Mentálne postihnutie: Pochopenie, klasifikácia a podpora

Mentálne postihnutie, známe aj ako duševná zaostalosť alebo intelektová dizabilita, predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje životy jednotlivcov aj celej spoločnosti. Ide o stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý je charakterizovaný podpriemernou inteligenciou a obmedzeniami v adaptívnom správaní. Toto postihnutie nie je choroba, ktorá sa vylieči, ale trvalý stav vznikajúci následkom biologického poškodenia mozgu alebo iných faktorov ovplyvňujúcich vývoj centrálnej nervovej sústavy.

Pojem mentálna retardácia je doslovne preložené ako oneskorenie, spomalenie mysle, ktoré postihuje rozumové schopnosti, ale aj celú ľudskú osobnosť vo všetkých jej zložkách. Znížením schopností počas vývoja dochádza k obmedzeniu poznávacích, motorických, komunikačných a sociálnych schopností. Mentálne postihnutie môže, ale nemusí byť spojené s inými telesnými alebo psychickými ťažkosťami.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Stupeň mentálneho postihnutia sa určuje na základe inteligenčných testov, ktoré vyjadrujú výsledok tzv. inteligenčným kvocientom (IQ). Hodnoty IQ sú stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Rozlišujeme štyri základné stupne mentálnej retardácie:

• Ľahká mentálna retardácia (mierna duševná zaostalosť): IQ 50-69
• Stredne ťažká mentálna retardácia: IQ 35-49
• Ťažká mentálna retardácia: IQ 20-34
• Hlboká mentálna retardácia: IQ nižšie ako 20

Okrem stupňa závažnosti sa mentálna retardácia klasifikuje aj podľa etiológie (príčiny vzniku). Medzi hlavné príčiny patria:

• Infekcie a intoxikácie
• Úrazy alebo iné fyzikálne činitele (napr. prenatálne poškodenie)
• Poruchy metabolizmu, rastu a výšky (napr. fenylketonúria)
• Makroskopické lézie mozgu (novotvary, degenerácie)
• Choroby a stavy spôsobené inými a nešpecifickými prenatálnymi vplyvmi (napr. vrodený hydrocefalus)
• Chromozomálne abnormality (napr. Downov syndróm)
• Psychosociálna deprivácia (vplyv nepriaznivých sociálno-ekonomických, kultúrnych, psychologických, výchovných podmienok na psychický vývin)

V závislosti od príčin sa mentálna retardácia delí na tri základné druhy: oligofrénia (vrodená), demencia (vzniká po druhom roku života rozpadom nadobudnutých schopností) a sociálne podmienená mentálna retardácia.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu pôsobiť v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období. Dedičné faktory, ako napríklad chromozómové abnormality, môžu viesť k mentálnemu postihnutiu už od počatia. Prenatálne obdobie je tiež ovplyvnené fyzikálnymi, chemickými a biologickými vplyvmi, ktoré môžu poškodiť normálny vývin plodu. Medzi rizikové faktory patria infekcie matky (rubeola, toxoplazmóza), nadmerné užívanie alkoholu či omamných látok.

Počas pôrodu (perinatálne obdobie) môže dôjsť k poškodeniu mozgu v dôsledku mechanického poranenia, nedostatku kyslíka alebo predčasného pôrodu. Nízka pôrodná hmotnosť je tiež rizikovým faktorom. V postnatálnom období môžu ťažkosti spôsobiť zápaly mozgu (meningitída, encefalitída), úrazy hlavy alebo iné ochorenia, ktoré vedú k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy.

Sociálne podmienená mentálna retardácia vzniká v dôsledku dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok, najmä v prostrediach s nízkym sociálno-ekonomickým štatútom a zanedbávanou výchovou.

Psychické osobitosti mentálne postihnutých

Ľudia s mentálnym postihnutím sa vyznačujú špecifickými psychickými osobitosťami, ktoré ovplyvňujú ich vnímanie, predstavivosť, myslenie a rečový prejav.

Vnímanie

• Zrakové vnímanie: Spomalené tempo, znížený rozsah, nedostatočná diferenciácia podobných predmetov a porucha diferenciácie figúry a pozadia. Vyskytuje sa aj rigidita vnímania a porucha integrácie.
• Hmatové vnímanie: Táto oblasť je menej postihnutá, výkony sa približujú výkonom normálnych jedincov. Rozdiel spočíva v dlhšom čase potrebnom na identifikáciu podnetu.

Predstavivosť

Schopnosť produkcie predstáv je znížená, chýba originalita a predstavy môžu byť fragmentárne. Proces fantázie je narušený.

Myslenie

Myslenie je prevažne konkrétno-názorné. Vyskytujú sa nedostatky v myšlienkových operáciách (analýza, syntéza, abstrakcia), porucha organizácie myšlienkovej činnosti, tendencia k stereotypnému a nedôslednému mysleniu. Nekritickosť myslenia a pomalšie utváranie pojmov sú tiež charakteristické.

Rečový prejav

Rečový prejav je často poznačený nižšou slovnou zásobou, neprimeraným používaním slov, prevahou nevýznamových slov a pretrvávaním foriem reči typických pre predškolský vek. Oneskorený vývin reči je bežný, pričom porucha reči je úmerná celkovej intelektovej úrovni.

Vzdelávanie a podpora

Deti s mentálnym postihnutím sa môžu vzdelávať v špeciálnych školách, špeciálnych triedach zriadených v bežných školách alebo formou školskej integrácie v bežnej škole, ak sú splnené potrebné podmienky. Vzdelávací program sa člení na varianty A, B a C podľa stupňa mentálneho postihnutia.

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie má dôležitú rehabilitačnú funkciu a vedie žiakov k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností. Po ukončení základnej školy s mentálnym postihnutím nadobúdajú primárne vzdelanie, ktoré im neumožňuje pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Môžu však pokračovať v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole.

Život s mentálne znevýhodneným dieťaťom si vyžaduje pochopenie a prijatie. Napriek obmedzeniam majú títo ľudia právo na plnohodnotný život, uspokojovanie svojich potrieb, lásku, pozornosť a možnosť vzdelávania. Dosiahnutie maximálnej možnej miery samostatnosti a úspešná integrácia do spoločnosti sú kľúčové.

V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú jedinci s mentálnym postihnutím potrebujú. Tá môže byť občasná, obmedzená, rozsiahla alebo úplná, a jej cieľom je zmierniť ich závislosť a umožniť im fungovať v spoločnosti.

Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v podpore ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín. Poskytuje sociálne poradenstvo, pomáha zvládať reakcie okolia a buduje pozitívne sebahodnotenie.

Čaro a úprimnosť ľudí s mentálnym postihnutím

Stretnutie s mentálne postihnutým jedincom môže obohatiť nielen poznanie, ale aj cítenie. Znížená intelektová úroveň nie je prekážkou pre vytvorenie normálnych ľudských vzťahov. Láska, cit, spolupatričnosť a priateľstvá kompenzujú intelektovú nedostatočnosť. Títo ľudia vedia prežívať a prejavovať svoju lásku a náklonnosť. Málokedy sú zákerní, prefíkaní alebo zlomyseľní. Ľudia s Downovým syndrómom sú často opisovaní ako krásni a úprimní, so srdcami plnými lásky. Vedia sa radovať z maličkostí a často vidia viac, pretože vedia čítať z ľudských sŕdc a duší. Môžu byť prekvapení spontánnosťou, otvorenosťou a citovými prejavmi jedincov s touto diagnózou, a zároveň sa presvedčia o ich bezbrannosti a úprimnosti.

Je dôležité uvedomovať si, že aj keď sú mentálne na inej úrovni ako zdraví ľudia, rozhodne nie sú hlúpi. Môžu byť priateľskí, ale aj škodoradostní, často žalujú na iných a vedome dokážu hovoriť nepravdu. Napriek všetkým obmedzeniam a zvláštnostiam sú ľudia s mentálnym postihnutím predovšetkým ľuďmi s prakticky rovnakými potrebami ako všetci ostatní a s právom na ich uspokojovanie.

Mnohí z nich môžu žiť relatívne samostatným a nezávislým spôsobom života. Môžu pracovať, nadväzovať partnerské vzťahy, cestovať, športovať a venovať sa ďalším záujmovým činnostiam. Nájdete medzi nimi tiež hudobné, výtvarné a športové talenty, ktorých výkony sú niekedy až prekvapivo porovnateľné s výkonmi nadaných nepostihnutých jedincov.

Pri výchove detí s mentálnym postihnutím je potrebná vyššia dávka trpezlivosti a času. Rodičia si musia uvedomovať, že pre ostatných banálny úkon vyžaduje u dieťaťa s intelektovou nedostatočnosťou mnohonásobný nácvik. Úspech sa dostaví, len treba byť trpezliví a dať dieťaťu dostatok času.

Ľudia s nižším stupňom poškodenia mentálnych funkcií majú často uzatvorené pracovné zmluvy na polovičný úväzok a sú poberateľmi invalidných dôchodkov. Pracovno-právny vzťah im zvyšuje sebavedomie, vedie ich k plneniu si povinností a uvedomeniu si, že život nie je len o chcenie, ale aj o povinnostiach. Aj stredne a ťažko mentálne postihnutí ľudia môžu navštevovať chránené dielne, kde získajú zmysel pre pravidelný režim a čas využijú na zlepšovanie zručností.

Je dôležité si uvedomiť, že mentálne postihnuté dieťa sa môže narodiť hocikomu a takisto každý zdravý človek môže neskôr ochorieť, utrpieť úraz a môže sa mu zhoršiť jeho rozumová úroveň. Veľký vplyv na človeka má zhoršovanie životného prostredia, uponáhľaná doba a stres.

tags: #organicke #mentalne #postihnutie