Starnutie prináša so sebou rôzne výzvy, vrátane zmien v kognitívnych funkciách a zvýšeného rizika psychických porúch. Tento článok sa zameriava na tri závažné stavy, ktoré sa často vyskytujú u seniorov: delírium, demencia a depresia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o týchto stavoch, ich diagnostike, terapii a ošetrovateľskej starostlivosti.
Starnutie a Kognitívne Funkcie
S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným zmenám v kognitívnych funkciách. Tieto zmeny môžu zahŕňať spomalenie rýchlosti spracovania informácií, zhoršenie krátkodobej pamäti a ťažkosti s učením sa nových vecí. Je dôležité rozlišovať medzi normálnymi zmenami súvisiacimi s vekom a patologickými stavmi, ako sú demencia a delírium.
Kognitívne funkcie zahŕňajú širokú škálu mentálnych procesov, vrátane pamäti, pozornosti, jazyka, vizuopriestorových schopností a exekutívnych funkcií. Vo vyššom veku môžu byť niektoré z týchto funkcií ovplyvnené, ale nie vždy to znamená prítomnosť demencie. Existujú stavy, pri ktorých dochádza ku kognitívnym deficitom, ale tieto deficity nespĺňajú kritériá pre demenciu. MCI môže byť predzvesťou rozvoja demencie.
Demencie
Demencia je syndróm charakterizovaný progresívnym poklesom kognitívnych funkcií, ktorý ovplyvňuje bežné fungovanie a nezávislosť. Výskyt demencie sa zvyšuje s vekom. Odhaduje sa, že demencia postihuje významné percento populácie vo veku nad 65 rokov. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie, nasledovaná vaskulárnou demenciou, demenciou s Lewyho telieskami a frontotemporálnou demenciou.
Demencie sa môžu rozdeliť podľa rôznych kritérií, vrátane etiológie, patológie a klinického obrazu:
- Alzheimerova choroba: Je najčastejšou príčinou demencie, charakterizovaná postupným zhoršovaním pamäti, myslenia a správania.
- Vaskulárna demencia: Je spôsobená poškodením mozgu v dôsledku problémov s prekrvením, ako sú mozgové príhody.
- Demencia s Lewyho telieskami: Je charakterizovaná prítomnosťou Lewyho teliesok v mozgu, čo vedie k problémom s myslením, pohybom, správaním a náladou.
- Frontotemporálna demencia: Postihuje najmä frontálne a temporálne laloky mozgu, čo vedie k zmenám v osobnosti, správaní a jazyku.
- Zmiešané demencie: Sú kombináciou dvoch alebo viacerých typov demencie, napríklad Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.
Diagnostika demencie zahŕňa komplexné vyšetrenie, ktoré zahŕňa anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, neuropsychologické testovanie a zobrazovacie metódy mozgu. Používajú sa globálne testy a škály ako MMSE (Mini-Mental State Examination), BDS (Blessed Dementia Scale) a ADAS (Alzheimer's Disease Assessment Scale), ako aj testy zamerané na jednotlivé kognitívne funkcie (pamäť, pozornosť, exekutívne funkcie, vizuopriestorové funkcie).
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne ničí pamäť a iné dôležité kognitívne funkcie. Medzi typické príznaky patrí strata pamäti (najmä krátkodobej), problémy s jazykom, dezorientácia, zmeny v nálade a správaní a problémy s rozhodovaním. Etiopatogenéza Alzheimerovej choroby je komplexná a zahŕňa genetické, environmentálne a životné faktory. Medzi hlavné patologické znaky patria senilné plaky, neurofibrilárna degenerácia a strata neurónov. Diagnostika zahŕňa klinické vyšetrenie, neuropsychologické testovanie a zobrazovacie metódy mozgu (MRI, PET). Existujú štádiá Alzheimerovej choroby, ktoré predchádzajú manifestácii klinických symptómov.
Vaskulárna demencia
Vaskulárna demencia je spôsobená poškodením mozgu v dôsledku problémov s prekrvením, ako sú mozgové príhody alebo chronické cerebrovaskulárne ochorenia. Príčinou je najčastejšie ateroskleróza, hypertenzia, diabetes mellitus a iné rizikové faktory pre vznik cievnych ochorení. Symptómy závisia od lokalizácie a rozsahu poškodenia mozgu. Diagnostika zahŕňa klinické vyšetrenie, zobrazovacie metódy mozgu (CT, MRI) a posúdenie rizikových faktorov pre vznik cievnych ochorení. Medzi rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, diabetes mellitus, fajčenie a obezita. Prevencia zahŕňa kontrolu týchto rizikových faktorov a zdravý životný štýl.
Ostatné typy demencií
Okrem Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie existujú aj iné formy, ako napríklad subkortikálna demencia, frontotemporálna demencia a demencia s Lewyho telieskami. Zmiešané demencie sú kombináciou dvoch alebo viacerých typov demencie.
Delírium
Delírium je akútny stav zmätenosti, ktorý je charakterizovaný poruchou pozornosti, myslenia a vedomia. Stavy zmätenosti sa vyskytujú napr. pri poruchách prekrvenia CNS, otravách, pri vysokých teplotách a poruchách metabolizmu. U starých ľudí s poškodeným mozgom (napr. pri artérioskleróze) môže zmätenosť vzniknúť aj z úzkosti zo zneistenia, napr. pri preložení do iného prostredia.
Príznaky delíria sa vyskytujú náhle a môžu trvať hodiny alebo dni. Delírium sa môže zamieňať s demenciou, ale existujú určité rozdiely. Napríklad demencia má postupný nástup, zatiaľ čo delírium je okamžité. Príznaky môžu byť počas dňa menej, ale v noci sú závažné. Pri diagnostikovaní delíria je dôležité poznať anamnézu liekov, ktoré osoba užíva, či došlo k zneužívaniu alkoholu/drog, či HIV pozitívny a ak má nejaké vážnejšie zdravotné ťažkosti.
Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia. Vyskytuje sa tiež veľmi často u pacientov chirurgických oddelení (zlomeniny krčka stehennej kosti). Ďalšou frekventovanou príčinou zmätenosti je nesprávne užívanie liekov proti nespavosti, nervozite i depresii. Akútne epizódy zmätenosti navodzuje i fyzická bolesť.
Správna liečba akútneho stavu zmätenosti vyžaduje presnú identifikáciu jeho príčiny. Tichá, vhodne osvetlená izba, dobre viditeľné hodiny a kalendár, menej ľudí okolo - tieto aspekty dokážu pacienta upokojiť a pomôžu mu nájsť orientáciu v čase a priestore. Treba ho ubezpečiť, že zmätenosť je prechodná porucha. Pri veľkom rozrušení sa zasahuje medikamentózne. Starší ľudia v stave akútnej zmätenosti, však vzhľadom k potrebe diferencovaného diagnosticko-liečebného postupu patria do nemocnice.
Depresia u Seniorov
Depresia patrí k najčastejším psychickým chorobám v starobe, avšak v posledných rokoch sú v rozvinutých krajinách postihnuté čoraz viac všetky vekové kategórie. Pri výskumoch na rôznych skupinách sa zistilo, že asi každý šiesty starší pacient, ktorý prichádza do kontaktu s lekárom, je depresívny. Starší ľudia umiestnení v nemocniciach a domovoch dôchodcov sú viac postihnutí, popisuje sa, že dokonca v rozmedzí od 30 do 70 %. Pre geriatrického pacienta sú typické určité zvláštnosti a špecifiká. Rovnako je to aj s depresiou, má odlišnejší priebeh, netypickú symptomatológiu, tendenciu k relapsom a sklonom ku chronicite.
Starému človeku vekom okrem ochorení pribúdajú aj nové okolnosti, ktoré sú pre neho zaťažujúce a stresujúce. Často je to odchod do dôchodku, strata sociálneho postavenia, strata životného partnera a existenčné ťažkosti, pocit odkázanosti, problémy s deťmi a príbuznými. K depresii majú sklon skôr ľudia bez koníčkov, záujmov, priateľov, ľudia s pevnými, rigidnými predstavami či perfekcionizmom. Odchod do dôchodku lepšie znášajú ženy ako muži, nakoľko ženy prevezmú funkciu “babiek” a starajú sa o vnúčatá, pomáhajú deťom. Depresia u starších ľudí sa zhoršuje hlavne na jeseň.
Môže ísť o ľahkú formu depresie, ale môže prerásť aj do ťažšej formy, ktorá si vyžaduje liečbu u odborného lekára, takzvaného gerontopsychiatra a často končí aj hospitalizáciou. Starší ľudia sa menej často sťažujú na depresívnu náladu, častejšie sa však sústreďujú na zdôrazňovanie prejavov sprievodnej choroby. Depresia zhoršuje aj telesné ochorenia. S poruchou duševného zdravia bývajú spojené zhoršenia celkového zdravotného stavu starého človeka. Diagnostiku depresie sťažuje v starobe výskyt iného ochorenia, často sa kombinuje s inými telesnými chorobami a kognitívnymi poruchami.
"S voľbou liekov na depresiu musíme byť u geriatrického pacienta opatrní vzhľadom na jeho “krehkosť”, tiež treba mať na mysli, že zaberajú po dlhšej latencii. Depresívne epizódy u seniorov sa horšie rozoznávajú, majú iné dĺžky trvania, často je potrebná spolupráca príbuzných. Starých ľudí s depresiou, z nášho pohľadu ako geriatrov, je zriedkavo správne diagnostikovaná a ešte zriedkavejšie správne liečená s ohľadom na celkový zdravotný stav geriatrického pacienta, jeho krehkosť a ostatné komorbidity. Nesmieme zabúdať, že práve táto skupina pacientov si vyžaduje špeciálnu pozornosť, starostlivosť a liečbu,“ dodáva na záver MUDr. Bobocká.
Depresia je natoľko rozšírená, že ju môžeme považovať za civilizačné ochorenie. Závažné depresie sa vyskytnú v priebehu života u 10-20 % ľudí. Miernejšie formy depresie sa objavujú ešte u vyššieho počtu obyvateľstva. Podľa WHO je depresia ochorením, ktoré postihuje viac ako 264 miliónov ľudí po celom svete. Vplyvom depresie človek prežíva utrpenie, nevie fungovať v práci, v škole, v rodine.
Ošetrovateľská a Opatrovateľská Starostlivosť
Demencia u seniorov prichádza do života pozvoľna. Ako prvý príznak si postupne začnete všímať toho, že štandardná komunikácia začína byť obtiažna a pôvodné zariadenie domova môže byť pre človeka s demenciou nepraktické alebo dokonca nebezpečné. Starostlivosť doma o človeka s demenciou a zároveň komunikácia s ním nie je vôbec jednoduchá.
Úprava Domáceho Prostredia
Domov je miesto, kde človek trpiaci demenciou trávi najviac času. Preto by mal byť čo najpraktickejšie a najbezpečnejšie zariadený. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. Úpravy môžu fungovať rôzne, v závislosti od stupňa stareckej demencie. Pokiaľ začnete upravovať zariadenie domácnosti v počiatočnom štádiu, je pravdepodobnejšie, že si pacient privykne a bude mu k prospechu. Skúšajte, čo funguje a sledujte, ako na zmeny pacient reaguje.
S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená.
S zhoršujúcou sa orientáciou môže byť pre pacienta trpiaceho demenciou čím ďalej tým viac náročnejšie nájsť správnu miestnosť alebo sa rozpamätať, čo je kde uložené. Používanie prístrojov je tiež náročnejšie a mnohokrát aj nebezpečné. Aby sa človek so stareckou demenciou cítil doma dobre, musí sa dobre orientovať. Znížte preto množstvo informácií, ktoré si musí pamätať a pomôžte mu tieto informácie nájsť na prvý pohľad. Uľahčíte orientáciu nielen ľuďom s Alzheimerovu chorobou, ale tiež každému seniorovi so senilnou demenciou.
Pacienti s demenciou a tiež pacienti s Parkinsonom majú zníženú pohybovú schopnosť. Nebezpečné môžu byť preto voľne položené koberčeky, vyvýšené prahy, káble, šnúry či nízke stolčeky. Zvážte aj nebezpečné presklené dvere a veľké zrkadlá, ktoré vytvárajú ilúziu veľkého neznámeho priestoru. Mätúce môžu byť aj geometrické vzory na koberci, farebné a materiálové kontrasty medzi podlahou a kobercom alebo lesklá podlahová krytina, ktorá vytvára ilúziu klzkej podlahy.
Predmety, ktoré senior používa, označte kontrastnou výraznou farbou, aby si ich všimol. Pacienti s Alzheimerovou chorobou majú okrem poruchy krátkodobej pamäti, pozornosti, komunikácie a orientácie tiež ťažkosti s rozhodovaním. Plná skriňa oblečenia, kúpeľňa plná kozmetiky, krabice plné liekov a chladnička plná jedla na ne pôsobí veľmi zmätočne. Môže sa stať, že si vyberie oblečenie, ktoré je úplne neprimerané počasiu alebo si nevyberie žiadne z jedál nachádzajúcich sa v chladničke. Rozhodovanie mu uľahčíte tým, že mu pripravíte a označíte oblečenie na von, oblečenie do bytu a vhodnú obuv. Z dôvodu bezpečnosti a správnej liečby rozdeľte lieky do dávkovača na lieky a nechajte ho na viditeľnom mieste.
Komunikácia
Pokiaľ ste v kontakte s osobou s Alzheimerovou chorobou, iste sa zamýšľate nad tým, ako sa správať ku chorému. Obtiažne vyjadrovanie a hľadanie tých správnych slov sú jedným z varovných príznakov hneď od začiatku demencie. Nesnažte sa za každú cenu pacienta nútiť, aby našiel a použil to správne. Pre chorého človeka je to veľmi stresujúce a zároveň tomu nerozumie: myslí si, že použil to správne slovo. Pokiaľ obsahu aj napriek tomu rozumiete, pokračujte naďalej v konverzácii.
Aby pacient obsahu vašich viet lepšie rozumel, rozprávajte s ním pomaly, tvárou v tvár. Na začiatku konverzácie ho oslovte menom. Podľa toho poznáte, či vás počúva alebo nie. Používajte jednoduché vety, ktoré sa venujú jednej téme. Porozumenie obsahu slov podporíte vhodnými gestami a názornými pomôckami. Napríklad pri vysvetľovaní, kde nájde jedlo ukážte gesto jedenia. Emočná inteligencia zostáva často zachovaná. Pacient rozumie reči tela a nálade, a preto vycíti pokiaľ ste nervózny, vysmievate sa mu, ste nepríjemný či ironický.
Človek s demenciou je predsa len dospelý človek - preto by sme z neho nemali robiť dieťa a už vôbec nie vec, ktorú jednoducho odsunieme alebo sa s ňou vôbec nerozprávame. Nestavajme sa ani do role poručníka. Svet človeku s demenciou (jeho konanie a myšlienky) dáva zmysel. Títo ľudia často nevedia rozlíšiť minulosť a prítomnosť. Pokúste sa do nich vcítiť. Starším ľuďom sa komunikuje čoraz ťažšie. Kognitívne schopnosti sú čoraz menšie a pridružuje sa aj postupná strata sluchu a zraku. Okrem iného sú mnohí demenciou postihnutí ľudia (obzvlášť na začiatku ochorenia) frustrovaní, ustráchaní, cítia sa bezmocne, keď sami na sebe pozorujú pribúdajúce zmeny. To taktiež sťažuje situáciu.
Používajte jednoduchý a jasný jazyk - komplexné veci, metafory, iróniu a sarkazmus dementní ľudia nepochopia. Preto by sme mali používať jednoduché vety s jasným posolstvom. Dôležité informácie často opakujte, formuláciu nemeňte, vryje sa do pamäte lepšie ako variácie. Správne sa pýtajte - otázky sú výzvy. Ľudia s demenciou sa po nich musia rozhodnúť, spomenúť si, vyjadriť sa. Problémy sa zmenšia, ak sa správne opýtame. Používajte zatvorené otázky (teda áno/nie otázky) alebo otázky s málo alternatívami napr. Otvorené otázky (začínajú slovami Ako, kto, čo, prečo,..) otvárajú horizont rôznym odpovediam a tomu by sme sa mali vyhnúť. Aj pri alternatívach by sme sa mali obmedziť na minimum napr.
Komunikujte pozitívne - kritika, opravy, diskusie alebo pokarhania nedocielia u postihnutých pozitívny efekt. Práve naopak, často ich to privedie do rozpakov a frustrácie. Vyhnime sa tomu. Pochvala je to, čo sa postará o dobrú náladu - veď to platí aj u zdravých. Obvinenia zo strany dementného človeka by sme nemali brať negatívne. Napríklad výčitke, že sa niečo skrylo alebo to niekto ukradol, môžeme čeliť lepšie tým, že budeme spoločne daný predmet hľadať namiesto toho, aby sme sa odvrátili.
Výživa a Hydratácia
Všeobecne je seniorská populácia ohrozená podvýživou a nedostatkom kalórii v jedle. Zloženie ich stravy je chudobné na bielkoviny, vitamíny a vlákninu, nedostatočný je aj príjem tekutín. U pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu to nie je inak. Starostlivosť o rodičov doma znamená tiež postarať sa o dostatok jedla. Uložte mu teda potraviny na viditeľné miesto a na chladničku nalepte obrázky jedla.
Podobne, ako pripravujete lieky do liekových dávkovačov, pripravte do krabičiek aj jedlo. Krabičky označte popisom, aké je to jedlo, ako ho ohriať a kedy ho zjesť. Pokiaľ je chorý v počiatočnom štádiu, kedy je schopný si sám zájsť do obchodu nakúpiť si potraviny, pripravte mu vopred nákupný zoznam. Vyhnete sa tak situácii, kedy je zmätený a nevie, čo nakúpiť, prípadne nakúpi nepotrebné veci.
Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje, nezriedka hneď po dojedení predchádzajúceho. Jeho strava má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín. Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Pokiaľ chorý nemusí dodržiavať diétu, stravujte ho bežným zaužívaným spôsobom. Jedlo má nielen nasýtiť, ale i potešiť.
Štúdie ukazujú, že bohatá strava, založená najmä na ovocí, zelenine, chudobných bielkovinách (ryby, kuracie a morčacie mäso), nízkotučných jogurtoch a syroch, celozrnnom pečive, orechoch a semienkach, je zdraviu prospešná. Je potrebné vyhýbať sa červenému mäsu a spracovaným produktom. Potraviny, ktoré majú vysoký obsah dobrých tukov, sú dobré pre aj pri ochorení Alzheimerom. Patria medzi ne olivový olej, avokádo, orechy, určité semená a niektoré druhy rýb.
Starší ľudia v pravidelnom dennom režime s dostatkom pohybu a vyváženou stravou sa cítia lepšie. Sledovať ako Alzheimerova choroba postupne mení správanie a osobnosť blízkeho, je veľmi náročné. Ako teda poskytovať starostlivosť seniorom trpiacim Alzheimerovou chorobou doma?
Podpora Samostatnosti a Aktivity
Primerané aktivity pre človeka v starostlivosti v domácom prostredí sú jednou z možností, ako ho povzbudiť a ukázať mu, že je stále užitočný. Zároveň si bude trénovať svoje vedomosti. Aj ľudia s Alzheimerovou chorobou sa radi zabávajú, ale mnohokrát im chýba vôľa niečo vykonávať. Na precvičovanie krátkodobej pamäti alebo schopnosti rozhodovania existujú tzv. pracovné zošity.
Princíp uloženia vecí, kedy necháte na blízku súvisiace predmety, uplatníte aj pri domácich prácach. Napríklad štipce na prádlo a sušiak nechajte pri práčke, utierku na riad nechajte vedľa riadu a podobne.
Ten, kto je aktívny, si dokáže lepšie na naučené spomenúť a zachovať si svoju samostatnosť. Preto treba u postihnutých vyžadovať vykonanie niektorých činností bez akejkoľvek pomoci a niekde im zas mierne dopomôcť. Samozrejme, všetko prispôsobené telesným a duševným schopnostiam. Predíďme preťaženiu seniora. Mali by sme si položiť tieto otázky: Čo zvláda senior či seniorka ešte dobre?
Ergoterapia a fyzioterapia sú dobré príležitosti, ako zachovať mobilitu. Zobuďme spomienky! Povzbudením všetkých 5 zmyslov môžeme vyvolať spomienky. Hudba dokáže vytvoriť akýsi most, po ktorom sa postihnutí dostanú do minulosti, ktorú si už nevedia vybaviť racionálne. Počúvanie, spievanie a tanec zobúdza spomienky. Kto som, čo dokážem, čo som mal rád?
Zachovať samostatnosť - pravidelným opakovaním známych činností môžu byť tieto činnosti aj dlhšie zachované. Dokonca aj naučenie sa novým činnostiam, nie však komplexným, je v obmedzenom rozsahu možné a tým, že je to aj pravidelne opakované, sa to ľahšie „vyvolá“, keď je to potrebné. Preto by mali ľudia s demenciou sami robiť to, čo ešte dokážu, resp.
Vytvorte štruktúru a rutinu - neočakávané udalosti, prekvapenia a zmeny v zaužívanom spôsobe si vyžadujú duševné vysporiadanie sa, ktoré ľudia s demenciou veľmi ťažko zvládajú. Dbajte preto na štruktúrovaný deň s jasnou rutinou, pokiaľ je to možné.
Podpora a Sociálna Pomoc
Pri starostlivosti o seniora v domácom prostredí na to nie ste sami. V dnešnej dobe existuje niekoľko organizácií, kde môžete komunikovať s ľuďmi v podobnej situácii, načerpať inšpiráciu, motiváciu a právne rady.
Starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou je mnohokrát veľmi vyčerpávajúca. Pokiaľ cítite, že časté návštevy sú už nad vaše sily, môžete požiadať o pomoc pri starostlivosti o seniora opatrovateľskú službu. Kontakt vám predá príslušný obecný úrad. Rozsah pomoci si môžete stanoviť podľa potrieb a finančných možností. Pracovníci opatrovateľskej služby môžu asistovať pri hygiene, denne priniesť teplé jedlo, pomôcť s upratovaním či obstarať nákupy.
Ešte viac asistencie pri bežných úkonoch môžu ponúknuť služby osobnej asistencie. Okrem pomoci pri hygiene, príprave jedla či pomoci s domácnosťou, podobne ako opatrovateľská služba, doprevádza seniora k lekárovi, na poštu alebo napríklad aj za kultúrou. Osobné asistentky sú vyškolené ku komunikácii s ľuďmi trpiacimi Alzheimerovou demenciou a môžu s nimi tráviť aj viac času. Fungujú hlavne ako spoločníci, ktorí seniora zabavia vhodnými aktivitami. Služba môže byť poskytovaná 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti. Od roku 2008 sociálne služby upravuje Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.
O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy a navrhnutou formou kompenzácie. Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie. O udelení peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. odkázanej osobe rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.
Peňažné príspevky pre osoby s Alzheimerovou demenciou najčastejšie zahŕňajú tieto: peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na úpravu bytu (napr. kúpeľňa, sprcha...), peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažný príspevok na opatrovanie.
Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy. Poskytovanie sociálnej služby sa riadi Zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podľa toho o aký druh sociálnej služby máte záujem žiadate o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na tom úrade, ktorá spadá do jeho kompetencie tzn. mesto a obec alebo vyšší územný celok- samosprávny kraj podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.
V kompetencii mesta a obce je prijímať žiadosť a vydávať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu: v zariadení pre seniorov (ZpS), v minulosti nazývané Domovy dôchodcov, v zariadení opatrovateľskej služby (ZOS), v dennom stacionári (DS), v minulosti nazývané Kluby dôchodcov, pre opatrovateľskú službu (OS). V kompetencii VÚC je prijímať žiadosť a vydávať posudok o odkázanosti na sociálnu službu: v domove sociálnych služieb (DSS), v špecializovanom zariadení (ŠZ).
Služby zahŕňajú špeciálnu starostlivosť pre klientov. Ak je klientovi vydaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu, sú mu poskytované tzv. sociálne služby. Odborná činnosť zahŕňa základné sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, pracovná terapia, tlmočenie, sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. Obslužná činnosť zahŕňa ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
Denný stacionár poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe na začiatku ochorenia, ktorá je na ňu odkázaná len určitý čas počas dňa, v rozsahu 2-8 hodín. Opatrovateľská služba poskytuje občanovi, ktorý potrebuje pomoc inej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch, prácach v domácnosti alebo v kontakte so spoločenským prostredím. Opatrovateľská služba a jej rozsah v hodinách sa poskytuje na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydaným obcou. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta. V rámci uvedenej služby opatrovateľ - opatrovateľka pomáha pri nevyhnutných životných úkonoch bežnej osobnej hygieny, donáške a podávaní jedla, nevyhnutných prácach v domácnosti, či súvisiacich s prevádzkou domácnosti, ako aj zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím.
Odľahčovacia služba sa poskytuje poberateľovi príspevku na opatrovanie. Cieľom je umožniť mu nevyhnutný odpočinok pre udržanie fyzického zdravia, ktoré je pri opateru osoby s Alzheimerovou chorobou veľmi dôležité. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Počas poskytovania odľahčovacej služby poskytne alebo zabezpečí sociálnu službu opatrovanému obec.
Zariadenie pre seniorov poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný alebo sociálny stav potrebuje sústavnú starostlivosť, ktorú jej nemôže poskytnúť rodina ani opatrovateľská služba. Zariadenie je určené pre poberateľov starobného dôchodku. Nie je pre ľudí, ktorých zdravotný stav si vyžaduje trvalé odborné ošetrovanie v zdravotníckom zariadení. Zariadenie opatrovateľskej služby poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu. Poskytuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Pobyt v ZOS je určený na prechodnú dobu.
Domov sociálnych služieb poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je maximálne IV. Zabezpečuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie, sociálnu rehabilitáciu a ošetrovateľskú starostlivosť. Môže poskytovať aj muzikoterapiu, arteterapiu, činnostnú terapiu, ak má na to vytvorené personálne podmienky. Špecializované zariadenie poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V. Je určené pre osoby s postihnutím ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a demencie inej etiológie. Okrem zaopatrenia zabezpečuje pracovnú a záujmovú činnosť.
Pokiaľ je pacient v ambulantnej starostlivosti, lieči sa doma a chodí k lekárovi na kontroly. Niekedy ale potrebuje služby, ktoré by rád absolvoval z pohodlia domova. Odbornú ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú agentúry. Sú to zdravotné sestry, ktoré pomôžu pri aplikácii injekcií, prevezov chronických rán, aplikujú parenterálnu výživu, pomôžu s rehabilitáciou a podobne. Po indikácii praktickým lekárom alebo ošetrujúcim lekárom v nemocnici hradí starostlivosť zdravotná poisťovňa.
V poslednom štádiu demencie, kedy pacient potrebuje nepretržitú starostlivosť, si rodina kladie nepríjemnú, ale realistickú otázku: Kam umiestnim človeka s demenciou? Pre takéto situácie sú zriadené domovy seniorov so zvláštnym režimom pre pacientov s demenciou alebo dokonca domovy zamerané na starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou. Čakacia doba na umiestnenie môže byť dlhá, zvlášť pri umiestnení do štátnych zariadení.
Opatrovanie blízkeho seniora s demenciou je psychicky veľmi náročné. Najmä, ak to stíhate popri práci, starostlivosti o deti a domácnosť. Nezabudnite sa postarať aj o seba a svoju psychickú pohodu. Požiadať o pomoc alebo rozložiť opatrovanie medzi viacerých je kľúčom.