Pri skončení pracovného pomeru môže zamestnanec v určitých prípadoch získať finančné kompenzácie vo forme odstupného alebo odchodného. Tieto pojmy sa často zamieňajú, no majú odlišný význam a podmienky nároku.
Odstupné predstavuje kompenzáciu za skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak sa pracovný pomer skončí z dôvodov, ktoré nie sú na strane zamestnanca, a to výlučne v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou zamestnávateľa alebo dohodou.
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Nárok na odstupné vzniká v týchto prípadoch, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z nasledovných dôvodov:
- Zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí s iným miestom výkonu práce.
- Zamestnanec sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným z dôvodu organizačnej zmeny u zamestnávateľa.
- Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
- Zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu, ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.
- Zamestnanec na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva.
V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z vyššie uvedených dôvodov, nárok na odstupné má aj zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval menej ako dva roky.
Výška odstupného
Výška odstupného sa určuje v závislosti od počtu rokov trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje minimálnu hranicu odstupného, zamestnávateľ však môže poskytnúť aj vyššiu sumu.
Podľa § 76 Zákonníka práce platí:
- Pri výpovedi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce:
- Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 2 roky a menej ako 10 rokov: najmenej dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: najmenej trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 20 rokov: najmenej štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce:
- Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 2 roky a menej ako 10 rokov: najmenej trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: najmenej štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 20 rokov: najmenej päťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
- Pri výpovedi alebo dohode z dôvodu dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, alebo z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu:
- Najmenej desaťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru.
Dôležité upozornenie: Ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz sám zavinením (napr. porušením predpisov BOZP) alebo bol pod vplyvom alkoholu či omamných látok, nárok na odstupné z tohto dôvodu nevzniká.
Odchodné
Odchodné je odlišné od odstupného a plní inú funkciu. Predstavuje odmenu zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok, teda odmenu za celkovú profesijnú kariéru.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Nárok na odchodné vzniká v dvoch hlavných situáciach:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať nad 70 %) a požiadal oň pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.
- Zamestnancovi bol priznaný nárok na predčasný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení.
Na odchodné má zamestnanec nárok bez ohľadu na spôsob a dôvod skončenia pracovného pomeru, s výnimkou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ alebo kolektívna zmluva však môže dohodnúť aj vyššiu sumu.
Situácie pri odchode do dôchodku
Dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok samo o sebe nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na výkon práce. Ak zamestnanec končí pracovný pomer z dôvodu odchodu do starobného dôchodku, má nárok na odchodné, ak pracovný pomer skončí prvýkrát z tohto dôvodu.
Je dôležité rozlišovať, či pracovný pomer končí výpoveďou zamestnanca alebo zamestnávateľa, prípadne dohodou. Ak zamestnanec sám dá výpoveď, nárok na odstupné mu nevzniká. Naopak, ak mu zamestnávateľ dá výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, alebo ak sa skončí pracovný pomer dohodou z týchto dôvodov, vzniká mu nárok na odstupné.
V prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer z dôvodu odchodu do dôchodku a spĺňa podmienky na odchodné, bude mu vyplatené odchodné. Ak by však zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z organizačných alebo zdravotných dôvodov a zamestnanec by spĺňal podmienky aj na odstupné, môže mať nárok na obe plnenia.
Dôležité aspekty pri skončení pracovného pomeru
- Forma ukončenia: Ak ide o dohodu, v dokumente musí byť výslovne uvedený dôvod podľa § 63 ods. 1 ZP, inak môže zamestnávateľ odstupné odmietnuť.
- Zdravotné dôvody: Na vznik nároku na odstupné z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti je potrebné predložiť lekársky posudok. Zamestnávateľ je povinný sa pokúsiť zamestnanca preradiť na inú vhodnú prácu. Ak to nie je možné, môže dať výpoveď s nárokom na odstupné.
- Výpovedná doba: Dĺžka výpovednej doby sa odvíja od dôvodu výpovede alebo spôsobu skončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru.
- Vyplatenie: Odstupné sa vypláca zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa nedohodne inak.
- Vrátenie odstupného: Ak zamestnanec opätovne nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi (alebo jeho právnemu nástupcovi) pred uplynutím času zodpovedajúceho vyplatenej sume odstupného, je povinný odstupné alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak sa nedohodne inak.
V prípade akýchkoľvek nejasností alebo sporov týkajúcich sa odstupného alebo odchodného je vždy vhodné konzultovať situáciu s právnikom špecializujúcim sa na pracovné právo.