Komplexný prehľad novely Zákona č. 463 o dôchodkovom veku a sociálnom poistení

Novela Zákona č. 463 prináša dôležité zmeny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového veku na Slovensku. Tieto úpravy sa dotýkajú širokého spektra fyzických osôb, od zamestnancov cez samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) až po špecifické skupiny poistencov.

Definícia zamestnanca a SZČO v kontexte poistenia

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a). Medzi týchto zamestnancov patria aj osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorá im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, a tiež osoby pracujúce na dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak im tieto dohody zakladajú právo na pravidelný mesačný príjem.

Novela tiež špecifikuje zamestnancov v právnych vzťahoch na základe dohody o zaradení do operačných záloh, pohotovostných záloh a výcviku branných záloh, ktorým tieto dohody zakladajú právo na príjem. Rovnako je za zamestnanca považovaná fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorá jej zakladá právo na príjem.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. SZČO môže byť aj osoba, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť.

Vznik a zánik povinného poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Toto poistenie zaniká odo dňa, od ktorého nie je SZČO oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.

Ak je SZČO opätovne v postavení SZČO, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť. To platí najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, ak od zániku posledného oprávnenia alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti neuplynulo viac ako 60 mesiacov.

Prehľad vzniku a zániku dôchodkového poistenia pre špecifické skupiny

• Odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok pre fyzické osoby v špecifických prípadoch (§ 15 ods. 1 písm. c) druhý bod).
• Odo dňa splnenia podmienok pre fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) prvom bode a písm. d), f) až i).
• Zaniká odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky pre fyzické osoby v § 15 ods. 1 písm. c) až i) a pre fyzické osoby v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode.
• Ak sa fyzická osoba v špecifických prípadoch (§ 15 ods. 1 písm. c) druhý bod a písm. d), e), h) a i) odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky.

Dobrovoľné poistenie

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

Prerušenie povinného poistenia

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO sa prerušuje v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

Ďalšie dôvody prerušenia zahŕňajú:

• Od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.
• Od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby.
• V období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Nárok na nemocenské dávky

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52 týždňov. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.

Podmienky nároku na nemocenskú dávku pri vzniku poistenia

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného.

SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie.

Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorým prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie. Ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa.

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Nárok na ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.

Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Dĺžka ošetrovného je 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti.

Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania tej istej fyzickej osoby tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby v tom istom prípade od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby.

tags: #novela #zakona #463 #dochodkoveho #veku