Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s depresiou

Depresia patrí medzi najčastejšie duševné poruchy, ktorá postihuje milióny ľudí na celom svete a môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek životnom období. Duševné poruchy sú dnes jednou z hlavných príčin chorobnosti a úmrtnosti a odhaduje sa, že do roku 2030 budú globálnu ekonomiku stáť 16 biliónov dolárov. Depresia je najrozšírenejším duševným ochorením a hlavnou príčinou invalidity. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bude v roku 2020 depresia spolu so srdcovo-cievnymi ochoreniami najčastejším ochorením. Neliečená depresia môže viesť až k samovražde, ktorá je dnes druhou najčastejšou príčinou smrti u 15-29-ročných.

Globálna mapa výskytu depresie

Depresia je biologicky podmienená choroba, nie je to len zlá nálada, lenivosť alebo reakcia na nepriaznivé udalosti v živote, aj keď na ne môže nadväzovať. Rovnako ju treba odlíšiť aj od veľkého smútku. Ovplyvňuje každodenné fungovanie človeka a spôsobuje obrovskú bolesť nielen tým, ktorí ňou trpia, ale aj blízkym ľuďom v ich okolí. Pokiaľ nie je liečba depresie riešená, môže to viesť k strate výkonnosti, izolácii, strate radosti zo života a výrazne zhoršuje celkový psychický aj fyzický stav človeka.

Príznaky a prejavy depresie

Depresia sa prejavuje rôznorodými symptómami na telesnej, psychickej a emocionálnej úrovni. Na telesnej úrovni môžete pociťovať únavu, slabosť, vyčerpanosť, zmenenú chuť do jedla a narušený spánkový režim. V myslení sa prejaví slabšia koncentrácia, pesimistický pohľad na svet a budúcnosť a v niektorých prípadoch aj myšlienky na samovraždu. Na emocionálnej úrovni takýto človek môže zažívať smútok, pocity beznádeje, bezmocnosti, menejcennosti a zbytočnosti. Dochádza u neho k strate záujmov a potešenia.

Infografika: Príznaky depresie

V správaní to môže viesť k sociálnej izolácii a utiahnutiu sa od svojho okolia. Depresia sa môže spočiatku prejaviť ako podráždenosť, náladovosť alebo zmeny v osobnosti človeka, zvýšený hnev, nadužívanie alkoholu a drog, uzavretosť, plačlivosť, nedostatok energie, neschopnosť koncentrácie, strata záujmu o koníčky a príjemné aktivity, strata záujmu o sexuálne aktivity.

Starecká depresia

Seniori sú obzvlášť náchylní k depresiám, pretože nie sú schopní efektívne zvládať stres, sú osamotení a zraniteľní. Incidencia depresie vo veku nad 65 rokov je 12-15%. Otázka životnej perspektívy a vyrovnanie sa s blížiacou smrťou sťažuje terapeutické úsilie aktivizovať vlastný potenciál pacienta. Diagnostika depresie v starobe je mnohokrát podceňovaná a zamieňaná s demenciou. V starobe sa objavujú ľahšie a neostro definované formy depresie, ktoré nazývame subdepresiami a ktoré sú často spojené s telesným ochorením. Prejavuje sa strnulým výrazom tváre, spomalenými pohybmi a spomalením reči. Pacient celkovo pôsobí smutným dojmom.

Starší človek s prejavmi depresie

Depresia u starých sa veľmi často objavuje v rámci maladaptačného syndrómu po prijatí do ústavnej starostlivosti, ide o prejav adaptačného zlyhania, typické pre vyšší vek, vzniká na báze chronického stresu. Klinická manifestácia býva v kardiovaskulárnom systéme, imunitnom systéme. Kauzálna liečba nie je možná, prevencia spočíva v odstránení rizikových faktorov, vo včasnej diagnostike a liečbe prítomných chorôb, starostlivosti o mentálne zdravie, v liečbe depresie. Depresiu môžu vyvolať niektoré lieky, najmä hypotenzíva (diuretiká, hydralazín, rezerpín), psychofarmaká (barbituráty, meprobamat, haloperidol), antiparkinsoniká, steroidy, ďalšie látky (opiáty, perorálne antidiabetiká, cimetidín, chemoterapeutiká).

Zvláštnosti klinického obrazu v starobe:

  • Atypický obraz, v popredí somatické ťažkosti (larvovaná depresia).
  • Koincidencia depresie s Alzheimerovou chorobou.
  • Polymorbidita disponuje k depresii.
  • Stiera sa rozdiel medzi endogénnou a reaktívnou depresiou.
  • Zvýšená samovražednosť.
  • V starobe ťažší priebeh s chronicitou a relapsami.

Demencia a depresia sa vo svojich prejavoch do určitej miery prekrývajú. Pozornosť (koncentrácia), spontánna produkcia reči, verbálne učenie a pamäť môžu byť porušené pri depresii aj pri demencii. Neexistujú údaje, že by depresia spôsobovala príznaky demencie bez prítomnosti depresívnych príznakov. Po depresívnych príznakoch musíme vždy aktívne pátrať a liečiť ich, aj keď nájdeme súčasne kognitívne príznaky.

Ošetrovateľská starostlivosť o depresívneho pacienta

Ošetrovateľská starostlivosť o depresívneho pacienta vyžaduje od ošetrujúceho personálu dostatočné ovládanie problematiky depresie ako ochorenia, trpezlivosť a schopnosť empatie. Sestry poskytujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, riadia ošetrovateľský tím, plánujú a následne delegujú činnosti na uspokojovanie biologických, psychologických, sociálnych a spirituálnych potrieb pacienta. Ku každému depresívnemu pacientovi pristupujú individuálne, aj napriek tomu, že sa u pacientov s depresiou stretávajú prevažne s rovnakým druhom utrpenia.

Ošetrovateľka komunikuje s pacientom

Klinické prejavy depresie sú pre sestry výzvou a zároveň povinnosťou zapojiť všetky vedomostné a osobnostné predpoklady za účelom poskytnúť pacientovi adekvátnu starostlivosť a zabrániť poškodeniu jeho zdravia. Akceptujú chorého v jeho životnej situácii, dávajú mu najavo, že veria jeho zúfalstvu, že nie je sám a jeho stav je len prechodný. Zabezpečujú, aby bol v prítomnosti chorého s depresiou neustále niekto z ošetrovateľského tímu. S chorým neustále komunikujú, aj keď majú pocit, že sestry nepočúvajú, že chorý chce byť sám, pretože aj správanie sestry chorého ovplyvňuje.

Milujete niekoho, kto má depresiu? Toto potrebujete vedieť.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej starostlivosti:

  • Vytvorenie terapeutického vzťahu: Dôležité je vytvoriť si s pacientom vzťah založený na dôvere, empatii a rešpekte. Pacienti sa často cítia nepochopení a odmietaní, preto je dôležité, aby ošetrovateľ prejavil záujem o ich ťažkosti a snažil sa ich pochopiť.
  • Validácia symptómov: Aj keď symptómy pacienta nemajú medicínsky vysvetliteľnú príčinu, je dôležité ich validovať a uznať, že sú pre pacienta reálne a obmedzujúce. Ošetrovateľ by sa mal vyhnúť bagatelizovaniu symptómov alebo obviňovaniu pacienta zo simulovania.
  • Podpora pri zvládaní symptómov: Ošetrovateľ môže pacienta naučiť rôzne techniky na zvládanie symptómov, ako sú relaxačné cvičenia, dychové cvičenia, meditácia, vizualizácia a biofeedback.
  • Edukácia pacienta a rodiny: Ošetrovateľ by mal pacienta a jeho rodinu informovať o depresii, jej príčinách, symptómoch a možnostiach liečby. Dôležité je tiež vysvetliť, že cieľom liečby nie je len odstránenie symptómov, ale aj zlepšenie kvality života a fungovania pacienta.
  • Koordinácia starostlivosti: Ošetrovateľ by mal koordinovať starostlivosť o pacienta s ostatnými členmi tímu, vrátane lekára, psychológa, psychiatra a sociálneho pracovníka. Dôležité je zabezpečiť, aby pacient dostával komplexnú a koordinovanú starostlivosť, ktorá zohľadňuje všetky jeho potreby.
  • Monitorovanie psychického stavu: Ošetrovateľ by mal pravidelne monitorovať psychický stav pacienta, vrátane prítomnosti úzkosti, depresie, samovražedných myšlienok a iných psychických ťažkostí. V prípade potreby by mal ošetrovateľ zabezpečiť psychiatrickú konzultáciu.
  • Podpora zdravého životného štýlu: Ošetrovateľ by mal pacienta povzbudiť k zdravému životnému štýlu, vrátane zdravej stravy, pravidelného cvičenia, dostatočného spánku a vyhýbania sa alkoholu a drogám. Zdravý životný štýl môže pomôcť zmierniť symptómy a zlepšiť celkovú pohodu pacienta.

Liečba depresie

Existujú účinné psychologické a farmakologické spôsoby liečby depresie. Liečba je dlhodobá a pacient bude musieť užívať lieky a navštevovať psychoterapiu, pričom až 90 % pacientov sa po správnom liečení zlepší stav. Antidepresíva pomáhajú vytvoriť rovnováhu nervových prenášačov, ktoré sú zodpovedné za prenos signálu v oblasti mozgu, ktoré kontrolujú emócie. Je potrebné kontrolovať pravidelné užívanie antidepresív podľa predpisu lekára. Pri ľahšej forme depresie môže pomôcť aj psychoterapia. Ideálne je však ak sa kombinujú obe liečby. Najúčinnejšie sú kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a interpersonálna terapia (IPT). KBT pomáha pacientom identifikovať a zmeniť negatívne myšlienky a správanie, ktoré prispievajú k ich symptómom. IPT sa zameriava na zlepšenie interpersonálnych vzťahov a riešenie problémov v medziľudských interakciách.

Schéma pôsobenia antidepresív

Úloha rodiny a blízkych

Členovia rodiny a priatelia bývajú často ako prví nápomocní v boji s depresiou. Depresívny človek si nemusí sám uvedomovať svoj problém alebo nemusí mať silu o ňom hovoriť a riešiť ho. Pokiaľ máte čo len najmenšie podozrenie, že by váš blízky človek - partner, príbuzný, kamarát - mohol trpieť depresiou, pomôžte mu vyhľadať odbornú pomoc. V prvom rade potrebuje mať správne stanovenú diagnózu, aby sa dostal k potrebnej liečbe.

Depresívni ľudia často pociťujú beznádej, sú depresiou paralyzovaní a nevedia sa sami rozhýbať k tomu, aby svoj stav zlepšili. Môže vás to stáť veľa času a energie, kým blízkeho presvedčíte o potrebe vyhľadať odborníka. Vášmu blízkemu pomôžete vyrovnať sa s depresiou tak, že ho budete počúvať a prejavíte mu empatiu. Naznačte, že ste si všimli zmeny v jeho správaní. Môžete mu povedať, že sa obávate o jeho šťastie a pohodu. Buďte pri ňom, keď vás potrebuje - jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre blízkeho človeka, ktorý je depresívny, je jednoducho byť tam pre neho a vyjadrovať podporu.

Pomôžte s domácimi prácami - rovnako ako pri iných chorobách, aj ľudia s depresiou sa jednoducho nemusia cítiť dostatočne dobre na to, aby sa starali o platenie účtov alebo o poriadok v domácnosti. Podporujte ho pri pravidelnom užívaní liekov a návšteve odborníkov. Uistite ho o tom, že požiadanie o pomoc a vyhľadanie odbornej pomoci v žiadnom prípade nie je znakom slabosti. Snažte sa ho prizývať k príjemným aktivitám, demonštrujte mu svoju lásku a podporu. Neberte správanie depresívneho človeka osobne, sú to príznaky choroby, ktorá si vyžaduje liečbu.

Podpora rodiny pre človeka s depresiou

Pocity ako bezmocnosť, frustrácia, hnev, strach, vina, smútok sa stanú súčasťou vašich dní. Všetky tieto pocity sú vo vašej situácii normálne. Je preto viac než v poriadku vziať si nejaký čas, ktorí strávite osamote, či podľa vlastných potrieb. Nie je to sebecké. Je to nevyhnutné k tomu, aby ste dokázali svojho blízkeho aj naďalej podporovať. Pomáhajte mu do takej miery, kým je to pre vás a vaše zdravie únosné. Aby ste sa vy sami vyhli vyhoreniu a roztrpčeniu, stanovte si presné hranice a limity. Nepreberajte zodpovednosť za chorého.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #depresiou