Organizácia Spojených národov (OSN) sa od svojho vzniku aktívne angažuje v riešení globálnych výziev, vrátane otázok týkajúcich sa starnutia populácie. Už v roku 1990 vyhlásila Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 45/106 deň 1. október ako „Medzinárodný deň starších ľudí“. Tento deň má za cieľ upozorniť na postavenie a problémy staršej generácie v spoločnosti, oceniť jej prínos, znalosti a skúsenosti a pomôcť vytvoriť priaznivé prostredie pre plné a efektívne zapojenie seniorov do života spoločnosti.
Tohtoročnou témou Medzinárodného dňa starších osôb chce OSN pomôcť vytvoriť priaznivé prostredie, ktoré by umožnilo a zvýšilo prínos ľudí staršieho veku (seniorov) v rámci rodiny, spoločenstva a v širšom chápaní aj spoločnosti. OSN pozornosť zameriava na spôsob podpory plnej a efektívnej účasti seniorov na živote spoločnosti s prihliadnutím na ich práva, potreby aj preferencie. Táto téma súvisí aj s realizáciou Programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a s Cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré schválilo Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) v septembri 2015 v New Yorku a zároveň aj s Medzinárodným akčným plánom o starnutí, schválenom na Druhom svetovom zhromaždení o starnutí, ktoré sa konalo 8.-12. apríla 2002 v Madride.
V tomto medzinárodnom akčnom pláne, vychádzajúc z predpokladov o zvyšovaní vekovo starších osôb na celom svete, sa uvádza: "Starnutie obyvateľstva na svete predstavuje znepokojujúcu tému pre všetky generácie vo všetkých krajinách - vyspelých aj rozvojových. Prínos starších ľudí pre rozvoj spoločnosti možno zaistiť len vtedy, ak sa seniori budú tešiť zdravotnému stavu adekvátnemu veku."
Medzinárodný deň starších ľudí a jeho význam
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 1. október za Medzinárodný deň starších osôb v rezolúcii 45/106 dňa 14. decembra 1990. Išlo o krok v súlade s takými iniciatívami OSN, akou bol Medzinárodný akčný plán o starnutí. VZ OSN 16. decembra 1991 v rezolúcii 46/91 schválilo Princípy OSN o starších osobách.
„Medzinárodný deň starších ľudí“ má upozorniť na postavenie a problémy staršej generácie v spoločnosti, oceniť jej prínos, znalosti a skúsenosti. V tento deň na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Slovenskej republike v 36 Poradenských centrách na ochranu a podporu zdravia - v Poradniach zdravia - býva „Deň otvorených dverí“.
V súčasnosti žije na svete vyše 700 miliónov ľudí vo veku nad 60 rokov. V roku 2050 ich budú takmer dve miliardy, teda 20 percent svetovej populácie. „Zvýšenie počtu ľudí vyššieho veku sa dotkne aj rozvojových krajín, pričom Ázia bude regiónom s najvyšším počtom vekovo starších ľudí," podotkla OSN. Kontinentom s najrýchlejším rastom seniorov sa stane Afrika, upozornila tiež organizácia.
Starnutie populácie je hlavným globálnym trendom, ktorý pretvára spoločnosti na celom svete - tvrdí OSN. Stredná dĺžka života pri narodení v súčasnosti v polovici krajín sveta presahuje 75 rokov, čo je o 25 rokov viac ako v roku 1950. Predpokladá sa, že do roku 2030 budú starší ľudia celosvetovo prevyšovať počet mladých ľudí, pričom tento nárast bude najrýchlejší v rozvojových krajinách. Tento demografický posun podľa organizácie výrazne zmenil prostredie opatrovateľskej starostlivosti. Zahŕňa širokú škálu potrieb platenej aj neplatenej podpory vo formálnom aj neformálnom prostredí. Ako populácia starne, dopyt po komplexnej zdravotnej starostlivosti a službách sociálnej podpory výrazne vzrástol najmä u starších ľudí s chorobami, akou je napríklad demencia.
Organizácia Spojených národov a jej história
Organizácia Spojených národov (OSN) oficiálne vznikla štyri mesiace po podpísaní Charty OSN 24. októbra 1945. V tento deň - po ratifikácii Charty OSN väčšinou jej zakladajúcich členov - nadobudol dokument účinnosť. Valné zhromaždenie OSN schválilo 6. decembra 1971 rezolúciu, ktorá odporúčala, aby sa 24. október stal medzinárodným Dňom OSN. Pripomína sa symbolickou zhodou okolností v deň, kedy sa narodil slovenský diplomat Ján Papánek, ktorý bol jedným zo štrnástich spoluautorov Charty OSN a prvým stálym predstaviteľom Československa pri OSN.
Základným dokumentom Organizácie Spojených národov je Charta OSN. Zakladajúca konferencia OSN sa konala v San Franciscu od 25. apríla do 26. júna 1945. Zúčastnilo sa na nej 50 krajín, vrátane Československa, 283 delegátov, medzi ktorými boli štyria Slováci - Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc, 600 poradcov, 1200 čestných hostí a 1500 novinárov. Po deviatich týždňoch prijali účastníci konferencie Chartu OSN. Slávnostný akt jej podpisu sa uskutočnil v budove Pamätníka vojnových veteránov v záverečný deň konferencie 26. júna 1945. Za československú delegáciu podpísal dokument minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Poľsko nebolo na konferencii zastúpené, podpísalo ju neskôr a stalo sa jedným z pôvodných 51 členských štátov OSN.
Zakladajúci členovia OSN sa v Charte OSN zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva. Koncept medzinárodného mieru a bezpečnosti zakotvený v Charte OSN sa odvíjal od myšlienok, ktoré obsahovala Atlantická charta zo 14. augusta 1941. Osem zásad sa týkalo napríklad zrieknutia sa územnej anexie, práva národov na voľbu formy vlády, slobodného obchodu i možnosti plavby v mieri po svetových moriach a oceánoch a zásady zabezpečenia mierového vývoja po porážke fašizmu. Názov Spojené národy navrhol Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942. V nej sa zástupcovia 26 štátov zaviazali v mene svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam Osi zla, čo bolo vojensko-politické zoskupenie fašistického Nemecka, Talianska a Japonska.
Slovenská republika sa stala členom OSN 19. januára 1993 ako nástupnícky štát Česko-Slovenska. Organizácia Spojených národov združuje v súčasnosti 193 štátov.
UNESCO a vzdelávanie dospelých
Organizácia Spojených národov (OSN) reagovala v roku 1945 na dve zdrvujúce svetové vojny založením odbornej organizácie UNESCO (z angl. United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization), v preklade Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO. Jej hlavnou úlohou je rozvíjať medzinárodnú spoluprácu a porozumenie v oblasti výchovy a vzdelávania, spoločenských a prírodných vied, životného prostredia, kultúry, informácií, komunikácie, informatiky a tiež presadzovať úctu k ľudským právam a právnemu poriadku a tým prispievať k upevňovaniu mieru vo svete. Významnou agendou UNESCO je aj vzdelávanie dospelých. UNESCO vníma vzdelávanie dospelých ako dôležitý nástroj pri “riešení naliehavých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev”. UNESCO zároveň konštatuje, že veľa dospelých stále nemá primerané vzdelávacie príležitosti.
Podpora silnejších politík a postupov vo vzdelávaní dospelých v členských štátoch UNESCO je kľúčovým poslaním Inštitútu UNESCO pre celoživotné vzdelávanie (UIL). Nové odporúčanie poskytuje podrobnejšiu definíciu učenia sa a vzdelávania dospelých, pričom rozlišuje tri kľúčové oblasti zručností a vzdelávania:
- vybaviť dospelých gramotnosťou a základnými zručnosťami;
- poskytovať nepretržitú odbornú prípravu a odborný rozvoj;
- podporovať aktívne občianstvo prostredníctvom toho, čo je všeobecne známe ako komunitné, všeobecné alebo liberálne vzdelávanie.
Základným cieľom Inštitútu UNESCO pre celoživotné vzdelávanie (UIL) je zlepšenie údajov o vzdelávaní dospelých. UIL vykonáva pravidelné monitorovacie prieskumy a výsledky následne zverejňuje vo svojej Globálnej správe o učení sa a vzdelávaní dospelých (GRALE). Celosvetová správa GRALE poskytuje jasný a komplexný obraz o stave učenia sa a vzdelávania dospelých na celom svete. Správy kombinujú údaje z prieskumov, analýzy politík a prípadové štúdie s cieľom poskytnúť tvorcom politiky a odborníkom správne odporúčania a príklady osvedčených postupov. Predstavujú silný dôkaz o tom, ako môže ALE pomôcť krajinám riešiť súčasné a budúce výzvy vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
V roku 1949 na konci druhej svetovej vojny sa členské štáty UNESCO stretli v Elsinore v Dánsku, aby diskutovali o tom, ako by vzdelávanie a vzdelávanie dospelých mohlo pomôcť podporiť mier a medzinárodné porozumenie. Toto stretnutie znamenalo začiatok trvalého a plodného globálneho dialógu o vzdelávaní dospelých vo svete. Stalo sa prvou zo šiestich medzinárodných konferencií o vzdelávaní dospelých, známych ako „CONFINTEA“.
Starnutie populácie a Národný program aktívneho starnutia na Slovensku
Október je na Slovensku tradične venovaný Mesiacu úcty k starším, čo je obdobie, keď si pripomíname význam starších generácií a ich prínos pre spoločnosť. Táto iniciatíva, inšpirovaná snahami Organizácie Spojených Národov (OSN), zdôrazňuje nevyhnutnosť podpory seniorov a vytvárania podmienok pre ich dôstojný a plnohodnotný život. Tradícia Mesiaca úcty k starším siaha do 50. rokov 20. storočia, keď OSN vyhlásila 1. október za Medzinárodný deň starších ľudí. Cieľom bolo upozorniť na rastúcu dĺžku života a potrebu zlepšenia starostlivosti o starších. Na Slovensku je celý október venovaný tejto téme už od 90. rokov.
Starnutie populácie sa stáva jedným z najvýraznejších demografických trendov 21. storočia. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, pričom počet obyvateľov nad 65 rokov neustále rastie. V roku 2021 presiahol počet seniorov 17 % celej populácie, čo so sebou prináša nové výzvy v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnej podpory a vytvárania podmienok pre aktívne starnutie. Za posledných 20 rokov slovenská populácia výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov domov a bytov (SODB) 2001 tvorili slovenskí obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) 11,4 percenta populácie.
Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030
Slovensko sa snaží reagovať na výzvy súvisiace so starnutím populácie prostredníctvom Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030. Tento komplexný dokument obsahuje viac ako 80 opatrení zameraných na zlepšenie prístupu seniorov k verejným službám, odstránenie bariér súvisiacich s vekom a podporu aktívneho zapojenia starších ľudí do spoločnosti. Program bol vytvorený za účasti rôznych sektorov a jeho hlavnou snahou je zhodnocovať potenciál seniorov, čím prispieva k udržateľnému rozvoju spoločnosti.
Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 je komplexná stratégia zameraná na podporu a integráciu starších ľudí do spoločnosti, pričom sa zaoberá všetkými aspektmi ich života. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť podmienky pre udržateľnú spoločnosť, v ktorej budú súčasné aj budúce generácie schopné žiť kvalitný a dôstojný život. Program zahŕňa viac ako 80 opatrení rozdelených do deviatich oblastí, ktoré sa financujú zo štátneho rozpočtu, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti. Snahou programu je zlepšiť prístup starších ľudí k verejným službám a odstrániť akékoľvek bariéry súvisiace s ich vekom.
Tabuľka: Prehľad demografického vývoja populácie nad 65 rokov na Slovensku
| Rok | Podiel populácie 65+ |
|---|---|
| 2001 | 11,4 % |
| 2021 | > 17 % |
| 2050 (predpoklad) | Výrazný nárast |
Aktívne starnutie a možnosti pre seniorov
Aktívne starnutie znamená nielen udržanie fyzického zdravia, ale aj psychickej a sociálnej pohody. Seniori môžu svoj život obohatiť rôznymi aktivitami, ako sú prechádzky, cvičenia, spoločenské stretnutia alebo celoživotné vzdelávanie. Aj jednoduché aktivity, ako hranie stolových hier, záhradkárčenie, či návštevy kultúrnych podujatí, môžu prispieť k ich celkovému zdraviu a pohode. Seniori sa môžu zapojiť k dobrovoľníctvu, ktoré je často spojené s aktivitami, ale aj so spoznávaním nových ľudí a svojho okolia. Aj v kraji majú množstvo možností, ako aktívne tráviť čas a každá mestská časť ponúka bohatý program zameraný pre seniorov.
Za viacerými zdravotnými problémami vo vyššom veku stojí aj nízka pohybová aktivita. Slovenský olympijský a športový výbor z dôvodu prevencie a zachovania kvality života seniorov rozvíja a podporuje viaceré projekty určené práve pre nich. Jedným z úspešných projektov SOŠV pre podporu aktivít pre seniorov je Vykročme za zdravím, ktorý každý týždeň spája stovky žien a mužov v Bratislave, Michalovciach, Košiciach, Banskej Bystrici, na Spiši, Liptove a Žitnom ostrove, v Martine, Nitre a v Šahách pri pravidelných cvičeniach, organizovaných regionálnymi olympijskými klubmi. Nordic walking, podporovaný aj SOŠV, zasa poskytuje skvelú formu pohybu pre seniorov, pretože je šetrný ku kĺbom a zároveň stimuluje celé telo. S Jednotou dôchodcov Slovenska zasa spolupracuje pri olympiádach pre seniorov. Okrem toho SOŠV a Nadácia SOŠV spolupracujú pri organizovaní kúpeľných pobytov v Dudinciach pre bývalých športovcov.
Je vedecky dokázané, že pravidelná fyzická aktivita môže priaznivo ovplyvniť proces starnutia a znížiť riziko výskytu chorôb ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, osteoporóza či depresia. Zachovanie primeranej aktivity a telesnej zdatnosti so sebou nesie aj zlepšenie kvality života. Pohyb nielen zlepšuje náladu a dodáva energiu, ale má tiež pozitívny vplyv na mentálnu sviežosť, pamäť a celkovú vitalitu. Fyzická aktivita pomáha seniorom udržať si nezávislosť a schopnosť vykonávať každodenné činnosti, čím predlžuje ich aktívny život. Každý krok k pohybu sa počíta! Nemusí to byť len beh, korčuľovanie či bicyklovanie. Aj prechádzky v prírode, tanec alebo práca v záhrade sú vynikajúcimi formami pohybu, ktoré môžu výrazne zlepšiť pohodu seniorov. Cvičenia v rámci projektu Vykročme za zdravím majú nespočetne veľa výhod, ktoré pozitívne ovplyvňujú telesné i duševné zdravie. Predchádzajú rôznym zdravotným problémom, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, osteoporóza či depresia. Zlepšujú náladu, zvyšujú energiu a podporujú celkovú vitalitu. Svetová zdravotnícka organizácia WHO na základe dlhodobého monitorovania a stavu trendov populácie odporúča pre seniorov, aby sa venovali denne aspoň 150 minút aeróbnej fyzickej aktivite strednej intenzity, alebo aspoň 75 minút vyššej intenzity.
Úcta k starším a pomoc v každodennom živote
Úcta k starším znamená nielen prejavy vďaky, ale aj aktívne úsilie o zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre seniorov. Každý z nás môže prispieť k zlepšeniu kvality života starších ľudí v našom okolí. Rodina a komunita zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii osamelosti, podpore psychického zdravia a udržiavaní aktívneho životného štýlu seniorov. Jednoduché činy, ako pravidelné návštevy, pomoc s domácimi prácami alebo zapájanie starších do spoločenských aktivít, môžu mať veľký vplyv na ich celkovú spokojnosť. Úcta k starším by nemala byť len záležitosťou štátu a miestnych samospráv. Každý z nás môže prispieť k lepšiemu životu starších ľudí. Rodina a komunita zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní osamelosti, zlepšovaní psychického zdravia a podpore aktívneho starnutia.
Séria októbrových podujatí v rámci 24. ročníka Akadémie európskeho seniora (AES) v Banskej Bystrici sa nesie v znamení 770. výročia udelenia mestských privilégií. Skôr narodení Banskobystričania si budú môcť vybrať z bohatej ponuky kultúrneho i športového vyžitia.
Dôchodková politika a podpora od štátu
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny počas celého roka pozorne sleduje potreby starších ľudí a hľadá stále nové možnosti, ako im uľahčiť starnutie. Nie vždy je to jednoduché, táto pomoc závisí od viacerých parametrov. Jedným z nich je aj štátny rozpočet. Zásadnou zmenou je zvýšenie maximálnej sumy vianočného príspevku. Dôchodcovia, ktorí majú naozaj nízky dôchodok, si na Vianoce prilepšia, čo je pre nich určite veľká pomoc a vlastne aj úloha tohto príspevku. V dôchodkovej politike urobilo ministerstvo už niekoľko zmien tak, aby bol dôchodkový systém nielen solidárnejší, ale aj udržateľnejší. Od začiatku minulého roka sa dôchodky zvyšujú pevnou sumou, aj tým sa posilňuje solidarita k seniorom s podpriemernými dôchodkami. Dôležité zmeny MPSVR SR realizovalo vo všetkých troch dôchodkových pilieroch. Boli nevyhnutné k prehĺbeniu solidarity a zabezpečeniu udržateľnosti celého dôchodkového systému, aby nebolo ohrozené vyplácanie budúcich dôchodkov. Najnovšie ministerstvo pripravuje zavedenie minimálneho dôchodku. Je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí celý život pracujú a platia si odvody, aj keď len z minimálnej mzdy, mali vyšší dôchodok ako tí, ktorí v produktívnom veku nepracujú. Nastavenie podmienok nároku a výpočtu minimálneho dôchodku by preto malo závisieť od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia.
Aj preto vláda v minulom roku schválila Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Chceme vytvoriť lepšie príležitosti a pracovné podmienky pre starších pracovníkov, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, podporiť zdravé starnutie či zmeniť negatívny prístup k starnutiu. Je nevyhnutné, aby bola spoločnosť solidárna aj s tými staršími, pretože bez nich by sme neboli tam, kde sme. Oni sú nevyhnutnou súčasťou našej spoločnosti. Hlas starších je pre ministerstvo dôležitý aj pri tvorbe legislatívy či rôznych dokumentov a programov. So zástupcami dôchodcov sa minister opäť stretne koncom októbra.
tags: #organizacia #spojenych #narodov #pre #seniorov