Island, krajina ohňa a ľadu, je známy nielen svojou dych berúcou prírodou, ale aj unikátnym systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý z neho robí vzor pre mnohé krajiny. Tento systém sa prejavuje v rôznych oblastiach života, od starostlivosti o tehotné ženy a novorodencov, cez vzdelávanie a rodinnú politiku, až po zabezpečenie v starobe a integráciu migrantov. V tomto článku sa pozrieme na podmienky a aspekty práce opatrovateľky detí na Islande, pričom zohľadníme špecifiká islandskej kultúry a sociálneho systému.
Starostlivosť o rodinu od počiatku
Islandský sociálny štát kladie veľký dôraz na starostlivosť o rodinu už od počiatku. Islandské deti sa zvyčajne rodia v nemocnici v Reykjavíku alebo v menších zdravotných strediskách po celej krajine, v závislosti od zdravotného stavu matky, ktorý určí lekár. Budúcim matkám, ktoré bývajú ďalej od hlavného mesta, sa odporúča presťahovať sa bližšie k Reykjavíku zopár týždňov pred pôrodom. V Reykjavíku sa momentálne stavia nová nemocnica, ktorá bude poskytovať ubytovanie aj pre rodinných príslušníkov, ktorí pricestujú s rodičkou na pôrod.
Rodičovská dovolenka a podpora
Rodičovská dovolenka na Islande trvá 12 mesiacov a je rozdelená medzi oboch rodičov - 6 mesiacov pre matku a 6 mesiacov pre otca, pričom rodičia si môžu preniesť až 6 týždňov jeden na druhého. Pokiaľ rodič svoj čas nevyužije, stráca ho - okrem spomínaných 6 týždňov, ktoré sa dajú preniesť na druhého partnera. Výška dávky sa počíta ako 80 % z priemernej mzdy až do stropu, ktorý je okolo 600 000 ISK (4 170 EUR). Dávku je možné čerpať naraz alebo po častiach, no najneskôr do 24 mesiacov od narodenia dieťaťa.
Pomenovanie detí: Unikátny systém s reguláciami
Jednou z najfascinujúcejších súčastí islandskej kultúry je systém pomenovávania detí. Na rozdiel od väčšiny západných krajín, Islanďania nepoužívajú tradičné priezviská v našom zmysle slova. Rodičia majú 6 mesiacov od narodenia na to, aby dali svojmu dieťaťu meno, a je úplne bežné, že do pol roka života dieťa meno vôbec nemá. Je normálne, že rodičia meno odhalia až počas slávnosti oficiálneho pomenovania dieťaťa. Samotný obrad pomenovania je v islandskej kultúre veľkou udalosťou. Priatelia a rodina sa stretávajú, aby to oslávili, a zvyčajne sa koná, keď si všetci trochu oddýchnu a zvyknú si na život s novým dieťaťom.
Ak sa otec volá Magnús a má syna Erika, syn sa bude volať Erik Magnússon. Na Islande existuje Výbor pre mená, ktorý vznikol v roku 1991 a dohliada na dodržiavanie pravidiel pri výbere mien. Meno musí byť možné skloňovať podľa islandskej gramatiky a musí používať len písmená islandskej abecedy. Žiadne „c“ alebo „z“ - tieto písmená v islandčine neexistujú, rovnako tak „w“ alebo „q“. Výbor tvorí trojica expertov: jazykovedec špecializujúci sa na islandčinu, právnik znalý islandského práva a tretí člen je zvyčajne z oblasti kultúry alebo literatúry. Každé islandské meno má svoj vlastný význam.
Vzdelávanie: Od materskej školy po univerzitu
Islandský vzdelávací systém je rozdelený do štyroch hlavných úrovní, ktoré pokrývajú celé spektrum vzdelávania od raného detstva až po vysokoškolské štúdium.
Predškolské vzdelávanie (Leikskóli)
Islandské deti začínajú navštevovať materské školy už od 2 rokov, hoci mnohé začínajú skôr. Rodičia riešia starostlivosť o dieťa viacerými spôsobmi. Najčastejšie riešenie je, že deti dajú do škôlky (Leikskóli), teda predškolského zariadenia. Deti trávia niekoľko hodín denne na čerstvom vzduchu, aj pri teplotách pod nulou alebo v daždi. Typický deň začína ranným zhromaždením, pokračuje voľnou hrou, kreatívnymi aktivitami a povinným časom vonku. Materské školy poskytujú nutrične vyváženú stravu.
Deti sú prihlasované do škôlok od 12 - 24 mesiacov, v závislosti od dostupnosti, no vo väčšine obcí (napr. Reykjavík) sa snažia ponúknuť miesto od 18 mesiacov, no veľa rodičov čaká omnoho dlhšie. Rodičia tak za mesec v škôlke zaplatia okolo 45 000 ISK - 55 000 ISK (cca 300 až 370 eur). Pri druhom dieťati je zľava 50 %, tretie a ďalšie dieťa je už bez poplatku. Rodičia s nízkym alebo žiadnym príjmom môžu dostať znížený poplatok alebo nemusia platiť vôbec. Ďalšou možnosťou sú súkromné opatrovateľky, ktoré sa starajú o menšie skupiny detí (5 - 7). Rodičia využívajú túto možnosť, kým dieťa nedosiahne vek na vstup do škôlky. Niektorí rodičia majú pomoc od starých rodičov alebo iných členov rodiny, hoci to nie je veľmi bežné, keďže väčšina ľudí pracuje a žije oddelene.
Povinná školská dochádzka (Grunnskóli)
Islandské deti začínajú povinnú školskú dochádzku vo veku 6 rokov. Povinná školská dochádzka na Islande trvá desať rokov a je určená pre deti vo veku od 6 do 16 rokov. Tento systém kombinuje primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie do jednej kontinuálnej štruktúry. V oblasti Reykjavíku môžu školy mať až 1 200 žiakov. Vo vidieckych oblastiach môžu mať školy menej ako 10 žiakov a približne 50 % škôl má menej ako 100 žiakov. Hlavným vyučovacím jazykom v Grunnskóli aj v Leikskóli je islandčina.
Grunnskóli sa väčšinou delí na tri stupne: mladší stupeň (ročníky 1. - 4.), stredný stupeň (ročníky 5. - 7.) a starší stupeň (ročníky 8. - 10.). Počas povinného vzdelávania sa deti učia základné predmety ako islandčinu, matematiku, prírodné vedy, spoločenské vedy, telesnú výchovu a umenia. Islandské školy používajú stupnicu známok od 0 do 10, kde 10 je najvyššia známka a 5 je potrebná na úspešné zvládnutie predmetu. Na Islande je však povolená aj domáca výučba, ktorá sa využíva minimálne, pretože podlieha veľmi prísnym pravidlám. Zaujímavosťou je, že deti od 13 rokov majú povolenie pracovať na Islande, a teda je úplne bežné, že v supermarkete za kasou vidíte pomerne mladé deti. Od 13 rokov je však možné zamestnať dieťa len pri veľmi obmedzených typoch práce.
Vyššie sekundárne vzdelávanie (Framhaldsskóli)
Po ukončení povinnej školskej dochádzky môžu študenti pokračovať vo vyššom sekundárnom vzdelávaní, ktoré trvá tri až štyri roky. Na rozdiel od predchádzajúcich úrovní je vyššie sekundárne vzdelávanie pod správou ústrednej vlády.
Vysokoškolské vzdelávanie (Háskóli)
Islandské vysokoškolské inštitúcie sa nazývajú „háskóli“, čo doslova znamená „vysoká škola“. Systém zahŕňa osem vysokoškolských inštitúcií, pričom najstaršou a najväčšou je Univerzita Island, založená v roku 1911. Mnoho Islanďanov sa však rozhodne študovať vysokú školu v zahraničí. Najpopulárnejšie je Dánsko, a to hlavne z dôvodu jazykovej a kultúrnej blízkosti. Medzi populárnu voľbu patrí aj Slovensko - konkrétne mesto Martin. Martinská lekárska fakulta je populárna medzi študentmi zo Škandinávie, a preto tu môžete stretnúť pomerne veľa mladých Islanďanov.
Financovanie a riadenie vzdelávania
Jedným z najvýraznejších aspektov islandského školstva je jeho verejné financovanie. Hoci existuje určitý počet súkromných škôl, predovšetkým na úrovni predškolského, vyššieho sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, verejný sektor zostáva dominantný. Islandský vzdelávací systém vykazuje zaujímavú kombináciu centrálneho riadenia a miestnej autonómie. Toto rozdelenie zodpovednosti umožňuje prispôsobenie vzdelávacích programov miestnym potrebám a podmienkam. Zodpovednosť za národné hodnotenie a testovanie nesie Inštitút pre vzdelávacie testovanie, ktorý je jedinou skúšobnou komisiou v krajine. Island ponúka aj rozsiahle možnosti vzdelávania dospelých a špecializované umelecké školy, predovšetkým hudobné školy.
Islandská slovenská škola: Udržiavanie materinského jazyka
Do krajiny pricestovala ako opatrovateľka, keď sa však ľudia z tamojšej slovenskej komunity dozvedeli, že má vyštudované učiteľstvo, vznikol nápad, aby založila skúšobnú triedu, aby deti nestratili kontakt so svojím materinským jazykom. Na Island som pôvodne neodišla učiť, ale si oddýchnuť. Tam som sa však spoznala s ľuďmi zo slovenskej komunity vrátane biskupa Dávida Tencera. Ten keď sa dozvedel, že som učiteľka, tak sa potešil a povedal, že na mňa čakali, pretože česká komunita už má svoju školu, ale slovenská nie, pretože nemala človeka s patričným vzdelaním. Tak ma rovno v úvodzovkách milo zaúkoloval, že to spravím.
Veľkou pomocou potom bola islandská organizácia Móðurmál, ktorá zastrešuje vzdelávanie menšín a podporu ich materinského jazyka. Móðurmál v preklade znamená materinský jazyk. Poskytli nám priestor na triedu. Celé je to na veľmi dobrovoľnej báze, škola slúži najmä na utuženie jazyka a komunity. Na začiatku bola najväčším podporovateľom školy Jóhanna Jakobsdóttir, moja šéfka, ktorá mi dávala pastelky, ceruzky, lebo sme nemali nič. Začínala som úplne od nuly. Potom som sa prepojila s ISEIA - Medzinárodným inštitútom vzdelávania slovenských centier. Oni mi povedali o grantoch. Požiadala som o grant, ale dostali sme ho až o rok.
„Mám pocit, že deti na Islande sú lepšie pripravené na takzvaný reálny život, pretože od útleho veku prichádzajú do kontaktu s inakosťou a sú vedené k inklúzii,“ hovorí Kristína Domáňová, ktorá pred desiatimi rokmi na Islande zakladala slovenskú jazykovú školu. Do krajiny pricestovala ako opatrovateľka, keď sa však ľudia z tamojšej slovenskej komunity dozvedeli, že má vyštudované učiteľstvo, vznikol nápad, aby založila skúšobnú triedu, aby deti nestratili kontakt so svojím materinským jazykom. Škola vznikla aj vďaka podpore z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Medzinárodného inštitútu vzdelávania slovenských centier. Keďže deti mali rôznu úroveň slovenčiny, bolo to veľmi hravou formou. Spoznávali sme základné veci cez aktivity - hrali sme sa napríklad na architektov pri učení názvov miestností. Veľa sme spievali. Gramatiku sme vtedy vôbec neriešili, tá sa učí až teraz so staršími deťmi.
Teraz sú tam dve triedy - pre malé deti a pre staršie deti. Obrovskú zásluhu na tom, že škola dodnes funguje, má skvelá učiteľka Oľga Kacianová. Podporuje ju islandská organizácia Móðurmál, ktorá zastrešuje prenájom budovy a tried. V slovenskej škole žiadne certifikáty ani vysvedčenia nemáme, ale niektoré české deti chodia normálne na preskúšanie do českej školy a dostávajú vysvedčenie.
Islandský prístup k vzdelávaniu a spoločnosti
Na Islande je v školskej triede aj dieťa pripútané na nemocničnú posteľ, žiaci tam neprepadávajú, v obchode vám bežne nákup balí človek s Downovým syndrómom. „Mám pocit, že deti na Islande sú lepšie pripravené na takzvaný reálny život, pretože od útleho veku prichádzajú do kontaktu s inakosťou a sú vedené k inklúzii,“ hovorí Kristína Domáňová. Island sa pravidelne ocitá na vrchole rebríčka najšťastnejších krajín. Islanďania sú opak, zo začiatku sú trošku naozaj takí uzatvorení a až po dlhšom čase sa viac otvoria. Potom sú to však veľmi silné priateľstvá, povedala by som, že vzťahy až na úrovni rodiny.
Dieťa je v strede záujmu, je rovnocenný partner a dostáva rovnakú dôveru, akú som tam zažila aj ja. Na to som nebola zvyknutá; mám pocit, že na Slovensku je výučba stále autoritatívna, že učiteľ príde do triedy a žiaci sú v strehu. Na Islande sú deti veľmi samostatné a zároveň vedené k zodpovednosti. A čo hodnotenie? Na Islande sa hodnotí najmä slovne, prípadne graficky. Deti dostávajú farebné body, ktoré im určujú, ako sa im v danom predmete darí. Nepoznajú však strach a stres z hodnotenia, pretože u nich neexistuje prepadnutie ako u nás. Vyžaruje z nich taká prirodzenosť a jednoduchosť. Mám pocit, že sa nikto na nič nehrá, že sú si naozaj všetci rovní. Najväčší rozdiel je v tom, že na Islande je škola primárne o socializácii. Až potom ide o vedomosti. Veria, že keď je dieťa v pohode a šťastné, tak sa prirodzene chce učiť. Na Slovensku je to často naopak - tlačíme na výkon a potom riešime problémy so psychikou. Islandská štátna politika má ako jeden z pilierov školstva blahobyt - wellbeing svojich žiakov. Majú akoby nepísané heslo, že iba zo šťastných detí môžu vyrásť šťastní dospelí. Na Islande je zároveň úplne bežné, že v triede sú deti s rôznymi potrebami. Majú asistentov, špeciálnych pedagógov, a nikto to nerieši ako problém. Je to prirodzená súčasť života. Áno, na Slovensku je v štandardnej triede okolo 20 žiakov, na Islande podobu triedy určuje škola sama. Sú aj trochu inak architektonicky navrhnuté, majú veľké otvorené priestory a frontálna výuka, že učiteľ stojí pred tabuľou a deti sedia v laviciach, tam veľmi neexistuje.
Ja som napríklad bola na pozorovaní v jednej škole v Hafnarfjörðure, ktorá sa volala Škola pre všetkých. Áno, bola to veľká trieda rozdelená na časti a spolu s ním tam bol aj zdravotnícky asistent. Keď som to videla, napadlo mi, že si to ako učiteľka neviem predstaviť, mať takú zodpovednosť. Čo ak nastane nejaká komplikácia? Hneď som im to povedala a dostala som odpoveď, že sú na všetko pripravení. Mám pocit, že deti na Islande sú lepšie pripravené na takzvaný reálny život, pretože od útleho veku prichádzajú do kontaktu s inakosťou a sú vedené k inklúzii.
Prevencia závislostí: Islandský model
Islandský model prevencie závislostí je založený na princípe poskytovania alternatívnych aktivít pre mladých ľudí. Štátne financovanie sa zvýšilo pre organizované športy, hudbu, umenie, tanec a iné kluby, aby sa deťom poskytli alternatívne spôsoby, ako sa cítiť súčasťou skupiny a cítiť sa dobre, namiesto používania alkoholu a drog.
Sociálna inklúzia a otvorenosť voči migrantom
Island patrí na prvé miesto v rámci Európy, ale aj v rámci celého sveta, z hľadiska akceptácie a pozitívneho pohľadu na migrantov. K rovnakým záverom prišli aj výskumníci z tamojšej univerzity, keď okolo 60 percent opýtaných uviedlo, že prisťahovalci majú na islandskú spoločnosť pozitívny vplyv. Okolo 36 percent respondentov si tiež myslí, že krajine by prospelo viac ďalších zahraničných migrantov.
Len v rámci prvých deviatich mesiacov tohto roka prišlo na Island zatiaľ okolo 6 600 zahraničných osôb. Ide o rekordné číslo. Väčšina z prisťahovalcov na Islande je poľskej národnosti, veľké zastúpenie tu majú aj obyvatelia Litvy či Filipín. Halldór Benjamín Þorbergsson, generálny riaditeľ organizácie Samtök atvinnulífsins - Business Iceland, zastáva názor, že zahraniční pracovníci sú nevyhnutnou súčasťou islandskej ekonomiky a hospodárstva. Jeho organizácia predpokladá, že do roku 2040 bude približne 20 percent Islandu pozostávať z migrantov. Podľa neho je však dôležité, aby sa prisťahovalci od obyvateľstva neizolovali, a preto je dôležitá ich výuka islandčiny.
Praktické aspekty práce opatrovateľky na Islande
Práca opatrovateľky na Islande, podobne ako v iných krajinách, si vyžaduje zodpovednosť, trpezlivosť a lásku k deťom. Je dôležité si uvedomiť, že opatrovanie detí je nesmierne dôležitá rola a opatrovateľka by sa mala vždy správať profesionálne. Navyše, ak si ju rodičia obľúbia, pravdepodobne si ju znova rezervujú na ďalšie opatrovanie a môžu ju dokonca odporučiť svojim priateľom. Mám vyštudované učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy. Keď som tam chcela ísť, tak som ešte netušila, ako sa tam dostanem, respektíve čo tam vlastne budem robiť. Nakoniec som sa rozhodla ísť tam robiť opatrovateľku, pretože milujem deti. Takže som našla islandskú rodinu, ktorá potrebovala opatrovateľku pre svoje dve deti.
Dôležité zásady pre opatrovateľku
- Profesionalita: Byť dochvíľny a pripravený na prácu.
- Pozornosť: Venovať deťom plnú pozornosť a nenechávať ich bez dozoru.
- Dodržiavanie pravidiel: Rešpektovať pravidlá a pokyny rodičov.
- Komunikácia: Udržiavať otvorenú komunikáciu s rodičmi.
- Bezpečnosť: Zabezpečiť deťom bezpečné prostredie.
Otázky pre opatrovateľku pri pohovore
Pohovor s opatrovateľkou je jedným z najdôležitejších krokov pri hľadaní ideálnej opatrovateľky pre rodinu. Je dôležité pýtať sa opatrovateľky tie správne otázky, aby ste si boli istí, že je dôveryhodná, dobre sa hodí do rodiny a že dieťa bude s ňou rado tráviť čas.
- Motivácia: Čo motivovalo opatrovateľku k práci s deťmi?
- Skúsenosti: Aké má opatrovateľka skúsenosti s opatrovaním detí?
- Referencie: Môže opatrovateľka poskytnúť referencie od predchádzajúcich rodín?
- Reakcie v situáciách: Ako by opatrovateľka reagovala v rôznych situáciách?
- Kreativita: Aké aktivity by opatrovateľka navrhla pre deti?
- Mzda: Akú hodinovú mzdu si opatrovateľka predstavuje?
- Flexibilita: Aká je flexibilita opatrovateľky ohľadom pracovného času?
- Ďalšie úlohy: Je opatrovateľka ochotná vykonávať aj ďalšie úlohy, ako napríklad varenie alebo domáce práce?
Dôležité upozornenia pre opatrovateľku
- Neskorý príchod: Neskorý príchod na opatrovanie môže byť dosť neprofesionálny.
- Používanie telefónu: Keď sa staráte o deti, nie je dobrý nápad písať si s kamarátmi na telefóne alebo surfovať na sociálnych sieťach.
- Zrušenie termínu: Ak sa cítite zle, je lepšie opatrovanie zrušiť.
- Nevhodné vyjadrovanie: Deti sa učia rýchlejšie, ako si myslíte, a nevhodné vyjadrovanie sa na ne môže ľahko nalepiť, ak sú mu vystavené.
- Alkohol: Po uložení detí do postele nie je vhodné konzumovať alkohol.
- Fajčenie: Odporúčame tiež pri opatrovaní detí nefajčiť.
- Dodržiavanie pravidiel: Je dôležité dopredu vedieť, aké činnosti majú deti povolené.
- Dozor: Nikdy nenechávajte deti samé bez dozoru.
Hľadanie práce a bývania na Islande
Ako si nájsť prácu
Je veľmi dôležité, aby ste sa dobre pripravili predtým, než sa presťahujete na Island, napríklad tým, že si naštudujete hlavné webové stránky s pracovnými ponukami, ako aj webové stránky podnikov pôsobiacich v sektore, v ktorom máte záujem hľadať prácu. Majte pripravený životopis (CV) a všetky potrebné dokumenty. Uchádzači o zamestnanie by mali byť pripravení na to, že väčšina islandských zamestnávateľov zverejňuje pracovné ponuky v islandskom jazyku, pokiaľ nejde o pracovné miesta uvedené cez EURES, kde je anglická verzia inzerátu podmienkou.
Portál EURES zverejňuje pracovné ponuky z Úradu práce (vinnumálastofnun.is) a špeciálne označené pracovné miesta EURES, kde zamestnávatelia hľadajú pracovníkov v rámci EÚ/EHP. Zoznam hlavných agentúr a webových stránok, kde nájdete pracovné ponuky, je dostupný na webovej stránke Úradu práce: Employment agencies | Directorate of Labour. Pracovné inzeráty v novinách: Stále môžete nájsť pracovné inzeráty v denníku Morgunblaðið (www.mbl.is), ktorý vychádza na Islande. Pri vyhľadávaní internetových skupín môžete použiť rôzne kľúčové slová, napríklad job, jobs, work, employment, vacancies.
Žiadosti o zamestnanie: Keď si naštudujete trh práce a podniky v sektore, v ktorom chcete pracovať, môžete kontaktovať príslušné podniky a zaslať im žiadosť spolu so životopisom. Väčšina spoločností na Islande zverejňuje pracovné ponuky na svojich webových stránkach a na sociálnych sieťach. Kontaktné siete: Informujte všetkých, ktorých poznáte, že hľadáte prácu, a dajte im o tom vedieť. Môže to priniesť výsledky. Na webovej stránke Úradu práce nájdete informácie o hlavných portáloch s pracovnými ponukami a webových stránkach súvisiacich s hľadaním práce, kde si môžete pozrieť inzeráty a hľadať zamestnanie. Web Úradu práce vám ponúka aj praktické rady k hľadaniu práce.
Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Životopis alebo Resumé. Pri hľadaní zamestnania by ste si mali stanoviť reálne ciele. Stručný a informatívny životopis s motivačným listom je najdôležitejší a odporúčame, aby ste si našli čas na dôkladnú prípravu dokumentácie predtým, ako sa začnete uchádzať o prácu. Na Islande je bežnou praxou priložiť životopis/CV k žiadosti o zamestnanie. Europass ponúka množstvo bezplatných nástrojov a informácií o hľadaní zamestnania. S Europassom si môžete pripraviť životopis a motivačný list a využiť možnosti, ktoré poskytuje na efektívnejšie prezentovanie vašich zručností, napr. prostredníctvom štandardizovaných opisov pracovných skúseností a kvalifikácií. Podniky čoraz častejšie poskytujú na svojich webových stránkach elektronické formuláre žiadostí, ktoré uľahčujú záujemcom uchádzať sa o zamestnanie. Zvyčajne môžu uchádzači priložiť životopis a motivačný list k žiadosti pred jej odoslaním. Dbajte na to, aby ste dodržali pokyny týkajúce sa spôsobu podania žiadosti o zamestnanie a dokumentov, ktoré musia byť súčasťou žiadosti.
Hľadanie ubytovania
Pred presťahovaním na Island sa odporúča zabezpečiť si bývanie, aj keď realita je taká, že nie vždy sa to dá. Na začiatok si môžete rezervovať si ubytovanie v penzióne, hosteli alebo na Airbnb. Trh s prenájmom je na Islande zložitý, dopyt je oveľa vyšší ako ponuka a ceny prenájmu sú preto vysoké. Ceny prenájmu sú najvyššie v centre Reykjavíku a okolí, nižšie sú mimo oblasti hlavného mesta. Bývanie je možné prenajať si od fyzickej osoby, firiem, realitných kancelárií a obcí. Stáva sa čoraz bežnejším, že sa nájomné nehnuteľnosti inzerujú na sociálnych sieťach, napríklad v skupinách.
Hľadanie školy
Materská škola. Prvý stupeň vzdelávania pre deti od 1, 2 do 6 rokov sa začína v materských školách, ktoré prevádzkujú buď obce alebo súkromné subjekty. O miesto v škôlke pre dieťa môžete požiadať ihneď po narodení alebo hneď, ako dieťa dostane číslo sociálneho poistenia. Náklady na miesto v škôlke sa delia medzi rodičov a obec a zľava sa zvyčajne poskytuje, ak majú rodičia v tej istej škôlke viac detí. Informácie o materských školách a prihlášky nájdete na webovej stránke príslušnej obce. Základná škola. Na Islande platí 10-ročná povinná školská dochádzka vo veku od 6 do 16 rokov. Väčšinu základných škôl prevádzkujú miestne samosprávy, ale existujú aj súkromné školy. Informácie o povinnej školskej dochádzke a prihlášky nájdete na webovej stránke miestneho mestského/obecného úradu. Ministerstvo školstva zverejňuje hlavné učebné osnovy základných škôl v súlade s nariadeniami vlády. Vyššie stredné školy. Stredné školy prevádzkuje štát. Informácie o školách, prihlášky a ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Direktorátu pre vzdelávanie.
Registrácia a povolenie na pobyt
V islandskom registri Heim | Þjóðskrá (skra.is) nájdete informácie o registrácii osôb sťahujúcich sa na Island. Jednotlivcom sa odporúča, aby starostlivo dodržiavali pokyny, ktoré platia v danom čase. Povolenie na pobyt sa vyžaduje pre osoby prichádzajúce do krajiny z krajín mimo EÚ/EHP. Na stránke Riaditeľstva pre prisťahovalectvo môžete získať informácie a formuláre. Pobyt dlhší ako 3, resp. 6 mesiacov bez registrácie v Národnom registri je nezákonný a má vplyv na práva ľudí. Právo na verejné služby a pomoc má zvyčajne len osoba, ktorá má registrované bydlisko, preto sa odporúča najskôr zaregistrovať bydlisko, ak ľudia plánujú bývať na Islande.
Kontrolný zoznam pred príchodom a po ňom
Čo si vziať so sebou
- Platný pas, resp. občiansky preukaz, ktorého platnosť skončí najmenej 3 mesiace po skončení vášho pobytu na Islande.
- Diplomy a osvedčenia na overenie vášho formálneho vzdelania a/alebo odbornej prípravy. Pred príchodom na Island je dobré nechať si tieto dokumenty preložiť do angličtiny a/alebo islandčiny.
- Kontaktujte miestny daňový úrad a úrad sociálneho zabezpečenia a zistite si, ako zamestnanie na Islande ovplyvní vaše daňové povinnosti a sociálne dávky. Nezabudnite sa oboznámiť s príslušnými formulármi a potvrdeniami.
- Informujte sa o formulári E-104 z krajiny posledného pobytu, ktoré potvrdzuje obdobie poistenia v systéme všeobecného zdravotného poistenia v domovskej krajine. Na Islande ste automaticky zdravotne poistený 6 mesiacov po registrácii legálneho pobytu, avšak ihneď, ak spolu s registráciou legálneho pobytu predložíte aj potvrdenie E-104.
- Európsky preukaz zdravotného poistenia.
- Dostatok prostriedkov na živobytie do prvej výplaty mzdy, napr. za prenájom, kauciu z titulu prenájmu, stravu, platbu za vybavovanie dokladov a za let domov, ak si to rozmyslíte.
- Formulár U1 vydaný vo vašej domovskej krajine, ak sa stanete nezamestnaným po skončení zamestnania na Islande.
Čo urobiť ako prvé po príchode na Island
Ak chcete získať informácie o hľadaní práce na Islande, môžete sa obrátiť na sieť EURES na Islande. len číslo sociálneho poistenia.
tags: #opatrovatelka #deti #na #islande