V podnikaní sa môže stať, že z niektorých príjmov vznikne daňová strata. V nasledujúcich rokoch, ak sa bude spoločnosti dariť, môže túto stratu využiť na zníženie kladného základu dane. Tento proces však podlieha určitým pravidlám a limitom.
Daňová strata je definovaná v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy, pričom je potrebné rešpektovať vecnú a časovú súvislosť.
Čo je daňová strata a ako vzniká?
Daňová strata vzniká vtedy, ak sú daňové výdavky vyššie ako zdaniteľné príjmy v danom zdaňovacom období. Vypočítava sa a vyčísľuje priamo v daňovom priznaní. Je dôležité ju odlíšiť od účtovnej straty, ktorá predstavuje záporný výsledok hospodárenia. Tieto dve straty sa nemusia vyskytovať súčasne a ak aj áno, ich výška sa zvyčajne líši.
Základ dane alebo daňovú stratu zistíme z rozdielu medzi príjmami a výdavkami u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi (výsledku hospodárenia) u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
Pri zisťovaní daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata), u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 ZDP.
Daňovú stratu nemôžu vykázať tie fyzické osoby, ktoré síce majú príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale uplatňujú si tzv. paušálne výdavky (percentom z príjmov). Taktiež ju nemôžu vykázať fyzické osoby, ktoré síce uplatňujú preukázateľné výdavky, ale majú príjmy zo závislej činnosti, z prenájmu nehnuteľnosti, z použitia diela a umeleckého výkonu, z kapitálového majetku alebo iné príjmy.
Základ dane si daňovník:
- zvýši o pripočítateľné položky, teda o výdavky, ktorých výška nemôže byť zahrnutá do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov alebo ktoré boli do daňových výdavkoch zahrnuté v nesprávnej výške (napr. dary, výdavky na reprezentáciu, reklamné predmety nad zákonný limit),
- upraví o tie pripočítateľné položky, ktoré sú zahrňované do základu dane podľa zákona o dani z príjmov, ale ktorých suma nie je súčasťou výsledku hospodárenia (napr. nepeňažný príjem prenajímateľa vzniknutý z titulu technického zhodnotenia vykonaného nájomcom),
- upraví o odpočítateľné položky, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane podľa zákona o dani z príjmov, ale sú súčasťou výsledku hospodárenia (napr. príjem získaný darovaním, napr. finančný dar).
Odpočet daňovej straty
Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi vykázanú daňovú stratu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach odpočítať od základu dane z príjmov. Vďaka tomuto odpočtu bude daňovník platiť nižšiu daň z príjmov.
Právnické a fyzické osoby s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti majú možnosť odpočítať daňovú stratu.
Daňovú stratu je možné odpočítať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Toto obdobie začína plynúť od zdaňovacieho obdobia bezprostredne nasledujúceho po tom, za ktoré bola strata vykázaná.
Odpočet daňovej straty je dobrovoľný. Daňovník sa môže rozhodnúť, či a v akej výške si ho uplatní, pričom musí dodržať stanovené pravidlá. Neodpočítaná daňová strata neprepadá, ale je možné ju uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Nové pravidlá pre odpočet daňovej straty, tak pre spoločnosti, ako aj pre SZČO (napr. živnostníkov), priniesla novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré sa po prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020.
Nové pravidlá umorenia daňovej straty:
- Všetci daňovníci majú možnosť odpočítania daňovej straty počas 5-tich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc rokom 2021. Mení sa tak lehota odpočtu daňovej straty z pôvodných 4-roch na 5 rokov.
- Daňovníci, na ktorých sa nevťahuje štatút mikrodaňovníka, majú možnosť každoročného odpočtu daňovej straty v maximálnej výške 50 % zo základu dane (čiastkového základu dane).
- Mikrodaňovník má možnosť odpočtu daňovej straty počas 5-tich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to v ľubovoľnej výške, až do výšky základu dane. Táto možnosť sa vzťahuje na daňové straty vykázané najskôr za rok 2021.
Príklad: Daňovník, ktorý je právnickou osobou, vykázal za rok 2024 základ dane z príjmov vo výške 8 000 eur. V tomto zdaňovacom období je považovaný za mikrodaňovníka. Z daňovej straty za rok 2021 odpočíta od základu dane sumu 4 000 eur. K dispozícii má síce daňovú stratu vo výške 7 000 eur, ale musí prihliadať aj na obmedzenia. Ako mikrodaňovník v roku 2024 by si mohol odpočítať daňovú stratu vo výške najviac 100 % zo základu dane z príjmov. Uplatnením daňových strát spolu vo výške 8 000 eur bude daňovníkov základ dane z príjmov za rok 2024 pôvodne vykázaný vo výške 8 000 eur v konečnom dôsledku nulový.
Rozdiely medzi účtovnou a daňovou stratou
Je dôležité rozlišovať medzi účtovnou a daňovou stratou. Výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov a nákladov (okrem špecifických účtov). V prípade záporného rozdielu ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
Daňová strata je definovaná v zákone o dani z príjmov ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti.
Uplatnenie daňovej straty v daňovom priznaní
V daňovom priznaní právnickej osoby sa daňová strata eviduje a odpočítava v III. časti, v tabuľke „D - Evidencia a odpočet daňovej straty“. Tu sa evidujú daňové straty podľa zdaňovacích období, za ktoré boli vykázané.
V daňovom priznaní fyzickej osoby typ B sa daňová strata eviduje a odpočítava v VI. oddiele. Nachádza sa tu časť s názvom „Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie…“, kde sa evidujú daňové straty podľa jednotlivých rokov.
Špecifické situácie a prechodné ustanovenia
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinný od 1. 1. 2014 zaviedol nový spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty. Daňovú stratu bolo možné odpočítať od základu dane počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to v rovnomernej výške v každom zdaňovacom období (najviac jedna štvrtina).
Prechodné ustanovenia ZDP k úpravám účinným od 1. januára 2014 v § 52za osobitne neupravujú spôsob odpočtu doteraz neuplatnených daňových strát u daňovníka, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok. Z ustanovenia § 52za ods. 4 však jednoznačne vyplýva, že súčet týchto neuplatnených daňových strát sa odpočíta od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014.
Nárok na odpočet daňovej straty zaniká, ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na neho vyhlásený konkurz, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu.
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty môže pokračovať jeho právny nástupca. V prípade, že je právnych nástupcov viac, daňová strata sa bude odpočítavať u každého z nich pomerne.
Verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.) a komanditná spoločnosť (k. s.) majú špecifický režim zdaňovania. Daňová strata dosiahnutá z podnikania vo v. o. s. sa rozdelí na spoločníkov. Ak je spoločníkom fyzická osoba, odpočítava si daňovú stratu ako SZČO. Ak je spoločníkom právnická osoba, daňová strata vstupuje do základu dane spoločnosti.
V prípade, že daňovník vykáže daňovú stratu alebo uplatní odpočet daňovej straty, treba rátať s tým, že bude platiť daňovú licenciu.
Vysvetlenie odloženej dane
Príklady uplatnenia daňovej straty
Príklad 1: Spoločnosť Alfa a. s. vykázala za rok 2020 daňovú stratu vo výške 40 000 eur (zostalo na odpočet 30 000 eur), za rok 2023 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za rok 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za rok 2025 vykázala základ dane vo výške 22 000 eur. V roku 2025 si môže uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2020 do výšky 50 % základu dane, t.j. 11 000 eur. Keďže rok 2025 je posledným rokom na odpočet tejto straty, 19 000 eur zostane neodpočítané. Daňovú stratu z roku 2023 si môže odpočítať do výšky 50 % základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu z roku 2024 do výšky 50 % základu dane za rok 2025 (11 000 eur), ale maximálne do výšky vykázaného základu dane.
Príklad 2: Spoločnosť Beta s.r.o. vstúpila dňa 1.4.2025 do likvidácie. Za zdaňovacie obdobie od 1.1.2025 do 31.3.2025 vykázala základ dane vo výške 5 000 eur. Za rok 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 10 000 eur. V zdaňovacom období pred vstupom do likvidácie si môže uplatniť stratu vykázanú v roku 2024 do výšky 50 % základu dane za obdobie od 1.1. do 31.3.2025, t.j. 2 500 eur.
Príklad 3 (Mikrodaňovník): Spoločnosť S, s. r. o. spĺňa kritériá mikrodaňovníka. Za rok 2021 vykázala daňovú stratu vo výške -15 000 €. V nasledujúcich rokoch, ak bude vykazovať základ dane, si môže odpočítať túto stratu až do výšky základu dane počas piatich rokov.
Príklad 4 (Nie mikrodaňovník): Spoločnosť S, s. r. o. nespĺňa kritériá mikrodaňovníka. Za rok 2021 vykázala daňovú stratu vo výške -15 000 €. V nasledujúcich rokoch si môže odpočítať maximálne 50 % zo základu dane. Po piatich rokoch umorovania by jej zanikol nárok na odpočet straty z roku 2021 vo výške 6 750 €.
Otázka č. 1: Spoločnosť Alfa a. s. vykázala za rok 2020 daňovú stratu 40 000 € (zostalo 30 000 €), za rok 2023 stratu 8 000 € a za rok 2024 stratu 15 000 €. V roku 2025 vykázala základ dane 22 000 €. V roku 2025 si môže odpočítať stratu z roku 2020 do výšky 50 % ZD (11 000 €). Zostáva neodpočítaných 19 000 €. Strata z roku 2023 (8 000 €) a strata z roku 2024 (15 000 €) sa odpočítajú do výšky 50 % ZD, ale maximálne do výšky ZD.
Otázka č. 2: Spoločnosť Delta s.r.o. mala za rok 2020 stratu 100 000 € (zostalo 40 000 €), za rok 2021 stratu 8 000 € a za rok 2024 stratu 15 000 €. V roku 2025 vykázala základ dane 30 000 €. V roku 2025 si môže odpočítať stratu z roku 2020 do výšky 50 % ZD (15 000 €). Zostáva neodpočítaných 25 000 €. Strata z roku 2021 (8 000 €) a strata z roku 2024 (15 000 €) sa odpočítajú do výšky 100 % ZD, ale maximálne do výšky ZD.
Otázka č. 3: Spoločnosť Beta s.r.o. vstúpila dňa 1.4.2025 do likvidácie. Za obdobie 1.1.2025 - 31.3.2025 vykázala ZD 5 000 €. Za rok 2024 mala stratu 10 000 €. V období pred likvidáciou si môže uplatniť stratu z roku 2024 do výšky 50 % ZD, t.j. 2 500 €.