Žiť s poruchou sluchu vo svete, kde prevláda zvukový jazyk, môže byť veľmi náročné, ako zdôraznila Strnadová už v roku 1995. Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Sluchové postihnutie je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím.
Cieľom surdopédie je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Úzko súvisí s odborom foniatria, ktorý sa zaoberá poruchami sluchu, hlasu a reči z medicínskeho hľadiska.
Typy a stupne sluchových porúch
Sluchové postihnutie je charakteristické zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje, znížením ostrosti sluchu a obmedzením príjmu akustických informácií. Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne.
Existujú tri hlavné typy sluchových porúch:
- Prevodová porucha sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu.
- Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
- Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.
Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú (verbálnu) reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie, nie je však jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem stupňa rozhoduje typ sluchovej poruchy, funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.).
Kategórie sluchového postihnutia
- Ohluchlosť: Je strata sluchu, ktorá vzniká v priebehu vývoja reči, alebo, keď už bol vývin reči ukončený.
- Kôrová hluchota: Chorobným vývinom sa poškodili horné spánkové závity oboch hemisfér.
- Psychická hluchota: Poškodením Munkovej oblasti, kde sa uskutočňuje analýza a syntéza sluchových podnetov. Postihnutý počuje tóny a zvuky reči, ak slovám nerozumie, to sa nazýva - SENZORICKÁ AFÁZIA (slovná hluchota).
- Zvyšky sluchu: Od 81 do 90 Dcb - je to neúplná strata sluchu, vrodená alebo získaná. Zvyšky nestačia na vnímanie hovornej reči, ale dajú sa využiť pri výchove zvukovej reči. Umožňujú sluchové vnímanie na základe výstavby reči.
- Nedoslýchavosť: 41 - 80dcb - je čiastočná strata sluchu.
Diagnostika a starostlivosť o sluchovo postihnuté deti
Ak máte podozrenie, že Vaše dieťa je sluchovo postihnuté, pediater Vás odporučí na foniatrické vyšetrenie (odborné vyšetrenie sluchu). Následne vyhľadáte najbližšie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré prevezme špeciálno-pedagogickú starostlivosť o Vaše dieťa.
Dieťa absolvuje psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, na základe ktorých mu bude odporučená ďalšia starostlivosť a neskôr zaškolenie. Po návšteve ORL lekára a foniatra dostane Vaše dieťa načúvací prístroj, prípadne mu je aplikovaná kochleárna implantácia. Deťom s poruchou sluchu je potrebné venovať intenzívnu edukáciu reči a sluchu už od raného veku, ako aj v predškolskom a školskom období.
Kompenzačné pomôcky
Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Prístroje sú rôzne, avšak ku každému je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje pískaním prístroja.
Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou.
Neslyšící příručka - kochleární implantát
Orálne prístupy v komunikácii sluchovo postihnutých
V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Za orálnu metódu sa považuje prístup, kedy sa dieťa s poruchou sluchu pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, kde žije.
Artikulovaná, orálna (ústna) reč využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Jej zvládnutie je veľmi ťažké a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie, či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho (slovného) vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.
Problémy pri orálnej komunikácii
Komunikácia s počujúcim a plynule hovoriacim partnerom predstavuje radu problémov pre sluchovo postihnutých:
- Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom. Sluchovo postihnutý človek je nútený využívať náhradný spôsob, odpozorovania kiném (= pohyb úst pri artikulácii), eventuálne obmedzenú sluchovú percepciu. Obe varianty sú psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce.
- Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy a za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky, ľahko dochádza k zámene. Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
- Obmedzené porozumenie kontextu: Sluchovo postihnutí majú obmedzenú možnosť porozumieť kontextu komunikácie, ktorý je pre počujúcich samozrejmosťou.
- Aktívny verbálny prejav: Je tiež obtiažny. Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu, a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie.
Problémy s rečou
Problémy, ktoré sluchovo postihnutý človek má, môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:
- Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavu je len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný.
- Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu.
- Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu. Ich verbálny, ale aj písaný prejav často krát býva veľmi zjednodušený.
- Pragmatická zložka: Je sociálne-rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu. Vzhľadom ku značným problémom v osvojovaní hovorenej reči je zákonite narušená aj táto zložka.
Alternatívne komunikačné metódy
Okrem orálnej komunikácie existujú aj iné prístupy, ktoré pomáhajú sluchovo postihnutým integrovať sa do spoločnosti.
1. Auditívno-verbálna metóda (A-V metóda)
Pre tento program je charakteristické, že sa rodič a odborník snaží viesť dieťa tak, aby sa na rozdiel od orálnej metódy spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú. V sluchovej výchove dieťa postupuje od uvedomenia si rozdielu medzi zvukom a tichom, cez rozpoznávanie jednotlivých zvukov a slov, chápanie jednoduchých viet až po porozumenie reči v hlučnejšom prostredí.
Dieťa sa učí vnímať vlastný hlas a hlas iných ľudí na základe čoho zlepšuje kvalitu svojho vlastného hlasu a artikuláciu. Predpokladom pre A-V metódu je skorá diagnostika poruchy sluchu a kvalitné, skoro pridelené a dobre nastavené kompenzačné pomôcky (načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré sú nosené po celý deň. Aktívne používanie A-V metódy v domácom prostredí znamená, že budete vyžadovať, aby dieťa svoje požiadavky vždy doprevádzalo hlasovým prejavom.
2. Posunkový jazyk a posunkovaná slovenčina
Posunkový jazyk (posunková reč) je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom, komunikácia prestáva byť záťažou, stáva sa normálnym zdrojom informácií.
Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Človek, ktorý by sa nedokázal dorozumieť inak, by bol do značnej miery komunikačne a informačne izolovaný. Žiaľ, tento fakt je stále pravdivý napriek tomu, že posunkový jazyk bol zákonmi našej republiky uznaný ako prostriedok dorozumievania sa a vzdelávania sluchovo postihnutých, takže by mal byť zabezpečený dostatok tlmočníkov posunkovej reči.
Posunkovaná alebo znakovaná slovenčina je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka. Vyjadruje pomocou znakov aj jednotlivé gramatické kategórie príslušného jazykového systému. Pre nepočujúceho, ktorý dobre nepozná daný jazyk, nemusí byť dostatočne zrozumiteľná.
3. Prstová abeceda
Prstová abeceda je založená na podobnom princípe ako posunkový jazyk. Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.
4. Totálna komunikácia
Je filozofia, ktorá tvrdí, že sa majú použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa. Využívajú sa gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky. Táto filozofia preferuje zavedenie posunkov v ranom detstve.
Je najpoužívanejšia metóda totálnej komunikácie. Využíva sa na dorozumievanie medzi počujúcimi a nepočujúcimi osobami. Je to vlastne hovorenie sprevádzané posunkovaním (do posunku sa prekladá každé slovo, ktoré sa hovorí, v niektorých prípadoch sa ukazuje aj gramatická koncovka).
5. Bilingvizmus
Bilingvizmus je stav, kedy dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je v prvom rade zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči. Cieľom je pripraviť nepočujúce dieťa na život v dvoch komunitách - počujúcej aj nepočujúcej.
Ak sa rozhodnete pre bilingválnu metódu, mali by ste byť ochotní akceptovať komunitu nepočujúcich a ich prirodzený posunkový jazyk a zabezpečiť dieťaťu prirodzený kontakt s oboma svetmi. Vo vyučovaní sa strieda počujúci a nepočujúci pedagóg. Každý z nich sprostredkováva jeden jazyk, jednu kultúru, príslušnosť k jednej spoločnosti.
Prístupnosť a digitálna inklúzia
Prístupnosť je ľudské právo a v dnešnom digitálnom svete je neoddeliteľnou súčasťou „digitálnej inklúzie“ - plnohodnotného začlenenia do spoločnosti bez ohľadu na prípadné odlišnosti alebo obmedzenia. Pre ANEPS, ako organizáciu pre sluchovo postihnutých, je prístupnosť, pred tým označovaná ako bezbariérovosť, automatickou prirodzenou pomocou pre svojich klientov.
Cieľom je, aby produkty a služby mohli používať všetci ľudia, čím sa vytvára inkluzívna spoločnosť. Prostredie s prístupnými výrobkami a službami uľahčuje nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím (zrakovým, sluchovým, mentálnym, pohybovým...).
Zákon vychádza z európskej smernice známej ako Európsky akt o prístupnosti (EAA), ktorú Európska únia prijala ešte v roku 2019. Nové pravidlá sa týkajú štátnych inštitúcií aj súkromných firiem s výnimkou mikropodnikov. Poskytovatelia služieb sú povinní na svojom webe zverejniť vyhlásenie o prístupnosti, v ktorom uvedú, aké služby poskytujú a akým spôsobom zabezpečili ich prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prístupnosť v praxi
Firmy musia napríklad upraviť svoje webové stránky tak, aby ich mohli používať aj osoby so zdravotným postihnutím. Poskytovatelia služieb budú musieť zabezpečiť napríklad, aby bol text na webe plne využiteľný pre čítače obrazovky či iné technické pomôcky, ktoré používajú nevidiaci a slabozrakí.
Prístupnosť je možné vnímať aj z legislatívneho pohľadu, ako nárok na prístupné informácie pre nepočujúcich - podľa Listiny základných práv a slobôd alebo podľa zákona č. 155/1998 Zb. o komunikačných systémoch nepočujúcich a hluchoslepých osôb.
Vizualizácia zvuku a podpora ANEPS
Prvý krokom v prístupnosti je vizualizácia zvuku, ktorá je pre väčšinu sluchovo postihnutých jediným dorozumievacím prostriedkom. V praxi ide vlastne o všetko, čo existuje v zvukovej podobe a je nahradené vo vizuálnej podobe, teda viditeľnej písanej alebo obrázkovej forme. Vizualizácie zvuku je prvý krok k tomu, aby bol svet pre osoby so sluchovým postihnutím prístupnejší.
ANEPS poskytuje v rámci vizualizácie zvuku pre sluchovo postihnutých:
- Prepisy videí a titulky k videám.
- Slovenské titulky k rôznym akciám, legislatívnym zmenám a podobne.
Pre nedoslýchavých zabezpečuje ANEPS kvalitné načúvacie prístroje alebo kochleárny implantát a indukčné slučky pre zosilnenie zvuku. ANEPS vytvára pre všetky skupiny nepočujúcich i nedoslýchavých prístupnejší svet predovšetkým tlmočením textu do slovenského posunkového jazyka.
ANEPS písané texty, s ktorými sa nepočujúci stretnú, dodržiava pravidlá tzv. plain language (jednoduchý, zrozumiteľný jazyk, niekedy označovaný aj ako prístupná slovenčina) a tlmočí texty jednoducho, v zrozumiteľnom prehľadnom jazyku. Texty je možné tvoriť ako easy to read, čo je prínosné nielen pre nepočujúcich, ale aj pre cudzincov s nižšou znalosťou slovenčiny a ďalšie skupiny osôb.
Pravidlá prístupnosti webových stránok
Na to, aby boli webové stránky alebo mobilné aplikácie prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, je potrebné dodržať pravidlá prístupnosti. Pravidlami prístupnosti webových stránok sa zaoberá združenie W3C - World Wide Web Consortium, medzinárodná komunita, ktorá sa stará o vývoj webových štandardov.
W3C má konkrétne na starosti Pravidlá prístupnosti webového obsahu - Web Content Accessibility Guidelines (WCAG), ktoré sú aktuálne vo verzii 2.1. Pravidlá WCAG 2.1 sú medzinárodne uznávaným štandardom, ktoré je potrebné dodržiavať, ak chcete, aby vaša webová stránka či mobilná aplikácia bola prístupná. Na Slovensku na ne odkazuje Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, konkrétne Vyhláška č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie vo verejnej správe.