Kolízny opatrovník pre mladistvého: Komplexný sprievodca právami a povinnosťami

V konaniach, kde vystupujú maloleté deti, zohráva kolízny opatrovník nenahraditeľnú úlohu pri ochrane ich práv a záujmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút kolízneho opatrovníka v slovenskom práve, s dôrazom na jeho úlohu, právomoci a povinnosti, najmä v kontexte úpravy rodičovských práv a povinností a rozvodových konaní.

Právny rámec zastupovania maloletých detí

Právny základ pre zastupovanie maloletých detí v konaniach pred súdom tvoria Občiansky zákonník a Zákon o rodine.

Občiansky zákonník

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konaniach pred súdom.

Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník.

Zákon o rodine

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine je súčasťou týchto práv a povinností. Zákon predpokladá dohodu rodičov na výkone rodičovských práv a povinností, ako aj na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, pri iných než bežných veciach je potrebný súhlas druhého rodiča.

Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine hovorí, že žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. K odstráneniu potencionálnych rozporov objektívneho charakteru medzi maloletým a jeho rodičmi dochádza ustanovením kolízneho opatrovníka.

Kto je kolízny opatrovník a kedy sa ustanovuje?

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Kolízny opatrovník je zástupca maloletého dieťaťa, ktorého ustanovuje súd v prípadoch, keď existuje potenciálny konflikt záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Ustanovuje sa uznesením súdu po začatí konania.

Ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka.

Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Napríklad Okresný súd Žilina uznesením z 18. júna 2009 ustanovil maloletému M. P. za opatrovníka pre uvedené konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto z dôvodu, že žiaden z rodičov maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa koná, nemôže tohto v konaní zastupovať.

Úlohy a povinnosti kolízneho opatrovníka

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu (len) v záujme maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine.

Zisťovanie pomerov dieťaťa

Kolízny opatrovník zisťuje rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie súdu. Zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.).

V predmetnom súdnom konaní bol 31. marca 2010 súdom vypočutý pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ktorý podal správu o prešetrení pomerov maloletého dieťaťa (čl. 88 súdneho spisu), ku ktorej neboli zo strany účastníkov konania a ich právnych zástupcov zaznamenané žiadne pripomienky, výhrady, či návrhy na jej doplnenie. Pokiaľ dovolateľka namieta nedostatky v zisťovaní (šetrení) pomerov maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom a v tejto súvislosti spochybňuje správnosť ním podanej správy súd zdôrazňuje, že správa kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov maloletých detí bola len jedným z dôkazov ktoré súd v tomto konaní vykonal.

Zisťovanie názoru dieťaťa

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 4 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, má dieťa právo byť vypočuté. Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Kolízny opatrovník zohľadňuje vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne.

Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.

Účasť na konaní

Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, čo mu umožňuje zúčastňovať sa na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.

Predkladanie správ súdu

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. podkladom pre súd.

Pohovor s rodičom a zisťovanie pomerov

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru.

Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

Kolízny opatrovník v špecifických konaniach

Kolízny opatrovník v konaniach o úprave rodičovských práv a povinností

Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Kolízny opatrovník v konaniach o rozvod manželstva

V konaniach o rozvode, kde vystupujú maloleté deti, zohráva kľúčovú úlohu kolízny opatrovník. Jeho úlohou je chrániť záujmy dieťaťa, ktoré nemôže v konaní plne vystupovať samostatne. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu, ktorým je spravidla rodič, a kolízneho opatrovníka, ktorý vstupuje do konania v prípadoch, keď záujmy rodiča a dieťaťa môžu byť v konflikte.

Kolízny opatrovník v konaniach o vrátenie maloletého dieťaťa

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je od 1. 1. 2012 príslušný len jediný súd, a to Okresný súd Bratislava I. Tieto konania sú špecifické a vyžadujú si osobitný prístup kolízneho opatrovníka.

Nadobúdanie nehnuteľností maloletými

Pomerne často riešenou problematikou v advokátskych kanceláriách je aj spisovanie zmlúv o nadobúdaní nehnuteľností. Zmluvy o nadobudnutí nehnuteľnosti maloletými (darovanie, výmena, kúpa, predaj) nie sú výnimkou. V zmysle platného práva SR, fyzickým osobám vzniká spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku veku života. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp. ak ide o nakladanie s jeho majetkom, je potrebné schválenie súdu (§ 28 Občianskeho zákonníka). Ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Proces uskutočnenia právneho úkonu, v ktorom jedným zo subjektov je maloleté dieťa, pozostáva z niekoľkých fáz. Potom, čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné zvážiť, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom, nenastane konflikt záujmov. Pre ilustráciu uveďme príklad: Matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka. Rodičia teda požiadajú súd, aby ustanovil tretiu osobu (opatrovníka) na to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu, t. j. prijala dar.

Potom čo je ustanovený opatrovník, a tento má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého, môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu. Právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky. Dôvodom je práve § 28 OZ resp. ust. § 119 Civilného mimosporového poriadku a síce je potrebné schválenie právneho úkonu, v našom prípade darovacej zmluvy, súdom. Účastníkmi tohto konania je zákonný zástupca (matka, otec) a kolízny opatrovník.

Možnosť namietať zaujatosť a zastupiteľnosť kolízneho opatrovníka

Možnosť namietať zaujatosť kolízneho opatrovníka

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi.

Zastupiteľnosť kolízneho opatrovníka

Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní.

Náhradná osobná starostlivosť

Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jeho starých rodičov umožňuje inštitút náhradnej osobnej starostlivosti zakotvený v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Účelom náhradnej starostlivosti celkovo je nahradiť „osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (§ 44 ods. 1 ZR).“

Ako vysvetľuje Bános, „Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy, ak sa rodičia maloletého dieťaťa nechcú, resp. nemôžu o svoje dieťa dočasne starať. Subjektívne príčiny takýchto rozhodnutí môžu spočívať v alkoholizme, narkománii rodičov, v ich nezáujme o maloleté dieťa a v jeho zanedbávaní. Objektívnymi príčinami pre nariadenie dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti sú dlhotrvajúca choroba rodičov, väzba jediného žijúceho rodiča, dlhodobý pobyt v zahraničí a pod. Náhradná starostlivosť „môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (§ 44 ods. 2 ZR).“

Podľa § 45 ods. 1 ZR „Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.“ Podľa § 45 ods. 2 ZR „Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.“ Starí rodičia, ktorým je maloleté dieťa zverené do ich osobnej starostlivosti, sú zároveň povinní „vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia (§ 45 ods. 4 ZR).“ Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok však môžu len v bežných veciach (§ 45 ods. 4 ZR).

Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takisto nebráni jeho rodičom, ktorí sú stále jeho zákonnými zástupcami, stýkať sa s ich dieťaťom a vykonávať ostatné rodičovské práva a povinnosti, no „len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 6 ZR).“ Náhradná osobná starostlivosť tiež nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti voči maloletému (§ 45 ods. 5 ZR).

Osvojenie dieťaťa

Osvojenie možno charakterizovať ako prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné, čím sa odlišuje od iných právnych inštitútov zakladajúcich rodičovstvo. Podmienky pre osvojenie dieťaťa podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012) sú:

• Starostlivosť o dieťa pred osvojením: Za relevantnú sa počíta iba starostlivosť stanovená rozhodnutím súdu, keď súd môže nariadiť starostlivosť len po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď rodič udelil súhlas s osvojením.
• Rozhodnutie o osvojení: Súd musí okrem už uvedených náležitostí zistiť, či medzi osvojiteľom a osvojencom existuje taký vzťah, aký býva medzi rodičom a dieťaťom, alebo že tu sú aspoň základy takéhoto vzťahu.

Úplne zanikajú predtým existujúce vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a naopak vznikajú nové statusové pomery medzi osvojencom a osvojiteľom a jeho príbuznými.

Postavenie dieťaťa v súdnom konaní

Dieťa sa môže v súdnom konaní ocitnúť vo viacerých úlohách. V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok. Ďalší text sa bude týkať úlohy dieťaťa ako účastníka civilného konania. Príslušná právna úprava sa uvádza v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963) a v zákone o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013).

Občianske súdne konania

Občianske súdne konania sa delia na sporové a nesporové konania. Dieťa sa môže ocitnúť v oboch druhoch konania, najčastejšie však vystupuje v nesporových konaniach (napríklad v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa). V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa sa rieši hlavne problematika spojená s menom a priezviskom dieťaťa, výživným, úpravou styku s dieťaťom, rodičovskými právami a povinnosťami a konkrétne otázky starostlivosti o dieťa. Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku.

O právnych pomeroch detí rozhodujú súdy. Sporovú aj nesporovú agendu riešia všeobecné súdy. V rámci týchto súdov sú však na výkon nesporovej agendy určení sudcovia, ktorí obvykle neriešia sporovú agendu. Prvostupňové konania vedú okresné súdy, pričom odvolacími súdmi sú krajské súdy. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak môže urobiť v prípadoch, keď ide o uloženie osobitného opatrenia pri výchove dieťaťa, o ústavnú výchovu, o určenie dátumu narodenia alebo ak ide o pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo ich výkonu.

V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou. Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania uvedené vyššie v texte a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník. Zároveň zabezpečuje sociálno-právnu ochranu dieťaťa aj mimo súdneho konania, či už v rámci preventívnej alebo poradenskej činnosti, alebo prostredníctvom výchovných opatrení. Pôsobnosť a právomoc orgánu sociálno-právnej ochrany detí je upravená v zákone o sociálno-právnej ochrane detí (zákon č. 359/1999 Z.z.).

V uvedených prípadoch môže konanie začať (prípadne doň vstúpiť) aj štátne zastupiteľstvo. Ak konanie iniciuje štátne zastupiteľstvo, vystupuje ako každý iný navrhovateľ. Všeobecnou zásadou v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je dieťa, je dôraz na zabezpečenie záujmov dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.

V konaní, ktorého účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci. V občianskom sporovom existuje viacero nástrojov, ktoré zlepšujú postavenie dieťaťa. Jedným z nich je povinnosť doručiť písomnosti dieťaťu, ktoré dovŕšilo 15 rokov veku. Proti dieťaťu je neprípustné rozhodovať tzv. rozsudkom pre zmeškanie. V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania. Vo veciach úpravy pomerov dieťaťa je možné vydať predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodne do 7 dní; v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia dôležitého záujmu dieťaťa súd obvykle rozhodne o predbežnom opatrení do 24 hodín. Štandardné konanie by potom malo byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania.

Trestná zodpovednosť a opatrenia pre mladistvých v Českej republike

V Českej republike nie sú deti mladšie ako 15 rokov trestne zodpovedné. Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by sa inak posudzoval ako trestný čin, prebehne osobitné občianske súdne konanie podľa zákona o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013), a nie trestné konanie podľa Trestného poriadku (zákon č. 141/1961).

Osobitná úprava konaní vo veciach detí mladších ako 15 rokov sa uvádza v zákone o súdnictve vo veciach mládeže (zákon č. 218/2003). O veciach týkajúcich sa detí mladších ako 15 rokov rozhodujú súdy pre mládež (špecializovaní sudcovia v rámci všeobecných súdov). Títo špecializovaní sudcovia absolvujú školenia s cieľom prehlbovať si vedomosti o pravidlách takýchto konaní a o prístupe k páchateľom mladším ako 15 rokov.

Konanie sa začína na návrh štátneho zastupiteľstva alebo ho súd môže začať aj bez návrhu. Účastníkmi konania sú okrem dieťaťa aj príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí, zákonní zástupcovia alebo opatrovníci dieťaťa, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do výchovy alebo inej podobnej starostlivosti, ako aj ďalšie osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má v konaní pojednávať. Ak návrh na začatie konania podalo štátne zastupiteľstvo (t. j. ak konanie nebolo začaté súdom bez návrhu), účastníkom konania je aj štátne zastupiteľstvo.

Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by bol inak trestný, súd pre mládež prijme opatrenia potrebné na jeho nápravu. Súd tak môže dieťaťu uložiť výchovnú povinnosť (napr. nahradiť podľa svojich možností spôsobenú škodu, vykonať bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť), výchovné obmedzenie (napr. nestýkať sa s určitými osobami, nezdržiavať sa na určitom mieste, nezúčastňovať sa na hazardných hrách, neužívať návykové látky atď.), vydať napomenutie s výstrahou, zaradiť dieťa do terapeutického, psychologického alebo iného vhodného výchovného programu v ústave výchovnej starostlivosti, umiestniť dieťa pod dohľad probačného úradníka, do ochrannej starostlivosti alebo ochrannej liečby. Ak súd pre mládež nerozhodne inak, pojednávania vo veciach detí mladších ako 15 rokov sú neverejné. V konaní sa kladie dôraz na ochranu súkromia dieťaťa.

Konania v trestných veciach mladistvých sa tiež upravujú zákonom o súdnictve vo veciach mládeže. Mladistvý je osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu (ktorý sa v prípade mladistvých označuje ako previnenie) dovŕšila vek 15 rokov, ale ešte neprekročila hranicu 18 rokov veku. O veciach týkajúcich sa mladistvých rozhodujú súdy pre mládež (špecializovaní sudcovia v rámci všeobecných súdov).

Vo veci týkajúcej sa mladistvého sa v konaní musí vždy postupovať tak, aby nedošlo k narušeniu psychiky mladistvého a aby s ohľadom na jeho vek nebol ohrozený jeho ďalší duševný a sociálny vývoj. Orgány činné podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže konajú v súčinnosti s príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí a s Probačnou a mediačnou službou. Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého je oprávnený mladistvého zastupovať, a to najmä vybrať mu obhajcu, vznášať za mladistvého návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; zákonný zástupca je takisto oprávnený zúčastniť sa na takých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť mladistvý. V prospech mladistvého môže zákonný zástupca alebo opatrovník tieto práva vykonávať aj proti vôli mladistvého. Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého má tiež právo klásť vyslýchaným osobám otázky, nahlížet do spisov, s výjimkou protokolu o hlasování a osobních údajů svědka podle § 55 odst. 2 trestního řádu, činit si z nich výpisky a poznámky a pořizovat si na své náklady kopie spisů a jejich částí.

Osobitný dôraz sa v konaní kladie na ochranu osobných údajov mladistvého, zakazuje sa najmä bez zákonného dôvodu zverejňovať informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu totožnosti mladistvého. Všetky zúčastnené orgány (policajné orgány, štátni zástupcovia, sudcovia, úradníci Probačnej a mediačnej služby či sociálni pracovníci) musia absolvovať osobitnú prípravu na zaobchádzanie s mládežou.

Práva obetí trestných činov mladších ako 18 rokov

V právnej úprave sa rozlišuje medzi poškodeným trestným činom a obeťou trestného činu. Poškodený sa v Trestnom poriadku vymedzuje ako osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, bola jej spôsobená majetková škoda alebo nemajetková ujma alebo sa na jej úkor páchateľ trestným činom obohatil. Poškodený má celú škálu práv, okrem iného má právo podať návrh na doplnenie dokazovania, právo nahliadať do spisov, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa k veci pred skončením konania.

Od roku 2013 má Česká republika osobitnú zákonnú úpravu venovanú právam obetí trestných činov (zákon č. 45/2013 o obetiach trestných činov), ktorá nad rámec práv poškodeného kladie dôraz na obzvlášť šetrný prístup k obetiam trestnej činnosti a priznáva im rad práv, ktoré majú pomôcť zmierniť dôsledky trestnej činnosti na život obetí. Obeťou je v tomto prípade fyzická osoba, ktorej bolo (alebo mohlo byť) trestným činom ublížené na zdraví, bola jej (alebo mohla jej byť) spôsobená škoda alebo nemajetková ujma alebo na jej úkor sa páchateľ trestným činom obohatil (alebo mohol obohatiť). Medzi osobitné práva priznané obetiam patrí najmä poskytnutie odbornej pomoci, právo na informácie, právo na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom, právo na ochranu súkromia, ochranu pred druhotnou ujmou a právo na peňažnú pomoc. Obeť má takisto právo byť pri úkonoch trestného konania sprevádzaná dôverníkom.

Podľa tejto osobitnej úpravy sa osoba mladšia ako 18 rokov považuje za tzv. obzvlášť zraniteľnú obeť, takže toto postavenie jej poskytuje rad práv nad rámec postavenia poškodeného v trestnom konaní, ale aj nad rámec práv obetí. Medzi práva obzvlášť zraniteľných obetí patrí aj právo na bezplatnú pomoc. Ich žiadostiam o zabránenie kontaktu s páchateľom a o to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého alebo opačného pohlavia, treba v zásade vyhovieť.

V právnej úprave sa zakotvujú výnimky pre výsluch osôb mladších ako 18 rokov, ktoré boli svedkom trestného činu. Pri výsluchu je nutné dieťa poučiť o práve odmietnuť vypovedať a o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Zároveň je nutné dieťa poučiť o následkoch krivej výpovede. Deti mladšie ako 15 rokov sa o následkoch krivej výpovede nepoučujú, lebo nie sú trestne zodpovedné. K výsluchu sa prizýva orgán sociálno-právnej ochrany detí alebo iná osoba, ktorá má skúsenosti s výchovou mládeže a ktorá by mohla prispieť k šetrnému vedeniu výsluchu. Výsluchy detí sa spravidla uskutočňujú v špeciálnych vypočúvacích miestnostiach, ktoré majú navodzovať priateľskú a domácku atmosféru, čo uľahčuje nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Výsluch dieťaťa vedú špeciálne vyškolení policajti. V ďalšom konaní možno dieťa opäť vypočuť len v nevyhnutných prípadoch.

V právnej úprave sa zároveň kladie dôraz na ochranu osobných údajov a súkromia osôb mladších ako 18 rokov. V Trestnom poriadku sa stanovuje, že v súvislosti s trestným činom spáchaným na poškodenom (obeti) nikto nesmie nijakým spôsobom uverejniť informácie umožňujúce zistiť totožnosť poškodeného (obete), ktorý je osobou mladšou ako 18 rokov. Zároveň je zakázané uverejňovať obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy alebo iné informácie o priebehu súdneho konania alebo verejného pojednávania, ktoré by umožnili zistiť totožnosť takéhoto poškodeného (obete). Právoplatný rozsudok nesmie byť uverejnený vo verejných komunikačných prostriedkoch s uvedením mena (mien), priezviska a bydliska takéhoto poškodeného. Predseda senátu môže s prihliadnutím na osobu poškodeného a povahu a charakter spáchaného trestného činu rozhodnúť o ďalších obmedzeniach spojených s uverejnením právoplatného odsudzujúceho rozsudku, aby bola zaistená primeraná ochrana záujmov poškodeného.

tags: #opatrovnik #pre #mladistveho