Starostlivosť o zdravie v školskom prostredí: Komplexný pohľad

Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou úspechu a pohody študentov i učiteľov v školskom prostredí. Vzhľadom na každodenný stres a výzvy, ktorým čelia, je nevyhnutné vytvoriť školu, ktorá reaguje nielen na potreby duševného zdravia, ale aktívne podporuje jeho rozvoj. Starostlivosť o zdravie v školách sa však neobmedzuje len na duševnú pohodu, ale zahŕňa aj fyzické zdravie a dodržiavanie prísnych hygienických štandardov.

Definícia a faktory ovplyvňujúce zdravie

Zdravie - je stav úplnej telesnej, psychickej (duševnej) a sociálnej pohody, neznamená len neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Choroba je porucha rovnováhy (homeostázy) vnútorného a vonkajšieho prostredia organizmu, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Faktory ovplyvňujúce zdravie

Zdravie človeka je ovplyvňované mnohými faktormi, ktoré možno rozdeliť na vonkajšie a vnútorné.

• Vonkajšie faktory:
  • Zemepisná poloha: V severných krajinách hrozia choroby z prechladnutia, podchladenie, omrzliny. V subtropickom a tropickom pásme môže dôjsť k úpalu, popáleninám, spáleniu kože, dehydratácii. Výkyvy počasia, napríklad prívalové dažde, môžu spôsobiť záplavy, ktoré prinášajú zdravotné riziká.
  • Životné prostredie: Vzduch, voda, slnečné žiarenie, pôda môžu pôsobiť aj liečebne. Inhalácia vzduchu na morskom pobreží alebo v ihličnatých lesoch má podporný liečebný účinok pri ochoreniach dýchacích ciest. Slnečné žiarenie pomáha liečiť kožné ochorenia. Liečivé rastliny majú liečivé účinky pri rôznych ochoreniach. Domáce zvieratá majú terapeutický vplyv na psychiku človeka. Umelé prostredie pomáha ľuďom relaxovať, ale môže byť aj zdrojom poškodenia zdravia. Sociálne prostredie je pre človeka zdrojom istoty, opory, lásky, priateľstva, ale aj zdrojom konfliktov, napätia, zneužívania.
  • Životná úroveň: Pri posudzovaní životnej úrovne ľudí sa hodnotí úroveň výživy, odievania, bývania, vzdelania, zamestnania. Pri nižšej životnej úrovni sa častejšie vyskytujú poruchy zdravia.
  • Zdravotná starostlivosť: Zdravotná starostlivosť a jej organizácia, úroveň vzdelania zdravotníckych pracovníkov, kvalita a rozsah poskytovaných služieb majú vplyv na podporu zdravia, prevenciu, diagnostiku a liečbu ochorení.
• Vnútorné faktory:
  • Genetické faktory: Genetickými znakmi sa odlišujú ľudia žijúci na rôznych miestach na zemeguli. Odlišujú sa predovšetkým farbou pleti, typom postavy, vlasovým porastom, odlišujú sa aj väčším výskytom niektorých chorôb.
  • Vek: Pre každé vývinové obdobie je charakteristický výskyt určitých druhov ochorení. V detstve sú to najčastejšie vrodené ochorenia, úrazy, infekčné ochorenia, v dospelosti začínajú pribúdať ochorenia srdca a ciev, nádorové a metabolické choroby, v staršom veku sa často vyskytuje tzv. polymorbidita - výskyt viacerých, často chronických ochorení súčasne.
  • Pohlavie: U žien je to obezita, ochorenia štítnej žľazy, osteoporóza, ochorenia žlčníka, u mužov - žalúdočný vred, ochorenia srdca a ciev, ochorenia dýchacích ciest.
  • Nervová a psychická zdatnosť: Môže spôsobiť poruchy zdravia.
  • Spôsob života: Je to správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných vlastností. Môže byť podporujúce zdravie (správna výživa, dostatočný pohyb, dodržiavanie hygienických zásad) alebo poškodzujúce zdravie (nesprávna výživa, nedostatok pohybu, fajčenie, stresy).
  • Prekonané a prítomné choroby: Prekonané choroby môžu na jednej strane zabezpečiť človeku trvalú odolnosť proti istému ochoreniu a na druhej strane zhoršiť zdravotný stav človeka.

Ciele programu starostlivosti o zdravie v školách

Programy starostlivosti o zdravie v školách majú za cieľ komplexne podporovať zdravie žiakov, učiteľov a celej školskej komunity. Medzi hlavné ciele patria:

• Vytvárať pocit zodpovednosti za zdravie v žiakoch, učiteľoch, rodičoch a v komunite okolo školy.
• Podporovať dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou.
• Viesť žiakov, zamestnancov školy a rodičov k zdravému spôsobu života.
• Umožniť žiakom plne realizovať ich telesný a psycho-sociálny potenciál.
• Začleniť zdravotnú výchovu do výučby všetkých predmetov.
• Vytvárať zdravé prostredie pre prácu a učenie úpravou vnútorných a vonkajších priestorov školy.
• Plne využiť dostupné zdroje mimoškolských aktivít na podporu zdravia žiakov.

Štatistiky a trendy v zdraví slovenských školákov

Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a kanceláriou WHO v Bratislave predstavilo národnú správu, ktorá vyplynula z medzinárodnej štúdie „Health Behaviour in School Aged Children“ (HBSC). Výskum sa uskutočnil v máji - júni 2018 na vzorke 10-tisíc školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov.

Kľúčové zistenia zo štúdie HBSC (2018):

• Konzumácia ovocia a zeleniny rastie, naopak, sladené a energetické nápoje pijú školáci menej.
• V roku 2018 tretina chlapcov a takmer polovica dievčat prežívala dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním.
• Len polovica 15-ročných školákov spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín denne.
• V roku 2018 utrpela úraz, ktorý musel byť ošetrený lekárom, až polovica školákov.
• Napriek pozitívnemu trendu je výskyt nezdravých výživových zvyklostí stále vysoký.
• Približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistilo zuby viac ako raz denne, pričom došlo k minimálnym zmenám od roku 2010.
• Viac ako polovica školákov trpí krvácaním ďasien a približne 15 % školákov v uplynulom roku nenavštívilo zubného lekára ani raz.
• Až tretina 11-ročných chlapcov i dievčat trpí obezitou. Viac ako polovica školákov a školáčok má nízku úroveň funkčnej zdatnosti, tzv. „sedavý typ“.
• Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí a 40% školákov vo veku 13 a 15 rokov sa priznalo, že používa mobil, aby sa cítili lepšie, keď im je nanič.
• V škole sa páči iba každému piatemu školákovi vo veku 13 a 15 rokov, pričom väčšine 15-ročných školákov na vzdelaní veľmi záleží.
• Až pätina školákov mala niekedy problém s čítaním a viac než polovica s matematikou.
• Skoro každému 11-ročnému školákovi a viac než polovici 15-ročných školákov pravidelne pomáhajú s úlohami rodičia, no iba približne 10% školákov nachádza tento druh podpory v školskom prostredí.
• Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotia školáci prevažne pozitívne, hoci so zvyšujúcim sa vekom, najmä u dievčat, výrazne klesá dôvera v učiteľov.
• Až 20% školákov zažilo rozvod alebo odlúčenie od svojich rodičov, 14% zažilo opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky medzi rodičmi.
• Odlúčenie od rodičov z dôvodu práce v zahraničí zažilo 11% školákov a 36% zažilo sťahovanie.
• Stále veľká časť školákov už vo veku 11 rokov reportuje, že rodičia doma neuplatňujú žiadne pravidlá týkajúce sa raňajok, večierky či používania internetu.
• Približne polovica 11-ročných školákov uviedla, že spolu so svojimi rodičmi zvykne jedávať každý deň a takmer štvrtina 11-ročných školákov uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo, alebo vôbec.
• Výskyt aktérov šikanovania v skupine chlapcov i výskyt chlapcov, ktorí priznali účasť na bitke, od roku 2014 významne klesol.
• Nízky bol aj výskyt školákov, ktorí sa často alebo veľmi často cítili diskriminovaní učiteľmi, inými dospelými alebo rovesníkmi.
• Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Výskyt fajčenia a konzumácie alkoholu má už od roku 2010 klesajúcu tendenciu.

Stanislav Špánik, štátny tajomník MZ SR, uviedol: „Najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Prostredníctvom športu, pohybu a zdravého životného štýlu tak môžeme prispieť k boju proti obezite a civilizačným chorobám, ktoré predstavujú závažný problém súčasnosti.“

Legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež

Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy a základné školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Materské školy

Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z.

• Umiestnenie a priestory: Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Vonkajšie priestory musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí s trávnatou plochou a detským ihriskom.
• Vnútorné usporiadanie: Budova musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov musia umožňovať funkčnú nadväznosť, samostatnú prevádzku a voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia. Na jedno dieťa musí byť najmenej 3 m2 plochy miestnosti a na jedno ležadlo na spanie najmenej 1,7 m2.
• Vybavenie: Vybavenie musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu a vývoju detí. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán, s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov.
• Hygienické zariadenia: V umyvárňach musia byť umývadlá inštalované k výške detí, spoločná miešacia batéria umiestnená mimo dosahu detí a detské záchodové misy oddelené ľahkými priečkami. Ak sú umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá.
• Zásobovanie vodou a vykurovanie: Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň. Vykurovanie musí zabezpečiť teplotu v herni a spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C.
• Pieskoviská: Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ ho musí čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny.
• Opatrenia proti prenosným ochoreniam: Dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra a izolácia dieťaťa, ak počas dňa prejaví príznaky akútneho prenosného ochorenia.
• Režim dňa: Pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia v každom ročnom období.
• Stravovanie: Do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie.

Základné školy

Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z.).

• Základné požiadavky: Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy.
• Vnútorné prostredie: Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z.
• Pitná voda: Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň.
• Stavebné podmienky: Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.).
• Hygiena práce s počítačmi: Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z.
• Umiestnenie škôl: Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia.
• Plocha na žiaka: Vo vyhláške MZ SR č. 527/2007 sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu.
• Vykurovanie a vetranie: Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodné zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie a vetranie. V učebniach je požadovaných 20m3/hod., v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m3/hod., v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20m3/hod., v umyvárňach 30 m3/hod., v sprchách 150 m3/hod. až 200 m3/hod., v záchodoch 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod. na jeden pisoár.

Výchovno-vzdelávací proces a zdravie

Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Je potrebné uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce.

Optimalizácia výučby

• Striedanie práce s oddychom: Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností.
• Názorný spôsob vyučovania: Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky).
• Predchádzanie stresu: Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška.

Dĺžka vyučovacej hodiny a prestávkový režim

Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút, taktiež u oslabených detí. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje:

Prestávkový režim je nevyhnutný na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu a kompenzáciu nadmernej statickej záťaže. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová.

Denný a týždenný limit pracovného času

Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov, ktorý zahŕňa povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie:

• 1. ročník: 5 hodín
• 2. a 3. ročník: 5,5 hodín
• 4. a 5. ročník: 6 hodín
• 6. a 7. ročník: 6,5 hodín
• 8. ročník: 7 hodín
• Vyššie ročníky: 7 až 8 hodín

Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, psychicky menej náročné na koniec vyučovacieho dňa. V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok zaraďuje psychicky menej náročná činnosť, psychicky náročné predmety na utorok a stredu. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok a telovýchovná činnosť na štvrtok popoludní.

tags: #o #skole #starostlivost #o #zdravie