do popredia Strach ako ošetrovateľská diagnóza u chirurgických pacientov, resp. u pacientov pri operačnej terapii. Ošetrovateľská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny, komunity na aktuálne alebo potenciálne zdravotné problémy či životný proces. Tvorí základ pre výber ošetrovateľských činností na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná. Rozvojom a štandardizáciou ošetrovateľskej diagnostickej terminológie sa zaoberá NANDA International.

NANDA International (Herdman, Kamitsuru, 2014) zaraďuje ošetrovateľskú diagnózu Strach s kódom 00148 do 9. domény: Zvládanie záťaže - odolnosť voči stresu a do 2. triedy v rámci uvedenej domény: Reakcia na zvládanie záťaže. Táto trieda je určená pre ošetrovateľské diagnózy, ktoré sú štandardným pomenovaním ošetrovateľských problémov v oblasti zvládania stresu súvisiaceho s prostredím človeka. NANDA International definuje ošetrovateľskú diagnózu 00148 Strach ako odozvu na vnímanú hrozbu, ktorá je vedome uznaná ako nebezpečná.

Primárne zdroje k problematike ošetrovateľskej diagnostiky sú publikované v dvojročných intervaloch nakladateľstvom Wiley - Blackwell pod názvom „NANDA - International Nursing Diagnoses: Definitions & Classification“ (Marečková a kol., 2012).

Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy Strach

Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach podľa NANDA International, taxonómie II sa rozdeľujú na všeobecné, kognitívne, behaviorálne a telesné:

• Všeobecné: predtucha, že sa niečo stane, pokles sebaistoty, podráždenosť, pocit mory, strachu, paniky, hrôzy, výstrahy, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené napätie, nervozita, svalové napätie, nauzea, bledosť, rozšírené zrenice, vracanie.
• Kognitívne: znížená schopnosť učiť sa, znížená schopnosť riešiť problémy, znížená produktivita, identifikácia objektu vyvolávajúceho strach, prítomnosť stimulu, ktorý pacient považuje za hrozbu.
• Behaviorálne: útočné a únikové správanie, zúžené zameranie pozornosti na zdroj strachu, impulzívnosť, zvýšená bdelosť.
• Telesné: nechutenstvo, zmenená fyziologická odpoveď (napr. tachykardia, hyperventilácia).

Súvisiace faktory a diagnostika

Súvisiacimi faktormi ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sú inštinktívne reakcie na vonkajšie podnety (napr. neočakávaný zvuk, výška), jazyková bariéra, naučená odozva (napr. na vonkajšie podmienky), podnety navodzujúce fóbiu, senzorické poruchy (napr. zrakové, sluchové), odlúčenie od podporného systému, neznáme prostredie a nové zážitky (Herdman, Kamitsuru, 2014; Marečková, 2006).

Pri rozpoznaní aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sestra postupuje v 4 krokoch:

1. Posúdi prítomnosť určujúcich znakov.
2. Pri náleze minimálne jedného určujúceho znaku posúdi prítomnosť súvisiacich faktorov.
3. Ak u pacienta zistí kombináciu niektorého z určujúcich znakov a niektorého zo súvisiacich faktorov, pristúpi k overeniu a zváži, či je pacient skutočne v situácii stanovenej definíciou: Strach je reakciou človeka na hrozbu, ktorú vníma ako nebezpečnú.
4. V prípade, že je výsledok overenia pozitívny, sestra zaznamená prítomnosť strachu do ošetrovateľskej dokumentácie pacienta (Marečková, 2006).

Podľa Šlaisovej (2016) je strach možné diagnostikovať pozorovaním pacienta (vystrašený výraz tváre, plač, tras, potenie, bledosť, tichá reč, atď.) a rozhovorom, ktorého cieľom je zistenie príčiny a intenzity strachu, miery informovanosti pacienta, jeho postojov a očakávaní. V diagnostike strachu je možné využiť aj dotazníky a posudzovacie škály.

Škály na hodnotenie strachu a úzkosti

S charakteristikou a využívaním hodnotiacich a meracích nástrojov v posudzovaní strachu a úzkosti u pacienta pri operačnej terapii je možné stretnúť sa predovšetkým v zahraničnej odbornej literatúre, pričom tieto hodnotiace nástroje sú orientované predovšetkým na úzkosť (anxiety, resp. preoperative anxiety). Janíková a Zeleníková (2013) uvádzajú, že väčšina meracích nástrojov a škál na hodnotenie strachu a úzkosti je dostupná v pôvodnom - najčastejšie anglickom jazyku. Pri preklade konkrétneho nástroja z pôvodného jazyka je potrebné rešpektovať štandardný postup prekladu originálnej verzie, čo predstavuje proces lingvistickej validácie.

Na hodnotenie predoperačného strachu a úzkosti sa najčastejšie používajú nasledujúce škály:

Medzi ďalšie škály patria SFQ (The Surgical Fear Questionnaire), ASSQ (Anxiety Specific to Surgery Questionnaire), COSS (The Coping with Surgical Stress Scale), MAACL (Multiple Affect Adjective Check List).

Edukácia a prevencia

Okrem samotnej starostlivosti o pacientov s úzkostnou poruchou je dôležitá aj edukácia verejnosti a prevencia vzniku úzkostných porúch. Ošetrovatelia môžu zohrávať aktívnu úlohu v:

• Šírení osvety o úzkostných poruchách a ich príznakoch.
• Podpore zdravého životného štýlu a duševnej pohody.
• Realizácii preventívnych programov zameraných na zníženie stresu a úzkosti.
• Podpore včasnej diagnostiky a liečby úzkostných porúch.

Tímová spolupráca

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s úzkostnou poruchou je často tímovou záležitosťou. Ošetrovatelia spolupracujú s lekármi, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a ďalšími odborníkmi na zabezpečenie komplexnej a koordinovanej starostlivosti. Podľa § 4 Zákona 576/2004 Z.z. (1) zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. (3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Prežívanie strachu u chirurgického pacienta môže pretrvávať aj v pooperačnom období, a dokonca aj v období prepustenia pacienta do domáceho prostredia alebo jeho preloženia na iné lôžkové oddelenie, či do iného zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia. Preto musí byť súčasťou starostlivosti plánovanie prepustenia, resp. preloženia pacienta. Plánovanie prepustenia pacienta je proces tvorby plánu starostlivosti o pacienta, ktorý sa premiestňuje z jedného prostredia do iného (Richards, Edwards, 2004). Význam včasného plánovania prepustenia nesmie byť podceňovaný, nakoľko sa priemerná dĺžka hospitalizácie rapídne znížila vďaka technologickému pokroku, finančným otázkam a zmluvným požiadavkám zdravotných poisťovní (Magerčiaková, 2011). Pacienti a ich rodiny alebo partneri musia byť informovaní o podmienkach prepustenia.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #uzkostnou