Komplexný sprievodca právami obetí násilných trestných činov a odškodnením

Pojem obeť trestného činu sa v našom právnom poriadku stretávame od 1. januára 2018. Tento pojem bol do právneho poriadku zavedený osobitnou právnou úpravou, a to zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preniesli európske štandardy vo vzťahu k právam a ochrane obetí trestných činov.

Na úrovni Európskej únie boli prijaté viaceré právne akty upravujúce postavenie obetí trestných činov, ktoré sa nás vzhľadom k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii priamo týkajú. Jedná sa najmä o Rámcové rozhodnutie Rady EÚ č. 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní, Smernicu Rady EÚ č. 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov, a taktiež o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EU, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.

Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti bola do slovenského právneho poriadku pôvodne úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Už v roku 2015 sa začali v právnom poriadku Slovenskej republiky prejavovať zmeny, ktoré so sebou priniesla transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.

Proces transpozície vyššie uvedených smerníc bol v podmienkach Slovenskej republiky zavŕšený prijatím zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach“). Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 12. októbra 2017 zákon č. 274/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Definícia obete a obzvlášť zraniteľnej obete

Zákon o obetiach definuje pojmy ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť či domáce násilie.

Obeťou trestného činu sa v zmysle predmetného zákona rozumie fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody.

V zmysle zákona o obetiach trestných činov je obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví. Ak táto osoba v dôsledku takého činu zomrela, obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel a pozostalé dieťa či pozostalý rodič alebo osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Takisto sú obeťami pozostalý príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osoba závislá od osoby, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpela v dôsledku smrti tejto osoby škodu. Ďalej je to osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.

Obzvlášť zraniteľnou obeťou je fyzická osoba, ktorá je:

• dieťaťom, t. j. osobou mladšou ako 18 rokov, a ak nie je vek osoby známy a existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, považuje sa za dieťa, až kým sa nepreukáže opak,
• osobou staršou ako 75 rokov,
• osobou so zdravotným postihnutím, t. j. osobou s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými,
• obeťou:
  • trestného činu obchodovania s ľuďmi,
  • trestného činu nedobrovoľného zmiznutia,
  • trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
  • trestného činu spáchaného organizovanou skupinou,
  • niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti,
  • niektorého z trestných činov terorizmu alebo
  • trestného činu domáceho násilia (t. j. trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia, ak páchateľom má byť jej príbuzný v priamom rade (napr. rodič, dieťa), osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel, bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa alebo iná osoba, s ktorou obeť žije alebo žila v spoločnej domácnosti),
• obeťou trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo viery, alebo
• obeťou iného trestného činu, ak je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie na základe individuálneho posúdenia osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu.

Základné práva obetí trestných činov

Obeť trestného činu má niekoľko kľúčových práv, ktoré sú upravené zákonom o obetiach. Medzi tieto práva patria:

• Právo na rešpekt, ohľaduplný a profesionálny prístup bez akejkoľvek diskriminácie.
• Právo na informácie.
• Právo na odbornú pomoc.
• Právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou ujmou.
• Právo na odškodnenie.

Právo na informácie

Obete trestného činu majú v prvom rade právo na poskytnutie informácií, ktoré majú byť poskytnuté zrozumiteľným spôsobom. Informácie poskytuje obeti trestného činu:

• policajt,
• prokurátor,
• subjekt poskytujúci pomoc obetiam,
• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Informácie poskytne obeti trestného činu ten subjekt, ktorý s obeťou príde do kontaktu ako prvý (rozsah poskytovaných informácií závisí od subjektu, ktorý ich poskytuje). Informácie sa obeti trestného činu poskytujú zrozumiteľným spôsobom v ústnej forme a písomnej forme, pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu. Obeť trestného činu má právo na informácie o:

• postupoch týkajúcich sa podania oznámenia a o právach a povinnostiach obete, ktorá má postavenie poškodeného v trestnom konaní v súvislosti s týmito postupmi,
• subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, kontaktných údajoch na tieto subjekty a forme odbornej pomoci, ktorá sa jej môže poskytnúť podľa tohto zákona,
• možnostiach poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti,
• prístupe k právnej pomoci,
• podmienkach poskytnutia ochrany v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku,
• práve na tlmočenie a preklad,
• opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať, ak má bydlisko v inom členskom štáte,
• postupoch domáhania sa nápravy v prípade porušenia svojich práv v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
• kontaktných údajoch na komunikáciu v súvislosti s vecou, v ktorej je obeťou,
• postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní,
• postupoch mediácie v trestnom konaní,
• možnosti a podmienkach uzavretia zmieru,
• možnosti a podmienkach náhrady trov trestného konania obete, ktorá má postavenie poškodeného.

V kontexte medzinárodnej spolupráce asistenčný orgán prekladá a zasiela žiadosť rozhodovaciemu orgánu v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný. Asistenčné a rozhodovacie orgány medzi sebou komunikujú v jazykoch, ktoré prijali.

Právo na odbornú pomoc

Obeť trestného činu má právo na poskytnutie odbornej pomoci. Odborná pomoc bude poskytnutá v závislosti od potrieb obete a ujmy, ktorá jej bola trestným činom spôsobená. Odbornú pomoc pre obete trestných činov zabezpečujú subjekty poskytujúce pomoc obetiam, na ktoré sa môže obeť obrátiť so žiadosťou o poskytnutie tejto pomoci.

Všeobecná odborná pomoc

Obeti trestného činu môže byť poskytnutá všeobecná odborná pomoc, ktorá pozostáva z:

• riadneho poskytnutia informácií o právach obetí trestných činov,
• právnej pomoci,
• psychologickej pomoci,
• poradenstva v záujme predídenia spôsobenia ďalšej ujmy.

Špecializovaná odborná pomoc

Obzvlášť zraniteľnej obeti môže byť bezplatne poskytnutá špecializovaná odborná pomoc, ktorá pozostáva z:

• všeobecnej odbornej pomoci,
• krízovej psychologickej intervencie,
• vyhodnotenia hrozby ohrozenia života a zdravia,
• sprostredkovania poskytovania sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania a špecializovaného sociálneho poradenstva, ak sú jej život alebo zdravie bezprostredne ohrozené.

Podmienky poskytnutia odbornej pomoci

• Subjekt poskytujúci pomoc obetiam je povinný poskytnúť obeti na požiadanie všeobecnú odbornú pomoc bez zbytočného odkladu.
• Obzvlášť zraniteľnej obeti je subjekt poskytujúci pomoc obetiam povinný poskytnúť špecializovanú odbornú pomoc na požiadanie bez zbytočného odkladu a bezplatne.
• Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam získal dotáciu, poskytne všeobecnú odbornú pomoc obetiam po dobu 90 dní bezplatne, ak to odôvodňuje závažnosť spáchaného trestného činu, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní.
• Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam nezískal dotáciu a je zapísaný v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, môže poskytnúť všeobecnú odbornú pomoc, okrem prvej konzultácie s obeťou, za poplatok.
• V odôvodnených prípadoch subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý získal dotáciu, je povinný po uplynutí 90 dní na požiadanie obete pokračovať v poskytovaní všeobecnej odbornej pomoci v súlade s jej osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom bezplatne.
• Subjekt poskytujúci pomoc obetiam poskytne obzvlášť zraniteľnej obeti špecializovanú odbornú pomoc po dobu 90 dní, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní. V odôvodnených prípadoch možno po uplynutí 90 dní na požiadanie obzvlášť zraniteľnej obete pokračovať v poskytovaní špecializovanej odbornej pomoci v súlade s jej osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom počas celého trestného konania a primeraný čas po ňom.

Zákon o obetiach ďalej upravuje práva obetí nezávisle od začatia trestného konania, t. j. najmä právo na odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci. V prípade trestného konania obeť vystupuje v postavení svedka, poškodeného alebo oznamovateľa a jej jednotlivé práva sú upravené zákonom č. 301/2005 Z. z.

Poskytnutie právnej pomoci

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych informácií a právne zastupovanie obete v trestnom konaní a v civilnom procese. Právnu pomoc poskytuje obetiam:

• Centrum právnej pomoci za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
• subjekt poskytujúci pomoc obetiam a
• advokát za podmienok a v rozsahu ustanovenom podľa Trestného poriadku.

Právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou ujmou (viktimizáciou)

Obeť trestného činu má právo na také zaobchádzanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, súdov, subjektov poskytujúcich pomoc obetiam a iných subjektov, ktoré jej nebude spôsobovať vznik ujmy alebo prehlbovanie ujmy ich nevhodným alebo neprimeraným konaním. Orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúci pomoc obetiam postupujú tak, aby ich činnosť nespôsobovala obeti druhotnú viktimizáciu a prijímajú účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii.

Druhotnou viktimizáciou (ujmou) je ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Opakovanou viktimizáciou (ujmou) je ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku pokračujúceho konania páchateľa, ktoré spočíva v pôsobení na obeť vyhrážaním, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, pomstením sa alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú integritu obete alebo psychickú integritu obete. Obeť trestného činu má právo na prijatie primeraných opatrení, aby nedošlo k opakovaniu ujmy, ktorá jej mala trestným činom vzniknúť.

V záujme riadneho objasnenia trestného činu, môže byť obeť trestného činu vypočúvaná aj k takým skutočnostiam, ktoré sú pre ňu nepríjemné, malo by sa to však diať ohľaduplne a len v nevyhnutnej miere. Výsluch obzvlášť zraniteľnej obete v trestnom konaní bude zaznamenaný na záznamové zariadenie (kameru) a mal by byť vedený tak, aby sa už v ďalšom konaní nemusel opakovať. Obzvlášť zraniteľná obeť nesmie byť v trestnom konaní konfrontovaná s obvineným.

Odškodnenie obetí násilných trestných činov

Obete násilných trestných činov majú právo na odškodnenie, ktorým sa rozumie jednorazové finančné odškodnenie osoby, ktorej bola v dôsledku úmyselného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Smernica vyžaduje, aby každý členský štát EÚ zriadil vnútroštátny systém odškodňovania všetkých obetí násilných úmyselných trestných činov. Odškodnenie obetí násilných trestných činov je štátna pomoc, ktorú môže získať každá obeť, ktorá utrpela ujmu na zdraví alebo jej blízki prišli o život v dôsledku závažného trestného činu (napr. vznikla ujma - škoda na zdraví, smrť, znásilnenie alebo iný zásah do osobnosti (t. j. ste obeť alebo blízka osoba obete napr. ujmu ste nahlásili - t. j.).

Obeť násilného trestného činu má nárok na odškodnenie podľa citovaného zákona. Podmienky vzniku, ako aj rozsah takého odškodnenia sa však značne líšia, a to najmä v závislosti od toho, akým spôsobom bola škoda obeti trestného činu spôsobená.

Je pritom veľmi dôležité, aby obeť trestného činu bola právne zastúpená už v rámci trestného konania, keďže esenciálnym predpokladom vzniku nároku na odškodnenie obete trestného činu je nadobudnutie právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví.

Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní pritom nie je predpokladom vzniku nároku na odškodnenie podľa osobitného zákona v prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, a taktiež v prípade, ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby, a taktiež trestného činu nedobrovoľného zmiznutia.

Výpočet výšky odškodnenia

Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť.

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, výška odškodnenia sa určuje nasledovne:

Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby získala odškodnenie od páchateľa trestného činu (napr.

Pozostalá manželka po vražde manžela má nárok na priznanie odškodnenia vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy z roku spáchania TČ, resp. päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy (napr.

Postup podania žiadosti o odškodnenie

O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu Ministerstvo spravodlivosti SR. Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronickej služby alebo na tlačive, ktoré je možné si stiahnuť. Pri vypĺňaní formulára je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti, t. j.

Žiadosť je možné doručiť ministerstvu už po začatí trestného stíhania podľa § 11 ods. 3 zákona o obetiach. Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach. Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom.

Vyplnené tlačivo na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi je potrebné podávať buď vlastnoručne podpísané v listinnej podobe prostredníctvom pošty na adresu ministerstva (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava) resp. Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Náhradu škody môžete súbežne žiadať ako od páchateľa, tak i od štátu. V prípade, že by Vám škodu najskôr uhradilo MS SR a následne aj páchateľ, budete musieť štátu túto sumu vrátiť (tzv. subrogácia). Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia (§ 21 ods. 1).

tags: #odskodnenie #obeti #nasilnych #trestnych #cinov #kolizny