Starosta obce je volený zástupca ľudu a má svoje špecifické postavenie, ktoré je odlišné od bežných zamestnancov. Funkcia starostu je platená a jeho plat je hradený z verejných prostriedkov. Tento článok sa zaoberá problematikou odchodného a odstupného pre starostu, podmienkami jeho nároku a súvisiacimi aspektami.
Postavenie starostu obce
Starosta obce je popri obecnom zastupiteľstve jedným z orgánov obce, voleným v priamych voľbách. Je predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom. Právne postavenie a platové pomery starostov (primátorov) upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.
Odstupné pre starostu
Vznik nároku na odstupné
Po zániku mandátu starostu, napríklad z dôvodu skončenia funkčného obdobia, vzniká doterajšiemu starostovi nárok na odstupné, ak vykonával funkciu šesť mesiacov alebo dlhšie (§ 5 zákona č. 253/1994 Z. z.). Nárok na odstupné pre starostu obce nie je podmienený jeho opätovným kandidovaním na uvedenú funkciu.
Podľa zákona o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest odstupné predstavuje výšku trojnásobku priemerného mesačného platu starostu.
Výpočet odstupného
Priemerným mesačným platom sa rozumie jedna dvanástina súčtu platu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Pri výpočte odstupného je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov. Náš starosta bude odovzdávať funkciu novému starostovi dňa 15.12.2014, teda priemerný plat potrebujeme zistiť k 15.12.2014.
Ak starostovi zanikne mandát smrťou, nárok na odstupné, ako aj jeho ďalšie peňažné nároky postupne prechádzajú na manžela, deti a rodičov, ak s ním v čase smrti žili v spoločnej domácnosti.
Príklad výpočtu odstupného pri práceneschopnosti
Starostka neuspela vo voľbách. Keďže funkciu vykonávala jedno funkčné obdobie, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. V prípade, že bola starostka dlhodobo práceneschopná, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť pri výpočte priemerného mesačného platu. Do výpočtu sa zahrnie plat za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Príklad:
- Starostka bola dlhodobo práceneschopná, a to od 16.11.2021 do 14.11.2022.
- Hrubá mzda za 11/2021 - cca 900 Eur bez PN.
- Predpokladaná hrubá mzda za 11/2022 (po ukončení PN čerpá dovolenku) - 1 200 Eur.
Ak odstupné bude vyplatené v novembrovej výplate, čiže v decembri, tak priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie 11/2021 - 10/2022. To znamená, že z HM cca 900 Eur/12 kalendárnych mesiacov. Výsledok sa následne vynásobí tromi, aby sa získala celková výška odstupného, t.j. (900 € / 12) * 3 = 225 eur.
Zánik nároku na odstupné
Nárok na odstupné nevznikne, ak bol starosta opäť zvolený do funkcie. Ak sa starosta písomne vzdal mandátu a následne doručil žiadosť o vyplatenie odstupného, je potrebné posúdiť, či má naň nárok v závislosti od konkrétnych okolností a platnej legislatívy.
Odchodné pre starostu
Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov nepozná inštitút odchodného pre starostu obce. Funkcia starostu sa nevykonáva v pracovnom pomere a starosta obce je voleným funkcionárom samosprávy. To znamená, že starosta nemá zo zákona nárok na odchodné vyplácané z titulu výkonu funkcie starostu.
Možnosť nároku na odchodné z iného titulu
Ak bol starosta pred nástupom na výkon funkcie starostu zamestnancom a bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie, po skončení výkonu funkcie starostu sa vracia na svoje pracovné miesto u svojho zamestnávateľa. V takom prípade sa na neho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, vrátane prípadného nároku na odchodné pri odchode do dôchodku.
Odchodné je zákonodarcami upravené v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca po splnení podmienok v zmysle § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch, v kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok.
Odchodné a odstupné v kontexte starostky, ktorá ide do dôchodku
V prípade starostky, ktorá bola štyri volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky a po skončení volebného obdobia ide rovno na dôchodok a na svoje pôvodné miesto už nenastúpi, je situácia nasledovná:
- Nárok na odchodné z funkcie starostu: Podľa zákona č. 253/1994 Z. z. starosta nemá nárok na odchodné priamo z titulu výkonu funkcie starostu.
- Nárok na odstupné: Ak vykonávala funkciu starostu minimálne 6 mesiacov, má nárok na odstupné podľa § 5 zákona č. 253/1994 Z. z. vo výške určenej zákonom. Výška odstupného sa vypočíta ako násobok priemerného mesačného platu.
- Nároky z pracovného pomeru matrikárky: Keďže bola uvoľnená z miesta matrikárky, je potrebné posúdiť, či jej vzniknú nároky voči pôvodnému zamestnávateľovi (obci) pri odchode do dôchodku. To závisí od Zákonníka práce a interných predpisov obce.
Daňové a odvodové povinnosti
Z odstupného a odchodného sa odvádzajú odvody do všetkých poisťovní a daň. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ak je odstupné vyplácané čiastkovo po mesiacoch z dôvodu finančnej tiesne obce, treba ho zahrnúť dodatočne do decembrovej výplaty, alebo každý mesiac v roku 2015, ako obec spláca. V takom prípade sa odvody a daň z príjmu musia vykazovať za každý mesiac, v ktorom bola splátka vyplatená.
Ak dotyčná osoba požaduje súdom celú sumu hrubej mzdy, daň a odvody zaplatí obec ako zamestnávateľ.
Dovolenka starostu
Starostovi patrí počas výkonu funkcie dovolenka v rozsahu podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).