Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s roztrúsenou sklerózou

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s roztrúsenou sklerózou (SM) je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a dôraz na zmiernenie symptómov, najmä únavy, s cieľom zachovať čo najdlhšie kvalitu života a sebestačnosť. Roztrúsená skleróza je chronické autoimunitné zápalové a neurodegeneratívne ochorenie, ktoré poškodzuje centrálny nervový systém (CNS).

Imunitný systém začne napádať svoje vlastné bunky, konkrétne myelín, ktorý tvorí obal okolo výbežkov, t. j. okolo nervových vlákien, čo postupne spôsobuje ich rozpad. Výsledkom je čiastočná alebo úplná porucha prenosu nervových vzruchov. S ohľadom na mechanizmus poškodenia ide teda o tzv. demyelinizačné ochorenie, ktoré sa prejavuje veľmi rôznorodými príznakmi, v závislosti od toho, kde a v ktorej časti nervovej sústavy sa vyskytne zápal a následné poškodenie.

MUDr. Viera Hančinová z Centra pre liečbu sclerosis multiplex (SM) v Univerzitnej Nemocnici Bratislava, pracovisko Ružinov, upozorňuje, že „Roztrúsená skleróza je závažné neurologické ochorenie, ktoré postihuje najmä mladých dospelých, s najčastejším vznikom medzi 20. a 40. rokom veku, pričom prevahu medzi pacientmi, asi tri ku jednej, majú ženy. Choroba sa často objavuje v tej časti života, keď študujeme, etablujeme sa v zamestnaní alebo zakladáme rodiny, čo môže výrazne ovplyvniť ďalší život. Dosah ochorenia je významný tým, že predstavuje najčastejšiu netraumatickú príčinu invalidizácie v skupine mladých dospelých.“

Charakteristika a patofyziológia roztrúsenej sklerózy

Sclerosis multiplex je autoimunitné chronické zápalové demyelinizačné ochorenie CNS. Je charakterizované exacerbáciami, remisiami, spôsobuje sporadické záchvaty demyelinizácie v CNS a rôznorodú neurologickú dysfunkciu. Prvýkrát ju preskúmal neurológ Jean-Martin Charcot v roku 1868. Postihuje všetky vekové skupiny, najčastejšie sa prejavuje v produktívnom veku medzi 20. a 40. rokom života. Na Slovensku patríme ku krajinám s vyššou incidenciou tohto ochorenia.

Pod pojmom roztrúsená skleróza označujeme ochorenie autoimunitného systému, ktoré napáda vlastnú nervovú sústavu. Napáda ako aj mozog, tak aj miechu, prípadne obaly očných nervov. Problematický je práve myelín, ktorého funkcia, v zdravom tele, je prepájať a transformovať signály jednotlivých nervových zakončení. V prípade sklerózy multiplex je myelín usporadúvaný do obalov okolo nervových výbežkov, čo v praxi znamená, že úlohu transportu signálu nespĺňa. V dôsledku nesprávnej funkcie myelínu v tele odumierajú nervy centrálnej nervovej sústavy (CNS).

Odumreté nervy nie je možné obnoviť a na ich mieste vzniknú tzv. plaky - väzivová jazva po hojení odumretých nervov. Tieto plaky bývajú roztrúsené na mnohých miestach v ľudskom tele a spôsobujú trvalé následky. Práve ich roztrúsené umiestnenie prispelo k udomácneniu názvu tak ako ho poznáme dnes - roztrúsená skleróza.

Príznaky a diagnostika SM

Ľudový názov sklerózy multiplex - choroba mnohých tvárí, dokonale vystihuje jej nevyspytateľnosť a širokú škálu príznakov, ktorými sa toto ochorenie môže prejaviť. Práve nešpecifickosť prvotných príznakov ochorenia sťažuje jeho diagnostiku. Prvé príznaky sa môžu objaviť omnoho skôr, než sa diagnóza potvrdí, niekedy aj niekoľko rokov predtým.

MUDr. Darina Petrleničová, PhD. z centra pre liečbu SM uvádza: „Až 40 percent pacientov so SM popisuje únavu ako najobťažujúcejší prejav ich ochorenia, pretože má závažný dopad na ich bežné denné aktivity. Sťažujú sa, že im „je nanič“, majú „syndróm vyhorenia“, či „nedostatok energie“. „Únava pri SM sa v každom prípade líši od únavy zdravých ľudí pri nedostatku spánku alebo oddychu. Samotní pacienti cítia veľký rozdiel medzi vyčerpaním, ktoré pociťovali pred začiatkom ochorenia a únavou počas choroby“.

Diagnóza SM je založená okrem iného aj na výskyte príznakov, ktoré sú pre SM typickejšie než pre iné ochorenia:

• únava a slabosť
• ataxia a vertigo
• tremor a spasticita dolných končatín
• parestézie
• rozmazané videnie a diplopia
• nystagmus
• dysfázia (porucha reči)
• znížené vnímanie bolesti, dotyku a teploty
• poruchy močového mechúra a čriev vrátane nutkania, frekvencie, retencie a inkontinencie
• abnormálne reflexy vrátane hyperreflexie, chýbajúce reflexy a pozitívny Babinského reflex
• emocionálne zmeny, ako je apatia, eufória, podráždenosť a depresia
• zmeny pamäte a zmätok

Ďalšími častými príznakmi sú tŕpnutie, znecitlivenie a slabosť končatín, poruchy rovnováhy, koordinácie, dvojité videnie, poruchy sfinkterov, ktoré môžu spôsobovať naliehavé, časté močenie alebo inkontinenciu. Ochorenie často sprevádzajú aj kognitívne poruchy, ktoré sú najčastejšou príčinou straty zamestnania. Keďže sú mnohé príznaky nejednoznačné a nešpecifické, je možné ich pripísať iným ochoreniam. Diagnostika je preto veľmi náročná a komplexná. Je to skladačka klinického obrazu a pomocných vyšetrení.

Posúdenie stavu pacienta

Posúdením stavu sa určí stratégia opatrení zameraných na to, ako zlepšiť zdravotný stav a prispôsobiť starostlivosť a intervencie potrebám pacienta. Neoddeliteľnou časťou je zohľadnenie anamnézy na:

• prítomnosť komorbidít, ktoré robia pacienta vulnerabilnejším (DM, AH, obezita, onkologické ochorenia (rádioterapia, chemoterapia), ochorenie štítnej žľazy, respiračné, reumatologické, imunodeficientné stavy…), škodlivé návyky - abúzus
• vek, pohlavie
• dĺžka trvania únavy - novovzniknutý pocit únavy (vylúčiť depresiu), ako dlho trvá
• čas pocitu únavy - ráno po prebudení, na konci pracovného dňa, pripadne po akejkoľvek aktivite
• dĺžka spánku počas noci, kvalita spánku (časté budenie, sťažené zaspávanie), spánok počas dňa
• faktory ovplyvňujúce spánkový režim - nápoje obsahujúce kofeín, alkoholické nápoje, pestrosť stravy, životospráva (kedy ide spať - čas, keď sa pacient ukladá na spánok)
• anamnéza farmakoterapie (niektoré lieky môžu byť príčinou pacientovej únavy a môžu byť dostupné alternatívy, ktoré je potrebné prehodnotiť)
• prítomnosť podpornej osoby, na ktorú sa pacient môže v prípade potreby obrátiť.

Pri celkovom vyšetrení pacienta sa zameriavame na:

• celkový vzhľad, stav vedomia, stav výživy, držanie tela, chôdzu, postoj pacienta, rovnováhu, prítomnosť tremoru, reč (zrýchlenú, spomalenú, artikuláciu - dyzartriu), výslovnosť
• emocionálny stav - bolesť, hnev, stres, apatiu, prílišná radosť, podráždenosť, depresiu a pod.
• hodnoty FF - meranie TT, stanovovanie saturácie artériovej krvi kyslíkom pulzným oxymetrom, počet dychov, pulzov, TK, (tachykardia, hypotenzia alebo horúčka, môžu spôsobiť rýchlu únavu pacienta pri akejkoľvek úrovni aktivity)
• vízus - prítomnosť zmeny videnia, rozmazané videnie, dvojité videnie, zníženie zrakovej ostrosti, prítomnosť bolesti za okom
• vyprázdňovanie - poruchy pri vyprázdňovaní močového mechúra a čriev, nutkanie na močenie, na stolicu, frekvencie, zápcha, prítomnosť inkontinencie
• zápach, čistota oblečenia
• hodnotenie sebestačnosti
• potrebu zabezpečiť pomôcky pre aktivitu (niekedy môžu byť pacienti schopní tolerovať väčšiu aktivitu, ak používajú vhodné pomôcky).

Kompetentný zdravotnícky pracovník vylúči pri posudzovaní varovné príznaky bezprostredne ohrozujúce život. Pri posúdení je dôležité rozpoznať a odlíšiť chronickú únavu od depresie, pretože u pacientov so SM býva prítomnosť depresie veľmi častá.

Nástroje na posúdenie únavy a postihnutia

Na posúdenie stavu únavy sa používajú rôzne stupnice, napríklad Stupnica závažnosti únavy - Fatigue Severity Scale (FSS).

Stupnica závažnosti únavy - Fatigue Severity Scale (FSS)

Zakrúžkujte číslo medzi 1 a 7, ktoré podľa vás najlepšie vyhovuje nasledujúcim výrokom. Týka sa to vášho obvyklého spôsobu života za posledný týždeň. 1 označuje „rozhodne nesúhlasím“ a 7 označuje „úplne súhlasím“.

Počas posledného týždňa som zistil/a, že:

1. Moja únava ma brzdí v práci, v škole alebo v sociálnom živote.
2. Únava ovplyvňuje moju motiváciu.
3. Únava ovplyvňuje moju fyzickú výkonnosť.
4. Únava mi spôsobuje problémy pri plnení povinností.
5. Som unavený/á z dôvodu môjho ochorenia.
6. Únava sa zhoršuje stresom.
7. Únava mi bráni v plnom vykonávaní určitých aktivít.
8. Únava je jedným z mojich najobťažujúcejších symptómov.
9. Únava mi často sťažuje začatie úloh.

Vyhodnotenie - skóre sa vypočíta ako priemerná odpoveď na otázky. Výsledok sa dosiahne spočítaním všetkých bodov a vydelí číslom 9. Výsledok 4,5 ukazuje na depresiu. Pacienti s únavou v súvislosti s roztrúsenou sklerózou, systémovým lupus erythematosus alebo chronickým únavovým syndrómom mávajú hodnoty priemerne okolo 6,5.

Ďalšou možnosťou je vizuálna analógová stupnica únavy (VAFS - Visual Analogue Fatique Scale). Na stupnici je potrebné označiť „X“ na číselnom riadku, ktorý popisuje vašu celkovú únavu, pričom 0 vyjadruje najhorší stupeň únavy a 10 vyjadruje stupeň bez únavy.

Na posúdenie klinického stavu pacienta môžeme použiť tzv. EDSS (Expanded Disability Status Scale - rozšírená škála funkčnej nespôsobilosti) skóre. Ide o stanovenie stupňa postihnutia. Do úvahy sa berie osem funkčných systémov - pyramídové funkcie, senzitívne funkcie, mozočkové funkcie, funkcie mozgového kmeňa, zrakové funkcie a cerebrálne (mentálne) funkcie. Výsledné skóre môže dosiahnuť hodnotu 0 - 10, pričom 0 znamená normálny neurologický nález a 10 znamená smrť ako následok SM. Hodnota 4.0 predstavuje hranicu, pri ktorej sa chôdza pacienta stáva obmedzená z hľadiska vzdialenosti. Hodnota 6.0 charakterizuje pacienta trvalo vyžadujúceho jednostrannú oporu pri chôdzi. Závažnosť ochorenia je tým horšia, čím vyššie je skóre EDSS. Vyhodnotenie: minimálne postihnutie je 0, maximálne postihnutie 9,5, smrť v dôsledku SM 10.

Ošetrovateľský plán a intervencie

Základom pre poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti je tvorba plánu ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý je súčasťou ošetrovateľského procesu. Cieľom plánu ošetrovateľskej starostlivosti u dospelých pacientov so SM je zmierniť symptóm únavy, aby pacient mohol mať čo najdlhšie zachovanú kvalitu života a sebestačnosť. Únava môže byť prvým alebo sekundárnym príznakom SM napr. pri nespavosti, depresii, ako vedľajší účinok niektorých liekov, prehriaty organizmus, nedostatočný príjem tekutín, nedostatočná konzumácia pestrej stravy, pobyt v nedostatočne vetraných priestoroch, preťaženie organizmu pri nadmernej fyzickej aktivite a podobne.

Úlohou sestry je edukačnou intervenciou upozorniť pacienta so SM na možné príčiny únavy, edukovať pacienta o režimových a diétnych (nefarmakologických) opatreniach, ako eliminovať tento jav a vhodnou rehabilitáciou ako súčasťou ošetrovateľského procesu zmierniť subjektívne ťažkosti pacienta a ako zachovať či prinavrátiť sebestačnosť pri bežných každodenných aktivitách.

Nefarmakologické opatrenia pri únave

Sestry majú možnosť realizovať ošetrovateľský plán u každého pacienta jednotlivo, aj u pacientov so SM na základe ich potrieb. Pri stanovených sesterských diagnózach realizuje vhodnými argumentmi a intervenciami plán ošetrovateľskej starostlivosti v podobe nefarmakologických opatrení veku a zdravotnému stavu primeraná pohybová aktivita, správna životospráva. A vždy so zohľadnením psychického stavu pacienta a s náležitou podporou.

• Pri vstávaní z postele: pomaly spustiť nohy, chvíľu posedieť a pomaly vstať. Pri závratoch je nutné si znova sadnúť, pripadne ľahnúť a aktivitu zopakovať. Pohyby vykonávať pomaly s cieľom znížiť riziko pádu a úrazu.
• Fyzická aktivita: Počas dňa sa venovať ľahkej pohybovej aktivite aj pobytu vonku. Pomalý návrat do pracovného a každodenného života. Odporúča sa záťaž zvyšovať každý týždeň podľa aktuálneho zdravotného stavu a vyhýbať sa „prepínaniu“ síl. Pravidelná fyzická aktivita primeraná veku a zdravotnému stavu. Začlenenie pohybu a aktivity (chôdza po schodoch namiesto výťahu) môže byť prospešné. Hoci je fyzická aktivita dôležitá, namáhavé cvičenie môže narušiť spánok a treba sa mu vyhnúť 3 hodiny pred spaním. Dokonca aj 10 minút chôdze alebo iného aeróbneho cvičenia môže zlepšiť spánok, pretože ak svaly nie sú primerane zaťažované, dochádza k zníženiu sily, napätiu a veľkosti svalov.
• Spánková hygiena: Pravidelný režim spánku. Eliminovať spánkovú depriváciu. Pri výskyte únavy a malátnosti počas rekonvalescencie spať vždy, keď je to možné, aj počas dňa, avšak hlavne využívať čas na oddych v noci. Obmedziť používanie akýchkoľvek zariadení, ktoré môžu narušiť hygienu spánku. Zaviesť rutinu do bežných denných aktivít (spánok, stravovanie, pohybová aktivita a pod.). Je dôležité sa na spánok vopred psychicky pripraviť a pred spaním je vhodné používať relaxačné stratégie ako čítanie oddychovej literatúry, počúvanie relaxačnej a upokojujúcej hudby, joga, strečing, správne dýchanie.
• Zdriemnutie a prestávky na odpočinok: Celkový čas spánku možno rozdeliť na dve kratšie doby spánku, aby sa dosiahol celkový čas. Vytvorenie a udržiavanie konzistentného plánu spánku (nastavené časy nástupu spánku a prebudenia) môže zlepšiť spánok, ale je ťažké ho dosiahnuť pri striedaní zmien. Avšak integrácia konzistentného 4-hodinového času spánku, ktorý sa denne opakuje, môže „ukotviť“ cirkadiánny cyklus spánku a bdenia a znížiť poruchy spánku.
• Nastavenie spánku: Spálňa by mala ponúkať pokojnú atmosféru. Posteľ by mala byť pohodlná a mala by obsahovať ľahkú posteľnú bielizeň. Na blokovanie svetla sa odporúčajú prikrývky na okná alebo tienidlá a teplota v miestnosti by nemala byť ani príliš vysoká, ani príliš nízka. Spálňa by mala byť bez akýchkoľvek elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny a osobné počítače; jasné svetlá z týchto zariadení môžu brániť spánku.
• Výber správnych potravín: K zníženiu únavy môže prispieť aj výber správnych potravín. Sacharidy, komplexné aj jednoduché zvyšujú hladinu energie, zatiaľ čo konzumácia bielkovín podporuje vytrvalosť. Je potrebné vyhnúť sa potravinám s vysokým glykemickým indexom, ktoré obsahujú jednoduché cukry (napríklad cukríky a sušienky), pretože zvýšenie energie generované rýchlym zvýšením hladiny glukózy v krvi klesá, keď hladina glukózy v krvi opäť klesá. Na zlepšenie spánku by sa pacienti mali vyhýbať konzumácii vyprážaných, korenených, ťažkých a/alebo bohatých jedál, ktoré môžu spôsobiť tráviace ťažkosti a narušiť trávenie. Pred spaním by sa tiež mali vyhýbať bohatým jedlám a vysoko sýteným nápojom. Únava je spojená s dehydratáciou, preto sa odporúča piť dostatočné množstvo vody a iných tekutín.
• Zníženie stresu: Stres je spojený s pocitom únavy, preto je dôležité nájsť spôsoby, ako znížiť stres. Programy zvládania stresu podporované prácou môžu zahŕňať cvičenie, ako je chôdza, joga a bicyklovanie. Stratégie zvládania ako meditácia, reflexia a modlitba môžu byť tiež prospešné na zníženie stresu. Je dôležité identifikovať, ktoré stratégie zvládania fungujú pre jednotlivca, pretože stratégie môžu fungovať pre niektorých, ale nie pre iných.

Farmakologická liečba

O ďalšej farmakologickej liečbe rozhoduje lekár. Sestra sa snaží správnymi argumentmi edukačnou intervenciou ovplyvniť dobrú adherenciu pacienta k liečbe. I keď je SM zatiaľ nevyliečiteľné ochorenie, majú lekári k dispozícii množstvo liekov, ktoré pomáhajú utlmiť imunitný systém pacienta, teda zastaviť aktivitu ochorenia, tým spomaliť rozvoj ochorenia a tiež znížiť počet relapsov. Keďže liečba ovplyvňuje samotný priebeh ochorenia, označujú sa súčasné liečivá ako chorobu modifikujúce lieky (z anglického disease modifying therapies, DMT). Potlačenie zápalovej aktivity je kľúčové predovšetkým v skorých fázach ochorenia a preto je pre ďalší osud pacienta rozhodujúce začať s liečbou včas. Čím skôr totiž pacient s liečbou začne, tým účinnejšie je potlačenie aktivity ochorenia, a teda aj poškodenia nervového systému.

Edukačná úloha sestry

Ciele edukácie:

• Doplniť vedomosti pacienta, aby ochorenie pochopil, s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu compliance a adherenciu k liečbe.
• Zlepšiť kvalitu života pacienta a jeho rodiny.
• Podporiť aktívnu účasť pacienta na liečbe.

Správnou edukáciou pacienta so SM je predpoklad, že pacient porozumie svojej diagnóze, spôsobu liečby v podobe nefarmakologických opatrení, prostredníctvom farmakoterapie, ako aj o možných rizikách, keď pacient zanedbá liečebný režim. Klinická prax potvrdzuje, že edukovaný pacient má lepšiu compliance (súlad s odporúčaniami), adherenciu a perzistenciu (vytrvalosť) k liečbe. Čoraz častejšie sme svedkami, že pacienti s chronickými ochoreniami vyhľadávajú a získavajú nerecenzované informácie prostredníctvom internetu. Tie nie raz pacienta vystrašia a sú príčinou jeho frustrácie. Práve tu je úloha kompetentných zdravotníckych pracovníkov, aby tento priestor, medzery vo vedomostiach pacienta vypĺňali intervenciou v podobe edukácie na zlepšenie adherencie k liečbe.

Finančné a sociálne aspekty

Diagnostikovanie ochorenia skleróza multiplex prináša do života pacientov mnoho otázok. Netýkajú sa však len zdravotného stavu, ale aj sociálneho zabezpečenia. Ak je pacient dočasne pracovne neschopný, jeho ošetrujúci lekár môže rozhodnúť o vystavení potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Počas PN-ky môže pacient poberať nemocenské, čo je dávka Sociálnej poisťovne, avšak iba v prípade, že bol alebo je nemocensky poistený. Podporné obdobie pre poberanie nemocenského je 52 týždňov, pričom sa započítava aj predchádzajúce poberanie nemocenského za predchádzajúci rok.

Invalidný dôchodok a EDSS škála

Sociálna poisťovňa je kompetentný orgán, keď hovoríme o invalidnom dôchodku. Pri žiadosti o invalidný dôchodok je dôležité poznať prílohu číslo štyri zákona o sociálnom poistení, kde sú všetky možné ochorenia zoradené a je tam pri každom z nich určité percento. Pri skleróze multiplex je kľúčové z hľadiska posúdenia invalidity pacienta Kurtzkého škála. Pri Kurtzkého škále jedna až dva ide o ľahké štádium ochorenia a percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 10 až 20. Od Kurtzkého škály tri môžeme uvažovať o invalidite, lebo to percento poklesu je 30 až 50 percent.

Je dôležité, aby v lekárskych správach boli popísané čo najpodrobnejšie všetky komplikácie ochorenia a ako ochorenie vplýva na celkovú výkonnosť organizmu. Na získanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je potrebné splniť podmienky stanovené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Pri skleróze multiplex sa posudzuje EDSS (Expanded Disability Status Scale) skóre. Pri Kurtzkého škále 1 až 3 nemôže byť pacient uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo je tam 40 percent. Ale od Kurtzkého škály 3,5 a vyššie, už môže byť uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Pacient, ktorý bol uznaný za invalidného, môže vykonávať akúkoľvek zárobkovú aktivitu bez akéhokoľvek obmedzenia. Zákonník práce pamätá na povinnosť zamestnávateľa, keď má zamestnanca so zdravotným postihnutím v prípade, že je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Zamestnanec so zdravotným postihnutím je zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného. Základná výhoda, ktorú má zamestnanec invalidný v pracovnom procese spočíva v tom, že zamestnávateľ mu môže dať výpoveď iba s predchádzajúcim súhlasom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Zákon o službách zamestnanosti ukladá zamestnávateľovi povinnosť vytvárať zamestnancom so zdravotným postihnutím priaznivé pracovné podmienky. Pacient je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že bol uznaný za invalidného alebo že bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a to z toho dôvodu, že mu to ukladá zákon o zdravotnom poistení. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytovať poradenstvo a sprostredkúvať prácu aj ľuďom so zdravotným postihnutím. Existujú aj agentúry podporovaného zamestnávania, chránené dielne a sociálne podniky, ktoré zamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím.

Náklady na liečbu a význam včasnej intervencie

Priemerné ročné náklady na dobre liečeného pacienta sú podľa profesora Babeľu, ktorý je expertom na oblasť hodnotenia zdravotníckych technológií, na úrovni 12 000 eur. Analytici pritom podľa jeho slov vychádzali z údajov od zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovne a Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a do nákladov sú zahrnuté napríklad PN, invalidita a akákoľvek zdravotná starostlivosť uhradená v súvislosti s diagnózou SM. V prípade neskoro alebo nesprávne liečeného pacienta sú však tieto náklady zhruba 10-krát vyššie a dosahujú až 116 000 eur ročne na jedného pacienta. Pribúdajú tu totiž výdavky na rehabilitáciu, častejšiu hospitalizáciu, zdravotnícke pomôcky, jednorazovo aj náklady súvisiace s prestavbou či prispôsobením domácnosti a tiež potrebnou pomocou. „Neadekvátnou terapiou pacienta vzniká potencionálne dodatočné (9,5-krát vyššie) zaťaženie systému VZP ako aj sociálneho systému,“ konštatuje profesor Babeľa.

Podľa manažérky liekovej politiky poisťovne Dôvera, PharmDr. Moniky Lainczovej, „má význam vynakladať prostriedky na liečbu aj napriek tomu, že je to neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je dnešnými metódami nevyliečiteľné“. Práve vďaka liečbe sa totiž odďaľuje obdobie, keď sa pacientom zhorší zdravotný stav, vstupujú do invalidity a sú odkázaní na pomoc iných a vyššie čerpanie zdravotnej starostlivosti. Profesor Babeľa zdôrazňuje, že „čím má spoločnosť viac pacientov v produktívnom veku, tým je vyššia strata produktivity, t. j. pacienti namiesto bežnej pracovnej činnosti a bežného života musia byť hospitalizovaní alebo na PN, ktorá sa hradí zo spoločných zdrojov spoločnosti.“

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #roztrusenou