Pravidlá zmeny miesta pobytu počas PN onkologického pacienta a cestovanie do zahraničia

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje obdobie, počas ktorého poistenec, uznaný lekárom za neschopného vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo karanténneho opatrenia, poberá nemocenské dávky. Počas tohto obdobia má poistenec nielen nárok na finančné zabezpečenie, ale aj určité povinnosti, medzi ktoré patrí aj dodržiavanie liečebného režimu. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty života onkologického pacienta počas práceneschopnosti (PN), so špeciálnym dôrazom na zmenu miesta pobytu a s tým súvisiace povinnosti a práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych pravidlách a zmenách, ktoré vstúpili do platnosti, ako aj praktické rady pre pacientov a ich rodiny.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) a kľúčové zmeny

Od 1. januára 2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

Kľúčové zmeny od 1. januára 2024:

• ePN Povinná pre všetkých: PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Žiadna papierová komunikácia: Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• Vystavenie ePN bez ohľadu na špecializáciu: ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• Zákaz posielania pacientov kvôli ePN: Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Liečebný režim a jeho dodržiavanie

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Povinnosti poistenca počas PN

Počas trvania PN pre vás platia 2 základné povinnosti:

1. Povinnosť dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
2. Povinnosť zdržiavať sa na adrese zaznamenanej pri vzniku dočasnej PN v systéme elektronického zdravotníctva alebo uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského; ak sa táto adresa zmení, musíte o tom bezodkladne informovať Sociálnu poisťovňu.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra. Adresa, na ktorej sa pacient zdržiava počas péenky, je dôležitá najmä kvôli kontrole dodržiavania liečebného režimu u ľudí, ktorí majú počas nej nárok na nemocenskú dávku. Aby sa to nezneužívalo, na dodržiavanie pravidiel dohliadajú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Tá upozorňuje, že aj keď legislatíva nezakazuje počas práceneschopnosti zmeniť adresu, ľudia to nemajú zneužívať za účelom vyhýbania sa kontrolnej činnosti.

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr. ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.).

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Zmena miesta pobytu počas PN

Informácia o mieste pobytu, uvedená v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, je pre Sociálnu poisťovňu (SP) zásadná. Slúži nielen na účely administratívy a výplaty dávok, ale predovšetkým na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Poistenec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Postup pri zmene miesta pobytu:

1. Súhlas lekára: Prvým a najdôležitejším krokom je získanie súhlasu od ošetrujúceho lekára. Lekár, ktorý poistenca uznal za dočasne práceneschopného a určuje jeho liečebný režim, posúdi zdravotný stav pacienta a rozhodne, či je zmena miesta pobytu vhodná a či neohrozí proces liečby a zotavenia. Ak by išlo o vážnu chorobu bez vychádzok, lekár musí pacientovi zmenu adresy schváliť.
2. Oznámenie Sociálnej poisťovni: Ak lekár zmenu miesta pobytu počas PN povolí, poistenec je následne povinný túto zmenu nahlásiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá mu dávku vypláca. Oznámenie by malo byť urobené písomne, najneskôr do ôsmich dní od zmeny. V oznámení je potrebné uviesť nielen novú adresu pobytu, ale aj identifikačné údaje poistenca, najmä rodné číslo, a oznámenie musí byť podpísané. Po nahlásení a schválení zmeny adresy je poistenec povinný zdržiavať sa na novo určenom mieste. Je dôležité si uvedomiť, že v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti môže byť vždy uvedená len jedna adresa pobytu.

Elektronická zmena adresy (EUP)

Sociálna poisťovňa v rámci svojej digitalizácie priniesla možnosť elektronickej zmeny adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto funkcionalita je dostupná v rámci Elektronického účtu poistenca (EUP) v sekcii „ePN - Elektronická práceneschopnosť“. Poistenci, ktorí sú dočasne práceneschopní, môžu prostredníctvom svojho EUP účtu jednoducho a z pohodlia domova zmeniť svoju adresu pobytu. V sekcii „ePN“ stačí vyplniť povinné údaje o novej adrese a určiť dátum, od ktorého sa na nej budú zdržiavať. Možnosť pridať aj ďalšie poznámky, ako napríklad označenie zvončeka alebo číslo bytu, uľahčuje identifikáciu miesta pobytu počas kontroly. Tento elektronický spôsob nahlasovania zmien značne zjednodušuje administratívu a šetrí čas poistencom, ktorí nemusia navštevovať pobočku SP osobne. Zároveň však Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zmenu adresy by si poistenec mal zvážiť aj v konzultácii s ošetrujúcim lekárom.

Prechodný pobyt a jeho zrušenie

Ak má poistenec počas PN nahlásený prechodný pobyt, napríklad na ubytovni, a potrebuje ho zrušiť, postup je podobný ako pri zmene adresy. Je potrebné získať súhlas ošetrujúceho lekára a následne oznámiť zmenu Sociálnej poisťovni.

Cestovanie do zahraničia počas PN

Cestovanie do zahraničia počas PN je citlivá téma, ktorá si vyžaduje individuálne posúdenie. Všeobecne platí, že ochorenie si vyžaduje pokojový režim, ktorý cestovanie do zahraničia nemusí vždy spĺňať. Avšak, existujú situácie, kedy je cestovanie do zahraničia počas PN akceptovateľné.

Povolenie od lekára

Základným predpokladom pre cestovanie do zahraničia počas PN je povolenie od ošetrujúceho lekára. Lekár posúdi zdravotný stav pacienta a rozhodne, či je cestovanie vhodné a neohrozí liečbu. Lekár zohľadní povahu ochorenia, štádium liečby a predpokladaný vplyv cestovania na zdravotný stav pacienta.

Nahlásenie Sociálnej poisťovni

Ak lekár povolí cestovanie do zahraničia, je potrebné túto skutočnosť nahlásiť Sociálnej poisťovni.

Trvalý pobyt v pohraničnej oblasti

Zdržiavanie sa mimo Slovenska je akceptovateľné, ak má poistenec trvalý pobyt v pohraničnej oblasti. V takomto prípade sa predpokladá, že cestovanie do susednej krajiny je bežnou súčasťou života a neovplyvňuje liečebný režim.

Práca pre slovenského zamestnávateľa a PN v zahraničí

Ak zamestnanec pracuje pre slovenského zamestnávateľa a ochorie počas pracovnej cesty v zahraničí, má nárok na nemocenské dávky. Je však potrebné rozlišovať, v akej krajine sa zamestnanec nachádza.

• Krajiny EÚ a zmluvné krajiny: Ak sa slovenský poistenec ocitne počas PN v krajinách EÚ alebo v inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN. Medzi iné členské štáty sa považuje aj Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo. Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení napríklad aj s Ukrajinou.
• Krajiny mimo EÚ: Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. Prvé sú tie štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.

Postup pri uplatňovaní nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN.

Práca pre zahraničného zamestnávateľa

Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ho zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému a odvádza poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žije a pracuje. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemá.

Nemocenské dávky počas PN

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Výška a výplata nemocenského:

• Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
• Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
• Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
• Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
• Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #onkologicky #pacient #a #zmena #miesta #pobytu