Sociálne podnikanie a ochrana životného prostredia: Príležitosť pre udržateľný rozvoj

Sociálne podnikanie sa v posledných rokoch stáva modernou formou podnikania aj na Slovensku. Označuje sa ako podnikanie 21. storočia. Do podnikateľských procesov vnáša solidaritu a etický princíp. Sociálne podniky sa podieľajú na riešení spoločenských problémov, zvyšujú kvalitu života obyvateľstva.

Hlavnou motiváciou sociálneho podnikania je prosperujúca komunita a spoločnosť, ktorá funguje zodpovednejšie, rovnocennejšie a spravodlivejšie. Sociálne podnikanie sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou slovenskej ekonomiky, pričom spája ekonomické ciele so sociálnym dopadom a ochranou životného prostredia.

Čo je sociálny podnik a sociálne podnikanie?

Sociálny podnik je súčasťou sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania. Sociálne podnikanie (social entrepreneurship) zahŕňa prioritne sociálne ciele, je založené na neziskovom princípe, vytvára spoločenské hodnoty na základe spolupráce s ľuďmi a s organizáciami občianskej spoločnosti.

Často je sociálne podnikanie označované za inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy, podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Jeho úlohou je znovuinvestovanie hospodárskeho zisku do podnikania, s cieľom dosahovania pozitívnych hospodárskych vplyvov. Sociálny podnik musí byť subjektom sociálnej ekonomiky, čo znamená, že musí vykonávať aspoň jednu z aktivít v rámci sociálnej ekonomiky, činnosť však môže byť hospodárska aj nehospodárska.

Funkcie sociálneho podniku

Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky musí napĺňať aj ďalšie funkcie:

• Má prispievať k pozitívnemu sociálnemu vplyvu - podnik musí prispievať tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
• V prípade hospodárskeho zisku, investuje po jeho zdanení, investuje aspoň 50 % zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
• Zapájanie zainteresovaných osôb do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb. Kto sú zainteresované osoby? Zamestnanec podniku, spotrebiteľ tovaru alebo služby, obyvateľ obce, kde sa nachádza sociálny podnik, fyzická osoba, ktorá v uplynulom období vykonala pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.

Legislatívny rámec sociálneho podnikania na Slovensku

Základným kameňom pre rozvoj sociálneho podnikania na Slovensku je zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto legislatíva si kladie za cieľ vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie, vniesť poriadok do terminológie a regulácie, odstrániť prekážky brániace rozvoju sociálnej ekonomiky, vytvoriť systém podpory a stanoviť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.

Po novom môže sociálny podnik napĺňať množstvo iných spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. Sociálne podniky na Slovensku dnes môžu pôsobiť v oblastiach ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a výchova, rozvoj telesnej kultúry, ochrana životného prostredia, sociálna pomoc a v mnohých iných.

Registrovaný sociálny podnik

Aby sa subjekt, ktorý spĺňa atribúty sociálneho podniku, mohol stať registrovaným sociálnym podnikom, musí o registráciu požiadať. Priznaním štatútu registrovaného sociálneho podniku získava subjekt osvedčenie od štátu (MPSVR SR) o tom, že spĺňa všetky zákonom dané podmienky na priznanie takého štatútu a môže vykonávať hospodársku činnosť ako registrovaný sociálny podnik. Registrovaným sociálnym podnikom prináležia len určité výhody, napríklad realizácia formou vyhradenej zákazky. Registrovaný sociálny podnik je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku. Je to jedna z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Druhy registrovaných sociálnych podnikov

Rôzne druhy sociálnych podnikov sa odlišujú v napĺňaní ich sociálneho vplyvu. Sociálne podniky sa delia na:

• Integračný sociálny podnik: Verejnoprospešný podnik, ktorý svojou činnosťou napĺňa spoločensky prospešnú službu podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti. Musí zamestnávať najmenej 30 % znevýhodnených alebo zraniteľných osôb v pracovnom pomere, ktorého minimálny rozsah je uvedený v zákone č. 112/2018 Z. z.
• Sociálny podnik bývania: Patrí tiež verejnoprospešným podnikom, ktorého úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu.
• Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Napĺňa ktorúkoľvek zo spoločensky prospešných služieb - zdravotná starostlivosť, sociálna pomoc, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia atď., na ktorý nie sú kladené prísnejšie podmienky.

Spoločensky prospešnú službu zákon o sociálnych podnikoch vymedzuje nasledovne:

• Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti.
• Poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci.
• Tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt.
• Ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd.
• Edukácia a rozvoj telesnej kultúry.
• Výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb.
• Ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.
• Regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti.
• Zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Sociálne podnikanie a ochrana životného prostredia

Sociálne podniky majú významný potenciál prispievať k ochrane životného prostredia prostredníctvom svojich aktivít a etického prístupu k podnikaniu. Minimalizácia negatívneho dopadu na životné prostredie je jedným z kľúčových aspektov sociálnej ekonomiky.

Príklady environmentálne zameraných sociálnych podnikov na Slovensku a v EÚ

V oblasti ekológie a recyklácie, ochrany životného prostredia, športu, umenia a vedy pôsobia sociálne podniky, ktoré prispievajú k udržateľnosti a blahobytu spoločnosti. Príkladom môžu byť firmy zamerané na zero waste, komunitné záhrady alebo kreatívne dielne pre umelcov so zdravotnými problémami.

Agro - drevinový ekosystém BBSK s.r.o.

VÚC Banská Bystrica schválila založenie sociálneho podniku Agro - drevinový ekosystém BBSK s.r.o. v Rovňanoch v okrese Poltár. Podnik má prispieť primárne k potravinovej sebestačnosti, odbornému vzdelávaniu žiakov, zamestnanosti, ako aj k tvorbe krajiny. Žiaci majú možnosť na obnovených poľnohospodárskych pozemkoch absolvovať tzv. duálne vzdelávanie s odbornou praxou, a vyšším cieľom je tiež vytvárať vzťah žiakov k pôde, lesom a farmárčeniu. Súčasťou vízie tohto sociálneho podniku je zamestnávať aj znevýhodnené osoby, do štyroch rokov by to malo byť 25 ľudí.

AfB Slovakia

V oblasti obehového hospodárstva sa pohybuje sociálny podnik AfB (Arbeit für Menschen mit Behinderung - práca pre ľudí so zdravotným znevýhodnením). Podnik na jednej strane zhodnocuje vyradenú výpočtovú techniku od súkromných firiem, bánk, poisťovní a verejných inštitúcií tak, aby sa mohla naďalej využívať, čím šetrí životné prostredie a prírodné zdroje; na strane druhej, vytvára pracovné miesta pre zdravotne znevýhodnených ľudí.

Emmaus (Švédsko)

Hnutie Emmaus prevádzkuje obchody s použitým tovarom, kde predáva darované veci. Výnosy z predaja sú použité na financovanie pomoci ľuďom v núdzi - od ubytovania až po reintegráciu na pracovný trh. Jeho filozofia spája ochranu životného prostredia (recyklácia) so sociálnou podporou.

Štatistiky a prínos sociálnych podnikov

Podľa nedávneho prieskumu je v EÚ približne 4,3 milióna subjektov sociálnej ekonomiky a dohromady zamestnávajú asi 11,5 milióna ľudí, a dosahujú obrat vo výške 912 mld. €. Z toho približne 246 000 tvoria organizácie, ktoré možno považovať priamo za sociálne podniky (z toho asi 43 000 so špeciálnym zákonným štatútom). Tieto subjekty tak predstavujú asi 10 % všetkých podnikov v EÚ.

Podľa najnovších údajov sociálna ekonomika zamestnáva približne 13,6 milióna ľudí v EÚ, čo predstavuje približne 6 % pracovnej sily. Najväčšie počty pracovných miest v ekonomike tohto typu majú Nemecko (okolo 3,4 milióna) a Francúzsko (2,6 milióna), nasledované Talianskom (1,5 mil.) a Španielskom (1,4 mil.). Odvetvovo je táto zamestnanosť koncentrovaná najmä v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti (3,3 milióna ľudí v EÚ), v školstve a vzdelávaní (702 tisíc), a v kultúre a umení (622 tisíc).

Sociálne podniky prinášajú aj významný ekonomický prínos. Ich aktivity podporujú rast HDP v regiónoch, kde pôsobia. Napríklad vo Španielsku sa sociálna ekonomika podieľa na približne 10 % HDP krajiny a vytvára vyše 2,2 milióna pracovných miest.

Porovnanie so Slovenskom

Na Slovensku sa sociálne podnikanie stále len rozbieha. Zákon č. 112/2018 Z.z. upravuje sociálnu ekonomiku od roku 2018 a definuje sociálny podnik veľmi otvorene (prakticky akýkoľvek podnikateľský subjekt s merateľným spoločenským dopadom). V praxi je však počet takýchto subjektov relatívne nízky. K dnešnému dňu na Slovensku pôsobí približne 588 podnikov takého typu.

Napriek rastu je však podiel slovenskej sociálnej ekonomiky na celkovom trhu stále pomerne malý. Na Slovensku pripadá na sociálnu ekonomiku len asi 2,1 % všetkých pracovných miest, kým v priemere v EÚ je to vyše 6 %.

Výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania

Výskum ukázal, že motiváciou pre zakladanie registrovaných sociálnych podnikov je pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu.

Registrované sociálne podniky síce majú zdanlivo mnoho benefitov v porovnaní s bežnými organizáciami, no aj tak čelia mnohým výzvam ako to pri podnikaní býva. Medzi najčastejšie limity patria:

• Ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie.
• Nedostatok finančných prostriedkov.
• Problém s priestormi výrobne.
• Chýbajúce vybavenie.
• Byrokracia.

tags: #ochrana #zivotneho #prostredia #socialny #podnik