V živote sa môžu vyskytnúť situácie, kedy rodič nie je schopný alebo nie je oprávnený starať sa o svoje dieťa. V takýchto prípadoch nastupujú inštitúty, ktoré majú zabezpečiť najlepší záujem maloletého. Jedným z takýchto inštitútov je aj opatrovanie, ktoré môže byť v určitých okolnostiach zo strany rodiča vylúčené. Tieto okolnosti sú špecificky definované zákonom a ich cieľom je ochrana dieťaťa pred možným ohrozením.
Súdne rozhodnutia, ako napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2010, sp. zn. 3 P 173/2007-18, sa zaoberajú komplexnými otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o maloleté deti. V tomto konkrétnom prípade sa riešila otázka vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom a zároveň sa posudzovala aj možnosť zmeny priezviska detí. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi opakuje, že dovolanie je prípustné iba v prípadoch taxatívne vymedzených zákonom. Je dôležité poznamenať, že dovolanie je prípustné za splnenia zákonných podmienok, ktoré sú definované v Občianskom súdnom poriadku. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné v prípadoch, ak súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Taktiež je prípustné v prípadoch, ak došlo k procesnej vade konania, ktorá odňala účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Právne rámce a rozhodovacia prax
Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších zmien) upravuje práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom. Ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa týkajú vyživovacej povinnosti a starostlivosti o dieťa. Tieto ustanovenia sú kľúčové pri posudzovaní, či rodič spĺňa podmienky na riadne zabezpečenie potrieb dieťaťa. V prípadoch, kedy rodič nie je schopný sám sa o dieťa postarať, súd môže rozhodnúť o inej forme starostlivosti. V praxi sa stáva, že súd zamietne návrhy rodičov na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, ak nie sú splnené zákonné podmienky. Dôvodom môže byť napríklad nesplnenie povinnosti starať sa o dieťa osobne alebo neplnenie vyživovacej povinnosti.
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo svojich rozhodnutiach, ako napríklad rozsudkom z 3. septembra 2010, č.k. 3P 173/2007-18, a tiež v skoršom rozhodnutí z 13. novembra 2006, riešil otázky týkajúce sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Tieto rozhodnutia často vychádzajú z konkrétnych finančných pomerov rodičov. Napríklad, ak otec mal v jednom období čistý príjem 25 608 Sk a matka mala príjem 5 614 Sk mesačne, spolu s rodinnými prídavkami na tri maloleté deti, súd zohľadňuje tieto skutočnosti pri určovaní výšky výživného. Súdne rozhodnutia sa tiež zaoberajú zmenou priezviska maloletých detí, kde je potrebný súhlas súdu, najmä ak ide o zmenu priezviska na priezvisko jedného z rodičov. Aplikujúc ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 181 až § 185 O.s.p.), súd posudzuje, či je takáto zmena v súlade so záujmami dieťaťa.
Procesné aspekty a vylúčenie opatrovania
V dovolacom konaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie podané proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline. Dôvodom bolo, že dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré nie je možné napadnúť dovolaním podľa § 238 ods. 1 O.s.p., alebo nebola splnená žiadna z výnimiek z neprípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 4 O.s.p. Súd zdôraznil, že v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, pokiaľ nie sú splnené špecifické podmienky. V tomto prípade nešlo o rozsudok v zmysle § 238 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 3 O.s.p., a preto bolo dovolanie procesne neprípustné. Súd sa preto nezaoberal vecne podaným dovolaním.
Dôležitým aspektom v konaniach týkajúcich sa detí je aj otázka odňatia možnosti konať pred súdom. Hoci sa v tomto konkrétnom prípade nepreukázala existencia procesných vád v zmysle § 237 O.s.p., je dôležité spomenúť, že ak by sa takéto vady vyskytli, mohli by viesť k prípustnosti dovolania. Medzi takéto vady patrí napríklad nesprávne obsadenie súdu alebo odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. je súd povinný vykonať potrebné dôkazy, a ak tak neurobí, môže dôjsť k odňatiu procesných práv účastníkovi konania. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a môže si vybrať dôkazy, ktoré považuje za relevantné.
Zmena priezviska a jej súvislosti
V súvislosti s rozhodnutiami súdov o starostlivosti o maloleté deti sa často otvára aj otázka zmeny ich priezviska. V tomto prípade sa Okresný súd Liptovský Mikuláš zaoberal aj konaním o súhlase súdu k žiadosti matky so zmenou priezviska maloletých detí. Pôvodne mali deti priezvisko D., ale matka žiadala o zmenu na priezvisko T., v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Súd v takýchto prípadoch posudzuje, či je zmena priezviska v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. V tomto kontexte sa súd odvolával na ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré sa týkajú schopnosti dieťaťa živiť sa samo. Je však dôležité poznamenať, že v zmysle § 4 ods. 7, § 6 a § 8 zákona č. 321/2008 Z.z. o rodných listoch existujú špecifické prípady, kedy je zmena priezviska možná. V prípade, ak by bola zmena priezviska schválená, v rodných listoch maloletých detí by bolo vyznačené nové priezvisko.
Vo veci samej, rozhodnutia súdov nižších stupňov sa opierajú o zistený skutkový stav a právne posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky však preskúmava rozhodnutia odvolacích súdov iba z hľadiska prípustnosti dovolania a z hľadiska existencie procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. Nepreskúmava vecne správnosť rozhodnutia ani výsledky dokazovania vykonaného nižšími súdmi. V prípade, ak dovolanie nie je procesne prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietne podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
tags: #okolnosti #vylucujuce #opatrovanie #rodica #dietatom