Odstupné a odchodné predstavujú odlišné peňažné kompenzácie pre zamestnanca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Podmienky poskytovania odstupného a odchodného sú upravené v Zákonníku práce. Počas trvania pracovného pomeru je základnou zložkou príjmu zamestnanca mzda. Zamestnávateľ ju zamestnancovi vypláca podľa § 118 ZP za vykonanú prácu podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. V prípade, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, tak za podmienok ustanovených v Zákonníku práce môže zamestnancovi vzniknúť nárok na odstupné alebo odchodné, prípadne súčasne aj na odstupné, aj na odchodné. Je to finančné plnenie, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 ZP za mzdu nepovažuje.
Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti: zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie (štandardné výnimky sa týkajú špecifických služobných pomerov). Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy.
Podmienky vzniku nároku na odstupné
Zamestnávateľ je povinný skončiť pracovný pomer zamestnancov tak, aby ku dňu zrušenia uplynuli ich výpovedné lehoty. V prípade zrušenia zamestnávateľa zamestnávateľ nemá žiadnu možnosť ponúknuť zamestnancom inú prácu a podľa § 64 ods. 3 písm. a) bod 1 Zákonníka práce sa neuplatňuje ani zákaz výpovede v ochrannej dobe. Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje, zamestnávateľ bude vykonávať činnosť na inom mieste a má možnosť zamestnancom ponúknuť prácu v inom mieste, ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je v súlade s § 63 ods. 2 Zákonníka práce povinný ponúknuť zamestnancom prácu na inom mieste. Zamestnanec s ohľadom na § 54 Zákonníka práce nie je povinný súhlasiť so zmenou miesta výkonu práce. Ak zamestnanec s novým miestom výkonu práce nesúhlasí, je naplnená skutková podstata výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a zamestnávateľ môže dať výpoveď. Na tieto prípady sa podľa § 64 ods. 3 písm. a) bod 2 Zákonníka práce zákaz výpovede v ochrannej dobe nevzťahuje. Ak s premiestnením zamestnávateľa súvisí aj organizačná zmena a zmena štruktúry zamestnancov a zamestnanec sa stane nadbytočným, uplatní sa výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. Aj pri tzv. nadbytočnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný postupovať podľa § 63 ods. c) uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t. j. Odchodné podľa § 76a ods.
Nárok na odstupné vzniká v nasledujúcich prípadoch skončenia pracovného pomeru:
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti (podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce).
- Premiestnenie zamestnávateľa a nesúhlas zamestnanca s novým miestom výkonu práce (podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce).
- Organizačná zmena a nadbytočnosť zamestnanca (podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
Je dôležité si uvedomiť, že ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť zamestnancovi odstupné dobrovoľne, napríklad v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z iných dôvodov, ako sú uvedené vyššie, zamestnancovi nezakladá nárok na odstupné. Pri dohode o skončení pracovného pomeru je potrebné uviesť zákonný dôvod (organizácia/zdravotný), inak môžete o nárok prísť.
Výška odstupného
Výška odstupného v každom jednotlivom prípade závisí od týchto okolností:
- od toho, či bolo v pracovnej zmluve, v internom predpise či v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie, než zákonom garantované odstupné (nižšie odstupné naopak nie je možné dohodnúť), prípadne dobrovoľné odstupné v ľubovoľnej výške;
- od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca;
- od toho, či sa pracovný pomer končí vzájomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa;
- od toho, aký je dôvod skončenia pracovného pomeru.
Pri dohode o skončení pracovného pomeru z týchto istých dôvodov vzniká nárok na odstupné aj pri kratších vzťahoch; rozdiel je vo výške.
Príklady výšky odstupného:
- Pri dohode z tých istých dôvodov: do 2 rokov 1-násobok, 2-5 rokov 2-násobok, 5-10 rokov 3-násobok, 10-20 rokov 4-násobok, nad 20 rokov 5-násobok mesačného zárobku.
- Príklad 1 - výpoveď a 9 rokov služby: priemerný mesačný zárobok 1 400 €. Dôvod nadbytočnosť, pracovný pomer trval 9 rokov. Nárok na odstupné 3 × 1 400 = 4 200 €.
- Príklad 3 - súbeh odstupného a odchodného: zamestnanec končí dohodou z organizačných dôvodov po 22 rokoch, priemer 1 600 €, zároveň odchádza na starobný dôchodok. Odstupné min. 5 × 1 600 = 8 000 € a odchodné min. 1 × 1 600 = 1 600 €; spolu 9 600 € pred zdanením a odvodmi.
Nárok na odchodné
Aby zamestnancovi vznikol nárok na odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, ako zamestnancovi vznikol nárok na starobný alebo predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese pracovnej schopnosti o viac ako 70 %). Odchodné sa poskytuje len od jedného zamestnávateľa.
Odchodné patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať podľa zákona). Zamestnanec má nárok na odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže zároveň rozhodnúť, napr. vo vnútornom predpise, že odchodné bude vyššie.
Príklad 4 - návrat k tomu istému zamestnávateľovi: zamestnanec dostal odstupné vo výške 3 mesačných priemerov a vrátil sa do práce po 1 mesiaci.
Zdanenie a odvody z odstupného a odchodného
Odstupné a odchodné sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti je zamestnávateľ (platiteľ dane) povinný podľa § 35 ZDP zraziť. Na účely výberu preddavku na daň v súlade s § 35 ZDP je zdaniteľným príjmom suma odstupného a odchodného.
Zúčtovaná suma odstupného a odchodného vyplatená zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená.
Odstupné a odchodné vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. Odstupné a odchodné vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca pre platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 - ak boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b ods. 1 - ak boli vyplatené po zániku povinného poistenia, a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
Preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „ZZP“). Preddavky na poistné a poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Dôležité upozornenia:
- Odstupné a odchodné nevstupuje do základu pre tvorbu sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
- Ak bolo odstupné vyplatené zamestnancovi na základe rozhodnutia súdu, od dane sú oslobodené len úroky z omeškania v súlade s § 9 ods. 2 písm.
Daňová poradkyňa: Fiktívnych živnostníkov odhaľujú v utajení
Riešenie špecifických prípadov
Prípad vyplatenia odstupného po skončení pracovného pomeru
Ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku právneho vzťahu, tento príjem sa v súlade s ustanovením § 139b ZSP rozpočíta pomerne do vymeriavacích základov všetkých mesiacov trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. V prípade, ak zamestnávateľ zistí takéto dodatočné vyplatenie, musí zamestnanca prihlásiť a odhlásiť v Sociálnej poisťovni v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu.
Prípad vyplatenia odstupného v neskoršom období
Ak zamestnávateľ zistí, že odstupné alebo jeho pomerná časť nebola zúčtovaná v mesiaci skončenia pracovného pomeru, je povinný ju zúčtovať dodatočne. V prípade, ak ide o príjem zo závislej činnosti síce súvisiaci s predchádzajúcim rokom, ale vyplatený až po 1. januári nového roka, zdaní sa v roku, kedy bol vyplatený.
Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Zamestnanec, ktorý požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer, bude mať nárok na odchodné. V zákone o sociálnom poistení sa uvádza, že sa to týka iba dohôd, čo znamená, že pri klasickom pracovnom pomere sa odchodné do príjmu na účely pozastavenia výplaty dôchodku nezapočítava, pokiaľ neprekročí stanovené limity.
