Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorého cieľom je starostlivosť o zamestnancov. Tvorbu a čerpanie tohto fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tento zákon definuje povinnosti a možnosti zamestnávateľov v oblasti sociálnych príspevkov, ktoré môžu byť peňažné aj nepeňažné.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, je považovaná za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond. To znamená, že fond tvoria aj subjekty nezamerané na dosahovanie zisku, ako sú rozpočtové organizácie alebo občianske združenia, ak zamestnávajú zamestnancov na základe pracovnej zmluvy.
Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), tzn. v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. alebo zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z.
Niektoré vzťahy sa za pracovný pomer nepovažujú a nemajú vplyv na tvorbu sociálneho fondu:
- Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond, ak konateľ je jediným príjemcom odmeny.
- Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu a z ďalších zdrojov. Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu by mal zamestnávateľ stanoviť v internom predpise, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa príspevok zo sociálneho fondu poskytne.
Povinný prídel
Minimálny povinný prídel na tvorbu sociálneho fondu je vo výške 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Tento prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na to, či sú zameraní na dosiahnutie zisku alebo nie.
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci, VÚC, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Ďalší prídel
Ďalší prídel môže byť povinný alebo nepovinný. Môže byť dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán. Maximálna výška ďalšieho prídelu je 0,5 % zo základu.
Ďalší prídel je tiež povinný na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorí spĺňajú určené podmienky (dochádzajú verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond). Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
Ďalšie zdroje
Sociálny fond možno doplniť aj z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie alebo prídelmi z použiteľného zisku u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk.
Čerpanie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Konkrétne účely čerpania by mali byť definované v kolektívnej zmluve alebo internom predpise.
Možné účely čerpania:
- Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
- Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily (napr. wellness, masáže).
- Zdravotná starostlivosť.
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky.
- Príspevky na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Z fondu môžu prijímať príspevky aj rodinní príslušníci zamestnanca (manžel, manželka, nezaopatrené dieťa) a bývalí zamestnanci, ktorí odišli do dôchodku (starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového).
Odvody živnostníka do Sociálnej poisťovne - I. časť
Zdaňovanie príspevkov zo sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu, či už peňažné alebo nepeňažné, sú spravidla predmetom dane z príjmov a podliehajú zdaneniu. V priebehu kalendárneho roka zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane.
Oslobodenie od dane a odvodov
Niektoré príspevky zo sociálneho fondu sú od dane z príjmov a odvodov oslobodené. Ide o:
- Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie).
- Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce, ak ide o nepeňažné plnenie.
- Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na používanie vlastných alebo prenajatých zariadení, nie na preplácanie výdavkov za služby v cudzích zariadeniach (napr. preplatenie permanentky do plavárne).
- Sociálna výpomoc poskytnutá z prostriedkov sociálneho fondu v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa, ak je poskytovaná z dôvodu:
- úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca).
- odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí.
- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).
Príspevky podliehajúce zdaneniu a odvodom
Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie.
Príklady zdaniteľných a odvodovo zaťažiteľných plnení:
- Peňažný príspevok na stravovanie (okrem zdravotných dôvodov).
- Poukážky na nákup lístkov do divadla.
- Vecné dary (napr. hodinky k jubileu), okrem výnimiek.
- Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľa nad rámec povinného príspevku.
- Príspevok na dopravu do zamestnania a späť (ak nesplňuje podmienky ďalšieho prídelu).
- Poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, príspevkov na dovolenku, peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách (ak nie sú oslobodené).
Dôležitá výnimka platí pre príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) - hoci sú predmetom dane, nezahŕňajú sa do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie. Z nepeňažného plnenia poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.
Účtovanie a zúčtovanie sociálneho fondu
Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Prehľad dôležitých dátumov a termínov:
| Činnosť | Termín |
|---|---|
| Tvorba fondu (mesačne) | Najneskôr v deň výplaty mzdy/platu |
| Prevod prostriedkov na osobitný účet (ak je zriadený) | Do 5 dní po dni výplaty mzdy/platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca |
| Tvorba fondu za december z predpokladaných miezd/platov | Do 31. decembra |
| Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok | Najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka |
Konkrétne príklady a situácie
Príklad 1: Sociálna výpomoc z dôvodu dlhodobej PN
Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, t.j. suma bude od dane oslobodená.
Ak zamestnávateľ vypláca príspevok zo SF (interný predpis) mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov, príspevok zo SF je riadne zdanený. Ak v čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný, je potrebné posúdiť, či bola splnená podmienka oslobodenia k momentu vyplatenia výpomoci. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená.
Príklad 2: Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby
Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15.12.2024. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka ide o blízku osobu. Ak sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025, je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm.
Príklad 3: Sociálna výpomoc pozostalej dcére po zomrelom zamestnancovi
Pozostalá dcéra po zomrelom zamestnancovi, ktorá nie je zamestnancom firmy, požiadala o výpomoc zo sociálneho fondu. Aj v tomto prípade, ak je výpomoc poskytnutá z dôvodu úmrtia zamestnanca (ako blízkej osoby), platí oslobodenie od dane v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.
Príklad 4: Preplácanie výdavkov na permanentku do plavárne
Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti za 30 €. Zamestnávateľ do určitej výšky preplatí zamestnancovi výdavky na permanentku. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
Príklad 5: Lístky do rehabilitačného centra
Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.