Ochranná lehota a výpoveď zamestnanca počas PN: Komplexný sprievodca

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou je proces, ktorý so sebou prináša množstvo práv a povinností pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou zo situácií, ktorá môže tento proces skomplikovať, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. Cieľom tohto odborného článku je objasniť právny rámec dočasnej pracovnej neschopnosti počas výpovednej doby, ako ho definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).

Výpoveď a jej doručenie

Výpoveď je jedným zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Prichádza do úvahy zo strany zamestnávateľa i zamestnanca. Podmienkou je, že musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V prípade výpovede pracovný pomer nekončí hneď, ale až uplynutím výpovednej doby ustanovenej Zákonníkom práce.

Výpoveď je jednostranne adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Dĺžka výpovednej doby

Pracovný pomer v prípade výpovede nekončí okamžite jej doručením. Ku skončeniu pracovného pomeru dochádza až uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba a jej plynutie je predmetom ustanovenia § 62 zákona č. 311/2001 Z. z.

• Generálnym pravidlom dĺžky výpovednej doby je, že výpovedná doba je najmenej jeden mesiac.
• Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej než jeden rok, má právny nárok na najmenej jednomesačnú výpovednú dobu.
• Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 1 rok a menej než 5 rokov, má právny nárok najmenej na dvojmesačnú výpovednú dobu.
• Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov (napr. organizačné dôvody), je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

V súlade s ustanovením § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Ak teda výpoveď bola doručená v júni 2025, začne plynúť od 1. júla 2025.

Ochranná doba a zákaz výpovede zamestnávateľom

Ochranná doba je obdobie, počas ktorého nemôže dať zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce zamestnancovi výpoveď, a to ani ak by nastala skutočnosť, pri ktorej môže zamestnávateľ bežne dať zamestnancovi výpoveď. Situácie, v ktorých je zamestnanec v ochrannej lehote a platí zákaz výpovede, nachádzame v § 64 Zákonníka práce. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec v ochrannej dobe v prípade, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a výpovedná doba v tomto čase plynie.

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

Zákaz výpovede počas ochrannej doby sa vzťahuje len na prípady, v kedy by chcel dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi. To znamená, že nie je vylúčené ukončiť v tomto období pracovný pomer dohodou, či v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ môže dať výpoveď aj keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, avšak len v prípade, že si tento stav úmyselne vyvolal alebo spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

Výnimky zo zákazu výpovede

Ako mnohé pravidlá, aj toto pozná určité výnimky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe. Dôvody sú upravené v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.

• Zamestnávateľ môže dať výpoveď aj keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, avšak len v prípade, že si tento stav úmyselne vyvolal alebo spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
• Z dôvodu iného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
• Ak je zamestnávateľ zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
• Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN

Ako zamestnanec môžete podať výpoveď aj vtedy, keď ste PN. Pracovný pomer ukončíte aj počas PN, ak vám výpovedná lehota uplynie počas nej. Výpovedná lehota sa vám nepredlžuje a PN-ka sa do nej započíta, rovnako ako napr. ošetrovné. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď však musí byť písomná a musí byť doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná.

Ak počas výpovednej doby nastúpite na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), výpovedná doba sa nepredlžuje ani neprerušuje. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, bez ohľadu na to, či ste počas tejto doby boli na PN alebo nie. Povinnosť „dopracovať“ dni, počas ktorých ste boli na PN, neexistuje.

Predĺženie výpovednej doby z dôvodu PN

Ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (t. j. pred začiatkom PN) tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak je zamestnanec počas výpovednej doby uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, výpovedná doba sa predlžuje o čas tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí. Dôležité je, že predĺženie výpovednej doby sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), nie na iné prekážky v práci, ako je napríklad ošetrovanie člena rodiny. Ošetrovanie člena rodiny výpovednú dobu nepredlžuje.

Príklad:

Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN. Kľúčovým ustanovením je § 64 ods. 1 písm. a), ktoré chráni zamestnanca pred okamžitým skončením pracovného pomeru, čím mu zabezpečuje čas na zotavenie a finančnú istotu. Pre zamestnávateľa je nevyhnutné rešpektovať túto „ochrannú dobu“ a splniť si všetky zákonné povinnosti, najmä čo sa týka vyplácania náhrady príjmu.

Pracovná neschopnosť (PN) a ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

Pracovná neschopnosť (PN) je právne upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení a v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v platnom znení. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je lehota, počas ktorej za zákonom splnených podmienok má poistenec nárok na nemocenskú dávku, aj keď už nie je nemocensky poistený. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá:

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo
• osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).

Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak bolo kratšie ako 7 dní.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

V závislosti od trvania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Ak zostanete práceneschopný napríklad 2 dni po skončení pracovného pomeru, nachádzate sa v ochrannej lehote. A vzniká vám aj nárok na nemocenské dávky. Na dávky počas PN máte nárok do jej ukončenia. Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Konkrétne je to tá pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roka. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Príklad výpočtu nemocenských dávok

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % z denného vymeriavacieho základu (950 / 30,4167 = 31,23 eur). Výška náhrady bude 31,23 * 0,25 = 7,81 eur/deň.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z denného vymeriavacieho základu (950 / 30,4167 = 31,23 eur). Výška náhrady bude 31,23 * 0,55 = 17,17 eur/deň.

Príklad č. 2: PN po skončení pracovného pomeru v ochrannej lehote

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023).

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 55 % z denného vymeriavacieho základu.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z denného vymeriavacieho základu.

V tomto prípade mu náhradu od prvého dňa vypláca Sociálna poisťovňa.

Doručovanie PN a ePN

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.

• Papierové tlačivo PN: Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
• Elektronická PN (ePN): Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa počas PN

• Oznámenie PN: Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce, hoci sa priamo vzťahuje na prekážky v práci. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "vychádzky").
• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim. Aj po skončení pracovného pomeru musíte na PN vo výpovednej lehote dodržiavať liečebný režim, ktorý vám určí lekár. Ak v období práceneschopnosti porušíte pravidlá, môžete niesť nepríjemné následky.
• Kontrola PN: Zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať, či zamestnanec skutočne dodržiava liečebný režim. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zdržiavate na vopred určenom mieste počas vašej práceneschopnosti.

Nárok na podporu v nezamestnanosti a zdravotné poistenie

Zároveň by ste sa mali v tejto dobe zaevidovať na úrade práce. Zdravotné poistenie vám potom bude hradiť štát. Ak ste ale dostali výpoveď alebo odchádzate sám, odporúčame sa na úrade práce zaevidovať. Máte tak nárok na podporu v nezamestnanosti a nemusíte sa starať o platenie zdravotného poistenia. Po ukončení PN máte povinnosť prihlásiť sa na úrad práce do 7 kalendárnych dní, ak chcete poberať podporu v nezamestnanosti.

Chceli by sme Vás ešte upozorniť na možnosť priznania dávky v nezamestnanosti. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

tags: #ochranna #lehota #pri #vypovedi #zamestnanca #na