Na úvod je vhodné podotknúť, že obec môže v občianskoprávnych vzťahoch vystupovať ako hmotnoprávny, tak aj ako procesný opatrovník. Občania, ktorí si nedokážu zariaďovať svoje záležitosti, nemôžu zostať bez pomoci. Preto im súdy ustanovujú opatrovníkov. To sú tí, ktorí v ich mene konajú, uzatvárajú zmluvy alebo nakladajú s majetkom. Občas táto úloha pripadne práve obciam.
Rozdiel medzi procesným a hmotnoprávnym opatrovníctvom
Ustanoveniu opatrovníka určitej osobe predchádza osobitné súdne konanie, ktoré sa nazýva konanie o spôsobilosti na právne úkony. Jeho úlohou je zistiť, či je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vôbec potrebné. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) osobu možno obmedziť len v spôsobilosti na právne úkony, nie ju úplne pozbaviť spôsobilosti. Takáto úprava je aj súčasťou slovenskej legislatívy.
Ak dôjde k obmedzeniu spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, znamená to, že toto obmedzenie platí len na súdom taxatívne vymedzený druh právnych úkonov. V praxi teda fyzická osoba, inak aj ako opatrovanec, môže robiť vo vlastnom mene len také právne úkony, na ktoré je spôsobilá.
Úloha obce ako procesného opatrovníka
To, že obci hrozí ustanovenie za opatrovníka, sa dozvie od súdu na základe svojho ustanovenia za tzv. procesného opatrovníka v konaní pred súdom. Nejde ešte o opatrovníctvo skutočné (hmotnoprávne). Ide len o opatrovníctvo pri rozhodovaní o duševnom stave posudzovanej osoby. Právna veta z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Cdo/159/2011) hovorí, že ustanovenie opatrovníka účastníkovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak nie je možné inými procesnými možnosťami zabezpečiť práva osoby, ktorá z rôznych dôvodov nemôže pred súdom samostatne konať.
To, že súd chce obec ustanoviť za takého procesného opatrovníka, však svedčí o jednom: zrejme nenašiel nikoho vhodnejšieho. Súd bude mať preto rovnaký problém pri hľadaní opatrovníka na všetko ostatné. Takže možno čakať, že aj ním sa stane obec.
Prečo by mala obec aktívne konať?
Ak chce obec svojmu ustanoveniu za riadneho opatrovníka predísť, nesmie situáciu podceniť. A proti uzneseniu o svojom ustanovení za procesného opatrovníka sa musí brániť. Ideálne tak, že súdu preukáže existenciu iných, vhodnejších kandidátov (iná obec, príbuzní, druhovia/družky…). Súd totiž nikdy nie je motivovaný tak ako obec a dá sa predpokladať, že súd vlastným konaním z úradnej moci nezistí všetko to, čo vie zistiť motivovaná obec.
| Typ opatrovníka | Účel ustanovenia |
|---|---|
| Procesný opatrovník | Zastupovanie v konkrétnom súdnom konaní |
| Hmotnoprávny opatrovník | Správa majetku a právne úkony v bežnom živote |
Výber opatrovníka - poradie dôležitosti
Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy. Z uvedeného vyplýva, že opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má byť predovšetkým príbuzný a to ten, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného.
Zákon nevylučuje možnosť, aby jedna osoba bola opatrovníkom pre viacero osôb a pri ustanovovaní osoby za opatrovníka vyberá z príbuzných a známych osôb a osôb, ktoré sa o osoby osobne starajú. V prípade ustanovenia opatrovníka ide o procesné zastúpenie, a preto by mal byť ustanovený opatrovník objektívne spôsobilý chrániť záujmy účastníka a zároveň subjektívne mať snahu postupovať v jeho záujme.
tags: #obec #ako #procesny #opatrovnik