Pred rokom 1989 bolo Slovensko súčasťou Československa a demografická situácia odzrkadľovala politické a ekonomické reálie vtedajšej doby. Charakteristickým znakom bola vyššia pôrodnosť v porovnaní s vyspelejšími európskymi krajinami. V druhej polovici 70. rokov, počas tzv. "Husákových detí", boli zavedené opatrenia na podporu rodín, ako napríklad dostupnosť bývania a mladomanželské pôžičky.
Pred rokom 1989 bol podiel detí narodených mimo manželstva menej ako desať percent. Typickou demografickou črtou bol nízky vek prvorodičiek, ktorý sa pohyboval v priemere od 21 do 22 rokov. Tento vek bol o päť až osem rokov nižší ako v západnej Európe, čo predstavovalo významný rozdiel. Klasickým modelom rodiny bolo mať dve deti rýchlo za sebou a následne sa matka vracala do zamestnania.
Po roku 1989 nastal dramatický prepad pôrodnosti. V roku 1990 sa na Slovensku narodilo 80 000 detí, zatiaľ čo v roku 2002 to bolo už len 50 841 detí. Priemerný počet detí na matku klesol z 2,1 na 1,19 dieťaťa. V roku 2003 sa pokles pôrodnosti zastavil a v roku 2004 bol trend rastu počtu narodených detí ešte výraznejší. Deväťdesiate roky priniesli aj zmenu v podiele detí narodených mimo manželstva, ktorý sa postupne zvyšoval a pred desiatimi rokmi dosiahol štvrtinu všetkých detí.
Práca a nezamestnanosť: Od povinnosti k realite
V období socializmu bolo právo na prácu a trestný čin príživníctva neoddeliteľnou súčasťou systému. Každý občan musel byť zamestnaný alebo mať v občianskom preukaze potvrdenie od zamestnávateľa. Okamžite po revolúcii v roku 1989 došlo k masívnemu prepúšťaniu, čo viedlo k vzniku dovtedy neznámeho javu - nezamestnanosti. Tá priniesla so sebou negatívne dôsledky ako chudoba, rozvoj závislostí a rozpad rodín.
V roku 1990 bola priemerná veľkosť podniku v Československu približne 3 500 zamestnancov. V súčasnosti tvoria podniky s menej ako 50 zamestnancami 99 % podnikov v EÚ. Postupne sa začala vytvárať podnikateľská vrstva. Už v roku 1992 bola nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 12 %. Hlavnou príčinou bol rozpad trhov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), kam smerovala väčšina slovenskej produkcie, a tiež nepripravená konverzia zbrojárskeho priemyslu. Postupné znižovanie počtu zamestnancov v reakcii na novú trhovú realitu spôsobilo rast nezamestnanosti, ktorá v roku 1994 dosiahla hodnotu 14,6 %.
Počas existencie federácie boli bolestivé zásahy do ekonomiky spojené s útlmom baníctva, zbrojárstva a ťažkého priemyslu. Kulminácia nezamestnanosti nastala v roku 2001, keď bolo nezamestnaných 19,2 % obyvateľov Slovenska. Od roku 2004 do roku 2008 nezamestnanosť klesala z 18,1 % takmer na polovicu, približne na 9,6 percenta, vďaka silnému ekonomickému rastu. Následná kríza však nezamestnanosť opäť prudko zvýšila a dnes sa pohybuje okolo 13,6 %, pričom existujú značné regionálne rozdiely. Znižovaniu nezamestnanosti v menej rozvinutých regiónoch zatiaľ výrazne nepomáhajú ani priemyselné parky, ani dotácie z eurofondov.
Do dôchodku neskôr: Zmena systému a veku odchodu
Dôchodky v socializme sa prideľovali podľa zákona č. 121/1975. Existovali tri kategórie zamestnancov s odlišnými podmienkami pre nárok na starobný dôchodok. Muži zamestnaní najmenej 25 rokov mali nárok na dôchodok po dosiahnutí 60 rokov. Ženy potrebovali 25 rokov zamestnania a do dôchodku odchádzali vo veku 53 až 57 rokov v závislosti od počtu vychovaných detí. Výška dôchodku predstavovala 50 % z priemerného mesačného zárobku. Rozhodujúce obdobie na výpočet zárobku bolo posledných desať rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom sa zohľadňovali zárobky z najlepších piatich rokov. Maximálna výška starobného dôchodku bola 3 000 Sk.
V roku 1988 bol prijatý zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do roku 2003. Po roku 1989 prešiel viacerými úpravami, ale zachoval princípy zásluhovosti a podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Do výšky dôchodku sa započítavali príjmy do 10 000 Sk a maximálny vymeriavací základ bol 4 067 Sk. V roku 2003 bola podľa zákona maximálna výška starobného dôchodku 6 709 Sk.
V tom istom roku bol prijatý zákon o sociálnom poistení, ktorý znamenal prechod od systému dôchodkového zabezpečenia k systému dôchodkového poistenia. Nárok na dôchodok dnes vzniká na základe obdobia poistenia, nie zamestnania. Výška dôchodku sa odvádza od zaplateného poistného z priemerného vymeriavacieho základu a nezávisí od pohlavia poistenca. V prechodnom období sa postupne zvyšuje dôchodkový vek žien a zároveň bol predĺžený dôchodkový vek zo 60 na 62 rokov.
BUDEME PRACOVAŤ DO 70-KY? DÔCHODKOVÝ SYSTÉM NA SLOVENSKU.
Podľa súčasnej legislatívy bude dôchodkový vek osôb narodených v roku 1967 a neskôr určený v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Vývoj úmrtnosti v rokoch 2023 a 2024 bol priaznivejší, než predpokladala pôvodná verzia kalkulačky z marca 2024. Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí sa zohľadňuje iba jednému rodičovi, prednostne ženám. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Stredná trieda a ekonomické vnímanie
Slovensko patrí medzi rozvinuté krajiny, avšak väčšina Slovákov sa necíti byť bohatá. Aj ľudia, ktorí nepatria medzi sociálne odkázaných, sa cítia zaťažení snahou udržať si životný štandard, čo ich často vedie k dlhoročným hypotékam a pôžičkám, čím sa ocitajú v začarovanom kruhu zarábania a míňania.
Priemerný vek prvorodičiek je dnes na Slovensku podobný ako pred rokom 1989 v západnej Európe. Od roku 2012 sa do štatistík nezahŕňajú deti narodené v zahraničí, ktorých je ročne okolo 5 000. Na trvalý pobyt na Slovensku sa ich neprihlási ani 30 percent.
