Pri posudzovaní nároku občana na dôchodok a určovaní jeho výšky je kľúčové obdobie dôchodkového poistenia, často označované ako "odpracované roky". Do tohto obdobia sa nezapočítavajú len skutočne odpracované roky, ale aj iné doby, ako napríklad doba dobrovoľného dôchodkového poistenia, doba, za ktorú bolo dodatočne zaplatené poistné, obdobia, kedy za občana platil poistné štát alebo Sociálna poisťovňa, obdobie invalidity, náhradné doby a predovšetkým doba štúdia pred 1. januárom 2004.
Doba štúdia ako náhradná doba pred rokom 2004
Doba pred 1. januárom 2004, ktorá sa podľa vtedy platných predpisov započítava do doby dôchodkového poistenia, je označovaná ako náhradná doba. Tieto pravidlá boli stanovené zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšími príslušnými predpismi.
Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že občanovi bol za dobu štúdia priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel. Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý priniesol zmeny v posudzovaní doby štúdia. Po tomto dátume už doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia.
Napríklad, ak sa pani Alica narodila v roku 1983 a študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007, do doby dôchodkového poistenia sa jej započítajú len roky štúdia 2002 a 2003.
Posudzovanie štúdia na strednej škole
Započítanie doby štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od obdobia, v ktorom občan navštevoval základnú a strednú školu, a od vtedy platných pravidiel povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka sa v minulosti menila, bola 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná.
-
Od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov. Výnimkou boli tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 1969/1970 a neskôr, u ktorých sa povinná školská dochádzka posudzovala už ako 9-ročná.
-
Od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi a deväťročné základné školy zanikli k 30. augustu 1979.
-
Od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb., ktorý stanovoval desaťročnú povinnú školskú dochádzku. Dôležité je, že v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, avšak najskôr po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Sociálna poisťovňa posudzuje každú žiadosť individuálne, v závislosti od konkrétnej situácie žiaka a platných právnych predpisov v danom období.
Ďalšie náhradné doby pred rokom 2004
Okrem doby štúdia sa do náhradnej doby pred 1. januárom 2004 započítavajú aj iné obdobia, napríklad:
- doba, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské.
- doba poberania peňažnej pomoci v materstve.
- doba čerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny.
- doba, kedy bol občan v evidencii na úrade práce. Avšak s určitými obmedzeniami:
- do 31. decembra 2000 sa započítavala bez ohľadu na to, či mal nárok na podporu,
- od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 sa započítavala len doba, kedy mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti.
Dôchodkový vek a pracovné kategórie
Kľúčovým pojmom pri posudzovaní nároku občana na dôchodok je dôchodkový vek. Nárok na starobný dôchodok možno získať až po dosiahnutí tohto veku. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1. januárom 1967 je stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b zákona.
Výhodnejšie podmienky pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok (nie však pri predčasnom starobnom dôchodku) majú občania, ktorých zamestnania boli zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, resp. služby do I. a II. kategórie funkcií. Pre nich sa zachovávajú nároky vyplývajúce z tohto zaradenia a dôchodkový vek je stanovený osobitne podľa § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Pre tieto kategórie zamestnancov platí, že pri výpočte sumy starobného alebo invalidného dôchodku sa použije spôsob výpočtu podľa zákona č. 100/1988 Zb., ak je pre nich výhodnejší. V praxi to však dnes už nemusí mať významný vplyv.
Osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod
Dôležitou veličinou pri výpočte dôchodku je osobný mzdový bod. Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod, ktorý predstavuje pomer jeho osobného vymeriavacieho základu (hrubá mzda zamestnanca, vymeriavací základ SZČO) k všeobecnému vymeriavaciemu základu (priemernej mzde) v danom roku. Ak mal napríklad občan v danom roku hrubú mzdu vo výške priemernej mzdy, jeho osobný mzdový bod je 1,00.
Princíp solidarity je premietnutý do zásady, že osobný mzdový bod môže byť najviac 3. To znamená, že aj pri veľmi vysokých príjmoch sa do výpočtu dôchodku započítava osobný mzdový bod maximálne 3.
Spriemerovaním dosiahnutých osobných mzdových bodov za dobu dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí priemerný osobný mzdový bod. Ten vyjadruje celoživotný pomer príjmov, resp. odvodov k priemernému príjmu, resp. priemerným odvodom na Slovensku.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku sú roky od roku 1984 do roku predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok.
Dôchodková hodnota
Dôchodková hodnota je ďalšia dôležitá veličina pri výpočte dôchodku. Násobí sa ňou získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia. Jej výška bola ešte v roku 2004 stanovená tak, aby starobný dôchodok občana, ktorý bol približne 40 rokov dôchodkovo poistený, dosiahol približne polovicu jeho hrubého príjmu.
Od roku 2004 do roku 2022 dôchodková hodnota každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.
Invalidita
Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vznik a trvanie invalidity posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Obdobie invalidity sa taktiež započítava do obdobia dôchodkového poistenia.
Nezaopatrené dieťa
Pojem nezaopatreného dieťaťa je dôležitý v kontexte sirotských dôchodkov a v niektorých prípadoch aj pri určení dôchodkového veku rodičov.
Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. Nezaopatrené dieťa, ktoré stratilo oboch rodičov, poberá dva sirotské dôchodky - jeden sirotský dôchodok po každom rodičovi.