Pedagogika mentálne postihnutých je špecializovaná oblasť špeciálnopedagogických vied, ktorá sa zameriava na teóriu a prax špeciálnej edukácie a rehabilitácie osôb s mentálnym postihnutím. Tento odbor skúma procesy rozvoja, výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých jedincov vo všetkých vekových obdobiach, od raného detstva až po starobu.
Predmetom psychopédie, ako je pedagogika mentálne postihnutých tiež nazývaná, je nielen samotný rozvoj a vzdelávanie, ale aj diagnostika mentálneho postihnutia, skúmanie jeho prejavov a spoločenských dôsledkov. Odbor je štruktúrovaný z teoretického základu, metodológie, histórie, teórie vyučovania a teórie výchovy.
Východiskovými disciplínami pre pedagogiku mentálne postihnutých sú všeobecná pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú ďalšie špeciálnopedagogické odbory, zatiaľ čo psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny slúžia ako podporné. Význam týchto disciplín sa prejavuje vo všetkých sférach - teoretickej, metodologickej aj praktickej.
Tento článok sa zameriava na pedagogiku mentálne postihnutých, so špecifickým dôrazom na špeciálne vzdelávacie potreby a efektívne metódy práce s touto skupinou žiakov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, od základných definícií až po praktické aplikácie moderných technických a interaktívnych pomôcok v edukačnom procese. Článok poukazuje na to, akým spôsobom možno využívať technologické pomôcky na všestranný rozvoj schopností detí s postihnutím.
Definície a terminológia
Pri práci s jednotlivcami s ťažkým a viacnásobným postihnutím je nevyhnutné mať jasno v používaných termínoch a definíciách. V medzinárodnej literatúre sa stretávame s rôznymi označeniami, ktoré popisujú túto skupinu osôb.
V anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje jednotlivcov s hlbokým mentálnym postihnutím a súčasne s jedným alebo viacerými ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové alebo telesné postihnutia, epilepsia, autizmus, duševné poruchy alebo iné zdravotné komplikácie. Tieto osoby majú IQ 24 alebo menej a ich kognitívne funkcie zodpovedajú senzo-motorickému štádiu vývinu. Bežné štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity.
V nemeckej literatúre sa stretávame s termínmi "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung", čo znamená ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie. Podľa Fornefeld (2000 in Wagner, 2007) ide o kombináciu dvoch a viacerých postihnutí, pričom stupeň jednotlivých postihnutí je závažný. Podľa Fröhlicha (2003) osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Sú postihnuté všetky možnosti prežívania a výrazové možnosti. Značne obmedzené alebo pozmenené sú aj kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy spracovať prichádzajúce informácie a porozumieť svetu okolo seba.
Charakteristika jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím
Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím tvoria malé percento populácie, ale napriek tomu si ich podpora a vzdelávanie vyžadujú vysokú mieru nasadenia a predstavujú veľkú výzvu pre špeciálnych pedagógov.
Bdelosť, ktorá je jedným z najdôležitejších predpokladov pre učenie a vývin, môže byť u týchto jedincov narušená. Majú značné ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím. Úroveň aktivity je tiež výrazne ovplyvnená a závisí od psychomotorických možností. U niektorých jedincov, s lepšie rozvinutou psychomotorikou, môže byť prítomný neustály pohyb, akoby neexistovalo nič, na čo by sa mohla naviazať ich pozornosť. U iných skutočnosť, že nie sú schopní správne spracovať prichádzajúce informácie, značne redukuje úroveň aktivity. Títo jedinci môžu ostať pasívni, apatickí až neprítomní.
Bežne sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo až žiadne a nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi. Vysielajú len slabé komunikačné signály (vokalizácia, pohľad, reč tela, zmena výrazu tváre alebo svalového tonusu), aby sa vyjadrili. Tieto signály často ostávajú nepovšimnuté a je náročné ich správne interpretovať.
Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom. Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb.
Potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností
Napriek závažnosti a kombinácii jednotlivých druhov postihnutí a dôsledkov z toho vyplývajúcich, aj u tejto skupiny jednotlivcov existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. Tiež je možné v určitých oblastiach a v určitej miere pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých.
Technické prostriedky a interaktívne pomôcky
V nasledujúcej časti sa bližšie zameriame na technické prostriedky a interaktívne pomôcky a možnosti ich využitia u jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.
Ovládače
Ovládače sú technické prostriedky navrhnuté tak, aby umožnili jednotlivcom s ťažkým postihnutím dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa princípu príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie. Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly.
Pri výbere vhodného ovládača je dôležité zvážiť jeho typ a spôsob, akým ho bude môcť konkrétny žiak aktivovať. V súčasnosti je na trhu mnoho druhov ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce a obľúbené. Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby. Tiež sú dostupné počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov, ktoré majú v sebe zakomponované motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia.
Videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom. Je však dôležité si uvedomiť aj niektoré nevýhody, ako je možný znížený záujem žiakov o aktiváciu hračiek alebo prácu s daným softwarom, ak sú používané dlhodobo alebo nie sú dostatočne motivujúce.
Komunikátory
Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie (ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici) do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Existujú rôzne typy komunikátorov, ktoré pozostávajú z viacerých tlačidiel s rôznymi obrázkami a symbolmi.
Výskumy sledovali efektivitu systému PECS (Picture Exchange Communication System - výmenný obrázkový komunikačný systém) a komunikátorov na schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím prezentovať svoje požiadavky a želania. Výsledkom bolo, že žiaci sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu. Iný výskum popisuje mladé dievča s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré komunikovalo prostredníctvom vokalizácie a gest, ktoré nebolo jednoduché interpretovať. Učila sa používať komunikátor, aby mohla požiadať o konkrétnu vec stlačením príslušnej fotografie. Keď mala k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ňou a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil.
Snoezelen miestnosti
Snoezelen miestnosti boli pôvodne určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov.
Dnes je potenciál a možnosti využitia týchto miestností vyšší, a to aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky. Dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí len pasívne sledovať a prijímať rôzne podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.
Viaceré klasické komponenty ako napríklad bublinkové valce alebo optické vlákna môžu byť teraz prepojené špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami. Pomocou nich môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca. Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie zo strany jednotlivca. Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ktoré sa bežne nachádzajú v multisenzorických prostrediach, ale niektoré sú využiteľné aj v bežnom prostredí. Ide o rôzne interaktívne panely, pomôcky alebo hračky, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Verbálna komunikácia alebo v prípade našej cieľovej skupiny vokalizácia môže byť podporená inštaláciou komponentov, ktoré reagujú na zvuk napríklad zmenou farby. Svoje miesto majú aj pomôcky reagujúce aj na nepatrný pohyb.
Podľa Salonen (2008) a Pagliana (2012) interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Pomocou interaktívneho zariadenia kontrolujú prostredie tým, že spôsobia, aby sa niečo udialo a zažijú pocit, že robia niečo samostatne bez pomoci druhej osoby. Spätná väzba prichádza okamžite, dáva jednotlivcovi zmysel a zároveň je pre neho odmenou za prejavenú aktivitu. Vedú jednotlivcov k tomu, aby porozumeli vzťahu medzi príčinou a následkom.
Často sa využíva zvukovo-svetelný panel, ktorý reaguje na zvuk dieťaťa svetelnými efektmi. Ďalšie panely reagujú na dotyk (stlačenie tlačidla) a zobrazujú svetelné efekty. Iný nástroj, Soundbeam, vysiela ultrazvukový lúč a zachytáva akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie, čoho výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela. Soundbeam je veľmi vhodnou motiváciou pre jednotlivcov, ktorí sú pasívni a je ťažké ich stimulovať.
Prínos Heleny Orieščikovej
Helena Orieščiková sa dlhodobo venuje problematike pedagogiky mentálne postihnutých. Jej publikácie, ako napríklad "Pedagogika mentálne postihnutých pre vychovávateľov" (2014), "Pedagogika mentálne postihnutých" (2012) a "Snoezelen" (2010), poskytujú cenné informácie a praktické rady pre odborníkov pracujúcich s touto skupinou žiakov. Orieščiková sa zaoberá rôznymi aspektmi vzdelávania a výchovy, vrátane integrácie, zamestnanosti, špeciálnej didaktiky matematiky a environmentálnej výchovy. Jej práca prispieva k zlepšeniu kvality života a vzdelávania jednotlivcov s mentálnym postihnutím.
tags: #oriescikova #pedagogika #mentalne #postihnutych #kupit