Vývoj a právny rámec legálneho opatrovania v Rakúsku: Kompletný sprievodca pre opatrovateľky

Práca v Rakúsku už dávno nie je vnímaná ako možnosť dobre si zarobiť, ale skôr sa stala stratégiou, ako uniknúť nezamestnanosti. Opatrovanie v Rakúsku ponúka množstvo výhod, ako sú vysoké finančné ohodnotenie, blízkosť domova, stabilné pracovné podmienky a zmysluplná práca. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude tretina obyvateľov Rakúska vo veku nad 60 rokov, čo zvýši dopyt po opatrovateľských službách. Odhaduje sa, že bude potrebných ďalších 17 000 opatrovateľov.

História a trendy opatrovateľskej práce

Začiatky migrácie za opatrovateľskou prácou sa datujú do 90. rokov 20. storočia, masové rozmery nabrali po legalizácii tejto práce v Rakúsku v roku 2006 a najmä v období ekonomickej krízy a nárastu nezamestnanosti po roku 2009. Slovenské opatrovateľky v Rakúsku sa stali fenoménom, ktorého začiatky sa datujú od 90. rokov minulého storočia. Zhruba od roku 2006, keď sa táto práca v Rakúsku legalizovala, a potom v roku 2009 v súvislosti s ekonomickou krízou, nabral masové rozmery. Kulminoval v roku 2015, keď v Rakúsku legálne pracovalo viac ako 26,5-tisíc slovenských opatrovateliek.

Sociologický výskum a demografické zmeny

Na základe dlhodobého výskumu slovenských opatrovateliek seniorov v Rakúsku na to poukázal Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Výskum porovnáva charakteristiky opatrovateliek v rokoch 2011 a 2016. V oboch prípadoch bol priemerný vek opatrovateliek 47 až 48 rokov, väčšinu tvorili vydaté ženy, ktoré nemali príbuzných odkázaných na intenzívnu starostlivosť. Menej ako pätinu tvorili zdravotné sestry s praxou a asi 60 % si našlo prácu cez agentúru. Okolo 15 % opatrovateliek malo deti mladšie ako 15 rokov.

Vo výskume sa ukázal rozdiel medzi mladšími ženami a ženami v zrelom veku. Kým v roku 2011 najviac opatrovateliek v Rakúsku pochádzalo zo západného Slovenska (okolo 42 percent), v roku 2016 ich už bolo najmenej a viac ako 46 percent pochádzalo z východného Slovenska. Tiež narástol podiel opatrovateliek, ktoré pred začatím práce v Rakúsku boli nezamestnané. To podľa Bahnu naznačuje postupný pokles atraktívnosti tohto zamestnania zo slovenskej perspektívy.

Finančné motivácie a pracovné podmienky

Najdôležitejším faktorom pre odchod za opatrovateľskou prácou do Rakúska sú financie. Opatrovateľky vo výskume pochádzali buď z lokalít s problematickým trhom práce, s vysokou mierou nezamestnanosti, s ponukou zamestnaní s nízkou mierou stability a istoty, či boli ohrozené vekovou diskrimináciou (mali viac ako 45, respektíve 50 rokov). K finančnej motivácii respondentiek patril aj nárok na rodinné prídavky a penzie v Rakúsku. Z výskumu v roku 2016 vyplynulo, že priemerný čistý príjem za dva týždne opatrovania v Rakúsku je asi 840 eur. „Medzi rokmi 2011 a 2016 mierne narástol, no zdá sa, že aj v dôsledku vývoja trhu práce na Slovensku sa tento príjem stáva pre Slovenky čoraz menej atraktívny.“

Podľa Sekulovej chodia do Rakúska pracovať ako opatrovateľky tiež slovenské dôchodkyne, pre ktoré je dôchodok na Slovensku nízky. Opatrovateľky klasicky dochádzajú do Rakúska na dvojtýždňové turnusy, po ktorých trávia dva týždne doma. Sekulová povedala, že ženy vo výskume oceňovali toto striedanie najmä kvôli zosúladeniu pracovného a súkromného života. Práca v Rakúsku totiž môže mať aj negatívny vplyv na život a rodinu na Slovensku.

Právny rámec a povinnosti opatrovateliek

Opatrovateľom sa môže stať človek, ktorý má súcit, trpezlivosť a túžbu pomáhať druhým. Dôležité je ovládanie jazyka krajiny, v ktorej chcete pracovať, v tomto prípade nemčiny. V posledných rokoch Rakúsko zvýšilo požiadavky na znalosť nemeckého jazyka, vrátane medicínskej terminológie.

Požiadavky na opatrovateľky:

• Znalosť nemeckého jazyka na komunikatívnej úrovni, vrátane medicínskych výrazov.
• Empatia a trpezlivosť pri práci so seniormi a chorými ľuďmi.
• Schopnosť komunikovať s lekármi a rozumieť diagnóze a liečbe.
• Prax v opatrovaní (výhodou je práca v domove dôchodcov alebo opatrovanie príbuzného).
• Absolvovaný opatrovateľský kurz (min. 200 hodín) alebo zdravotnícke vzdelanie (nie je vždy podmienkou).

Kroky k legálnemu opatrovaniu v Rakúsku:

1. Získanie rakúskej živnosti: Je prvým krokom, ktorý umožňuje legálne vykonávať opatrovateľskú činnosť. Živnosť sa nahlasuje na Magistráte v mestách alebo na okresných úradoch (Bezirkshauptmannschaft - BH) mimo miest, podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Na prihlásenie sa používa tlačivo Gewerbeanmeldung s príslušnými prílohami. Podmienkou je prihlásenie na prechodný pobyt. Založenie živnosti BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS).
2. Prihlásenie na prechodný pobyt (Meldezettel): Opatrovateľ/ka je povinný/á odovzdať tento formulár pri každom novom nástupe do rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.
3. Oznámenie podnikateľskej činnosti na Finančnom úrade: Vykonáva sa na tlačive Verf 24 (Fragebogen) s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami.
4. Zdravotné poistenie: Ako živnostník ste povinný/á byť poistený/á v rakúskom systéme sociálneho poistenia.
5. Formulár E106: Aj keď ste poistený/á v Rakúsku, môžete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku vďaka formuláru E106. Tento formulár slúži na to, aby ste mohli byť ošetrený/á na Slovensku aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie ste zdravotne poistený/á. Formulár sa odosiela elektronicky na SVS, ktorá ho následne posiela na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku.
6. Znalosť práv, oprávnení a povinností: Opatrovatelia musia dodržiavať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb. Podmienky odmeny za poskytnuté služby je najlepšie uzatvoriť zmluvne.

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Je dôležité rozlišovať medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe živnosti (podnikateľ).

Závislá pracovná činnosť (zamestnanec)

• Zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa pracovného času, pracovného voľna a bezpečnosti pri práci.
• Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Nezávislá pracovná činnosť (živnostník)

• Doba vykonávanej činnosti a odmena je určovaná dohodou medzi opatrovateľom a pacientom/rodinou.
• Opatrovateľ si musí sám zostaviť ročné zúčtovanie príjmu (Einnahme-Ausgaben-Rechnung).
• Živnostníci sa nemôžu odvolávať na zákonom stanovený pracovný čas, pracovné voľno, prípadne príplatky.

Zákonné ustanovenia

• §1 ods. 2 a §3: Určujú podmienky uzatvárania pracovnej zmluvy a podmienky pracovného času a pracovného voľna. Zákon platí pre opatrovanie osôb v ich súkromných domácnostiach, pričom opatrovanie môže byť vykonávané buď na základe samostatnej zárobkovej, alebo závislej pracovnej činnosti. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená medzi opatrovateľom, ktorý dovŕšil 18 rokov.
• § 3b Ods. 2 Z 1 až 5 des Gesundheits- und Krankenpflegegesetzes - (GuKG): Ďalšie činnosti, ktoré môže opatrovateľ vykonávať, pokiaľ sa nejedná o činnosti, ktorých vykonávanie si z medicínskeho hľadiska vyžaduje nariadenie odborného lekára, že tieto činnosti môže vykonávať aj osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť na vykonávanie týchto činností.
• §14 Ods. 2 až 4 a § 15 Ods. 1: Ďalšie činnosti, ktoré zahŕňa zákon.
• Hausgehilfen- und Hausangestelltengesetz (HGHAG): Na opatrovateľov, ktorý vykonávajú opatrovateľskú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu, sa vzťahujú práva podľa zákona o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach, s výnimkou §5 a §6 ods. 1-3 tohto zákona.
• §3 ods. 2 HGHAG: V dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch vykonávania opatrovateľskej činnosti (vrátane času pracovnej pohotovosti) nesmie pracovný čas prekročiť 128 hodín.
• §3 ods. 3 HGHAG: Opatrovateľ má počas pracovného dňa nárok na min. 3 hod. voľného času, počas ktorých nesmie byť ani v prac. pohotovosti. Z toho musia byť min. 2 hodiny nepretržité.
• §3 ods. 6 HGHAG: Pracovná zmluva končí smrťou pacienta a to aj v prípade, ak je zmluva uzatvorená s jeho s rodinným príslušníkom, alebo inou osobou v zastúpení pacienta.
• Vedenie knihy domácnosti: Podľa § 160 ods. d) je súčasťou zmluvy vedenie knihy domácnosti so zaznamenávaním výdavkov uskutočnených pre opatrovanú osobu.
• Predchádzanie nebezpečenstvám: Opatrovateľ/ka sa pri poskytovaní služieb má starať o predchádzanie nebezpečenstvám pre zdravie a život opatrovanej osoby.

Praktické povinnosti a rady

• Po každom turnuse musí vystaviť Honorarnote - viesť ich dokumentáciu v číselnom poradí.
• Honorarnote /faktúra/ - je potrebné vystaviť vždy 2x. Jeden pre opatrovateľku, druhý pre klienta.
• Sachbezug - sa nepočíta do daňového priznania ako príjem.
• Podať daňové priznanie - na Slovensku s nulovou daňou, v Rakúsku podľa zákona o dani z príjmov - Einkomensteuergesezt.
• Opatrovateľ so živnosťou môže mať uzatvorené takzvané Haftpflichtversicherung (poistenie zodpovednosti za škodu).
• Požiadať o formulár S1 (E 106) (elektronickou formou na SVS) - aby bolo možné ošetrenie aj na Slovensku.
• Väčšina agentúr vyžaduje, aby opatrovateľ/ka viedol/dla dokumentáciu o klientovi, ako je napr. meranie cukru, krvného tlaku, čas a množstvo podávania liekov, prijatých tekutín, stravy, zaznamenávanie stolice, terapií, teploty, príp. váhy klienta, zaznamenávanie zmien v správaní klienta, nočné vstávanie, začernanie pokožky, modrina na tele klienta atď.
• V prvom rade zavolať Nottruff /záchranná služba/ - 144. 1450 - Linka lekárskej pomoci a poradne bez okamžitej nutnosti volať záchranku.
• Správanie sa v rodine: opatrovateľ/ka musí zachovať súkromie klienta, nesmie používať osobné veci klienta.
• Za klientove peniaze si opatrovateľ/ka nesmie kupovať pre seba hygienické pomôcky či nadštandardnú stravu.
• Opatrovateľ/ka musí viesť knihu výdavkov a zdokladovať tieto výdavky originálnymi bločkami za nákup.
• Pri striedaní je nutné, aby obaja/obe opatrovatelia/ky podpísali prevzatie / odovzdanie peňazí klienta.
• Počas výkonu práce (týka sa aj dohodnutého voľna počas dňa) sa nesmú užívať omamné látky (alkohol, drogy).

Daňové povinnosti a priznanie

Každá opatrovateľka, ktorá pracuje na živnosť, je podnikateľka a zodpovedá za svoju živnosť. Preto je dôležité hľadať informácie, vzdelávať sa a overovať si zdroje. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane. Daňové priznanie sa podáva do 31. mája nasledujúceho roka.

Paušálne výdavky a cestovné náklady

Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne (12% alebo 6%). Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok.

Aktuálne zmeny a dodatky v legislatíve

• Dodatočné zmeny v rodinných prídavkoch (2020/2021): V marci 2020 bol v Rakúsku založený fond pre núdzové situácie v rodine (Familienhärtefonds) v dôsledku pandémie Covid-19.
• Zmena štruktúry finančného úradu (od 01.01.2021): Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko.
• Zmena výšky dane (Júl 2020): V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%.
• Indexy životnej úrovne a úprava dávok: Štatistický úrad EÚ vydal 01. júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EÚ.
• Výmena daňových informácií v rámci EÚ: Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na užšej spolupráci pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov.
• Zmrazenie daňových čísel (od 4. júla 2020): Finančný úrad od 4. júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku.
• Zlúčenie zdravotných poisťovni (od 01.01.2020): Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovni.

Agentúry sprostredkujúce prácu a ich vplyv

Realita je taká, že väčšina slovenských opatrovateliek sa len veľmi ťažko dostane k ponuke práce bez pomoci agentúry. Sprostredkovanie niekedy stojí nemalé peniaze. Posledná oficiálna štatistika je z roku 2016, kedy bolo registrovaných v Rakúsku 450 agentúr, ktoré sprostredkovávajú prácu opatrovateľkám. To je neskutočne veľké množstvo. Samotné opatrovateľky sa ťažko dostanú k ponúkam prác, lebo trh reálne ovládajú agentúry. Je tu stret záujmov. Sme síce živnostníci, nemáme šancu získať prácu samy. Musíme prijať podmienky agentúry.

Problémy s agentúrami:

• Agentúra mi určuje platy, pracovné podmienky, pokuty za rôzne výčitky.
• Priemerný plat opatrovateľky je 60 až 80 eur v hrubom na deň.
• Poplatok za sprostredkovanie práce pre Slovensku bol 440 eur, plus opatrovateľský kurz za 260 eur a poplatok za pohovor 70 eur.
• Zmluvu s rakúskou agentúrou som podpisovala ešte v taxíku na letisku Schwechat, tam si vyžiadali ešte poplatok 350 eur za sprostredkovanie pre rakúsku stranu.
• V Rakúsku je zakázané, aby si pracovná agentúra sprostredkovala zamestnancov inej pracovnej agentúre a nechala si zaplatiť províziu.
• Agentúry mi diktujú dopravu taxíkmi, ktorá je pre nich výnosný biznis.
• Čím neskúsenejšia opatrovateľka, tým je to pre agentúru lukratívnejšie, pretože môžu posielať začiatočníčky a opakovane inkasovať provízie.

Odporúčania pri výbere agentúry:

• Referencie a skúsenosti: Overte si, ako dlho agentúra pôsobí na trhu a aké má referencie od iných opatrovateľov.
• Podmienky spolupráce: Dôkladne si preštudujte zmluvu s agentúrou a uistite sa, že rozumiete všetkým podmienkam, poplatkom a povinnostiam.
• Podpora a poradenstvo: Zistite, či agentúra poskytuje podporu pri vybavovaní formalít, komunikácii s úradmi a riešení prípadných problémov.

Boj za práva opatrovateliek

Simona Ďurišová žiada, aby zahraničné opatrovateľky v Rakúsku netrpeli len preto, že agentúry aj rodiny klientov si s nimi ako živnostníčkami robia, čo chcú. Pred rokom začala bojovať za práva našich opatrovateľov a opatrovateliek v Rakúsku. Najviac kritizovala fungovanie fondu pre ľudí, ktorí sa v pandémii dostali do finančnej núdze. Opatrovatelia mali pre koronu obrovské výpadky príjmov. Rakúsko však vo fonde nastavilo diskriminačné podmienky. Zistili, že to odporuje právu EÚ.

Iniciatíva za zlepšenie podmienok

Simona Ďurišová v roku 2020 založila platformu Iniciatíva za zlepšenie podmienok v 24-hodinovom opatrovaní a iniciovala petíciu, aby aj opatrovateľky mali nárok na odškodnenie z rakúskeho štátneho fondu. Európska komisia na sťažnosť reagovala rozhodnutím, že Rakúsko musí napraviť spomínané diskriminačné pravidlo. Ich najväčším cieľom je, aby opatrovatelia a opatrovateľky v Rakúsku nepracovali na živnosť, ale fungovali v zamestnaneckom pomere. To by im prinieslo pracovné právo, ochranu na pracovisku, jasne špecifikovaný pracovný čas, nárok na platenú dovolenku, platenú PN a podporu v nezamestnanosti.

tags: #opatrovanie #v #rakusku #od #kedy #je