Komisár pre deti je nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu Dohovorom o právach dieťaťa a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv.
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov. Každý má právo obrátiť sa na komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa.
Komisár pre deti je orgánom zriadeným priamo zákonom č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o komisárovi“).
Zákon prináša do právneho poriadku SR nový inštitút - komisára pre deti a taktiež inštitút komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Základným rámcom pre plnenie úloh oboch Úradov sú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru.
Pôsobnosť komisára pre deti
Pôsobnosť komisára pre deti sa vzťahuje na:
- Orgány verejnej správy, ktorými na účely zákona sú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
- Právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov.
Ide teda o všetky subjekty, ktoré pôsobia v oblasti práv detí, alebo ktorých činnosť sa môže práv detí dotýkať, okrem súkromných fyzických osôb.
Pôsobnosť komisára pre deti sa nevzťahuje na výkon právomocí Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, prokuratúry, súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, spravodajských služieb a na výkon rozhodovacích právomocí policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní.
Oprávnenia komisára pre deti
Komisár pre deti má pomerne silné oprávnenia, ktoré sú koncipované tak, aby zodpovedali požiadavkám kladeným na vnútroštátne inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv, ako ich ustanovujú Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993) a Všeobecný komentár č. 2 (2002) - Úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práv dieťaťa Výboru OSN pre práva dieťaťa.
Komisár pre deti je oprávnený:
- Požadovať informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa.
- Požadovať kópie spisovej dokumentácie na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov.
- Požadovať od orgánov verejnej správy výkon ich oprávnení.
- Stanovisko k výsledku posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a stanovisko k výsledku monitorovacej činnosti v zariadeniach, kde sa deti nachádzajú a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti je zistenie, že bolo porušené právo dieťaťa alebo ohrozené právo dieťaťa.
- Hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb s dieťaťom, ktoré je umiestnené v mieste, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie alebo ochranná výchova, alebo v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo neodkladné opatrenie podľa osobitného predpisu.
- Predkladať oznámenia Výboru OSN pre práva dieťaťa v mene dieťaťa alebo detí podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
- Podávať vyjadrenia v prípadoch, ktoré posudzoval.
- Vydávať stanoviská vo veciach dodržiavania práv dieťaťa.
- Navrhovať prostriedky nápravy podľa výsledkov posúdenia podnetu alebo posúdenia dodržiavania práv dieťaťa uskutočneného z vlastnej iniciatívy alebo podľa výsledkov monitorovacej činnosti.
- Zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi.
- Hovoriť s dieťaťom po dohode s obhajcom dieťaťa, ak je dieťa vo väzbe.
Predkladanie správy o činnosti
Komisár pre deti má povinnosť predkladať Národnej rade Slovenskej republiky každoročne do konca marca správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činností a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Znenie predmetného ustanovenia ponecháva komisárovi pre deti možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľadom práv dieťaťa, ktoré považuje za dôležité a odporučiť nápravu zistených nedostatkov.
Ak komisár zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušovanie práv dieťaťa alebo ohrozovanie práv dieťaťa je závažné alebo sa týka väčšieho počtu detí, môže predložiť Národnej rade mimoriadnu správu.
Úrad komisára pre deti
Úrad komisára pre deti je nezávislý štátny orgán, ktorý dohliada na ochranu práv detí. Bol zriadený na základe príslušného zákona zároveň s Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ide o právnickú osobu so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti.
Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu. Podrobnosti o organizácii, činnosti a úlohách Úradu komisára pre deti upravuje štatút, ktorý vydá komisár pre deti.
Úlohy úradu komisára pre deti spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti budú plniť zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov s priamym dosahom komisára na ich výber, ako aj odmeňovanie. Na čele úradu bude stáť riaditeľ Úradu komisára pre deti, ktorého vymenúva a odvoláva komisár pre deti.
Pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Tretia časť zákona upravuje inštitút komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V zásade ide o veľmi obdobný orgán ako komisár pre deti, s tým, že jeho právomoci a pôsobnosť sa vzťahujú na osoby so zdravotným postihnutím. Pôjde taktiež o nezávislý orgán, ktorý sa bude podieľať na ochrane práv a podpore špecifických skupín osôb.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím môže poskytnúť pomoc v súlade s jej mandátom alebo môže odporučiť ďalšie kroky, pokiaľ prípad presahuje jej právomoci. Po prešetrení prípadu môže vydať svoje stanovisko. V prípade, že podnet posúdi ako opodstatnený, obráti sa so svojimi odporúčaniami na subjekt, verejný či súkromný, ktorý zavinil porušenie práv alebo poškodenie legitímneho záujmu.
Komisárka nie je oprávnená konať v trestných veciach. Pokiaľ dostane podnet, ktorý posúdi ako trestný čin, predá ho úradu prokurátora.
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Pre účely vykonávania úloh komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa zriaďuje Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom v Bratislave. Ide o právnickú osobu nezapisovanú do obchodného registra, pričom výkon štatutárneho orgánu vykonáva sám komisár s priamym dosahom na odborné, organizačné a technické zabezpečenie Úradu.
Úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím plnia riaditeľ Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa utvára možnosť, aby komisár ako štatutárny orgán Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol preniesť časť kompetencií štatutárneho orgánu na riaditeľa úradu, toto rozhodnutie je ponechané výlučne na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Organizačnú štruktúru a úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím upraví štatút, ktorý vydá komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.
Podmienky voliteľnosti a funkčné obdobie komisára
Za komisára pre deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky:
- Je občanom Slovenskej republiky.
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
- Je bezúhonná.
- Je akceptovaná reprezentatívnymi organizáciami.
- Písomne súhlasila s kandidatúrou za komisára.
Splnenie podmienky akceptácie reprezentatívnymi organizáciami sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich reprezentatívnych organizácií. Za reprezentatívnu organizáciu sa v zmysle nového zákona považuje občianske združenie alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak má predmet činnosti v oblasti presadzovania a ochrany práv detí (pre komisára pre deti) alebo presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím (pre komisára pre osoby so zdravotným postihnutím) a pôsobí najmenej päť rokov v tejto oblasti.
Komisára volí Národná rada SR z kandidátov navrhnutých príslušným výborom Národnej rady SR. Funkčné obdobie komisára je šesť rokov a začína plynúť dňom začatia výkonu funkcie komisára. Počet funkčných období komisára pre jednu fyzickú osobu nie je novým zákonom obmedzený.
Postup pri vybavovaní podnetu
Každý, kto má právo obrátiť sa na komisára, má právo pri styku s komisárom používať svoj materinský jazyk a komunikovať s komisárom vo forme komunikácie pre neho prístupnej, pričom podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami.
Z ústneho podnetu sa za účelom jeho objektivizácie vyhotovuje, po vysvetlení dôvodov jeho vyhotovenia a ďalšieho využitia, zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam. Na takto vyhotovený záznam sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a takýto záznam bude možné sprístupniť iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní, a to na ich žiadosť.
Komisár je oprávnený odložiť podnet v nasledujúcich prípadoch:
- Ak vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do jeho pôsobnosti.
- Ak vo veci, ktorej sa podnet týka, koná ústavný súd alebo súd (okrem konania, ktorého sa komisár zúčastňuje).
- Ak rozhodol ústavný súd alebo súd (to neplatí, ak komisár do 60 dní od doručenia podnetu predložil oznámenie Výboru OSN pre práva dieťaťa).
- Ak podávateľ podnetu vezme svoj podnet späť.
- Ak podávateľ podnetu napriek výzve komisára v určenej lehote podnet nedoplnil alebo nespresnil a vo vybavovaní podnetu nemožno pre tento nedostatok pokračovať.
- Ak podávateľ podnetu neudelí súhlas s uvedením niektorého z osobných údajov uvedených v žiadosti komisára.
- Ak podnet je neopodstatnený.
- Ak podnet je anonymný.
- Ak vo veci, ktorej sa podnet týka, už koná alebo konal verejný ochranca práv alebo iný komisár.
- Ak ide o podnet vo veci, ktorú už komisár vybavil a opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti.
O odložení podnetu a dôvodoch jeho odloženia komisár písomne oboznámi podávateľa podnetu; to neplatí, ak ide o anonymný podnet. Fyzickú osobu, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, o odložení podnetu a dôvodoch jeho odloženia komisár oboznámi v prístupnej forme.