Téma nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) je pre mnohých daňovníkov na Slovensku neustále aktuálna a často predmetom dopytov. Najmä poberatelia dôchodkov, vrátane invalidných, musia pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie dôkladne zvážiť, či im v ich konkrétnej životnej situácii vzniká nárok na tieto zvýhodnenia.
Všeobecné informácie o nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane alebo čiastkový základ dane.
Pre aké príjmy je možné uplatniť NČZD?
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Inými slovami, NČZD možno uplatniť len v prípade tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov, napríklad z prenájmu, sa o NČZD neznižuje.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je podstatný len základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Výpočet a výška NČZD na daňovníka
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.
Pre rok 2025: Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške. Jej výška nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Uplatňuje sa vždy v sume „za celý rok“, aj keď daňovník pracoval alebo podnikal len časť roka.
Špecifiká pre poberateľov dôchodkov
Nárok na NČZD na daňovníka má v podstate každý daňovník, s výnimkou tých, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi niektorého z definovaných dôchodkov, alebo im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma.
Ktoré dôchodky ovplyvňujú nárok na NČZD?
V zmysle § 11 ods. 6 ZDP nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera), starobného dôchodkového sporenia (II. piliera), výsluhového dôchodku, ako aj dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo obdobného dôchodku zo zahraničia.
Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napríklad okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP.
Vplyv 13. dôchodku
S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok. Na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.
Čiastočné uplatnenie NČZD
Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Príklad pre rok 2025: Ak daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu NČZD na daňovníka (5 753,79 eura). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Nezdaniteľná časť základu dane a invalidní dôchodcovia
Jednou z kľúčových informácií pre poberateľov invalidného dôchodku je, že poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške, pokiaľ ich invalidný dôchodok nie je považovaný za starobný dôchodok.
Kedy sa invalidný dôchodok môže považovať za starobný?
Keďže invalidný dôchodok nie je explicitne vymenovaný v § 11 ods. 6 ZDP medzi dôchodkami, ktoré vylučujú nárok na NČZD, poberatelia invalidných dôchodkov si túto nezdaniteľnú časť môžu uplatniť, avšak s prihliadnutím na výšku ich základu dane. Je však dôležité poznamenať, že v minulosti boli prijaté právne úpravy, ktoré mohli zmeniť povahu invalidného dôchodku na starobný.
- Historicky (platné pre roky od 2005): Podľa § 263 ods. 9 zákona č. 721/2004 Z. z., invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1.1.2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov (muž) alebo 57 rokov (žena), sa od 1.1.2005 považoval za starobný dôchodok.
- Historicky (platné pre roky 2006-2007): Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považoval za starobný dôchodok.
- Od 1. januára 2008: Poberateľ invalidného dôchodku, ak nepožiada o poberanie starobného dôchodku, naďalej sa považuje za poberateľa invalidného dôchodku. Toto je kľúčová úprava pre súčasnosť. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Je teda dôležitý vek daňovníka a to, kedy a aký dôchodok mu bol priznaný. Ak daňovník nemá istotu, či jeho invalidný dôchodok nie je považovaný za dôchodok starobný, zistí si to na ústredí Sociálnej poisťovne.
Spätné priznanie dôchodku a povinnosti daňovníka
Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 ZDP) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka.
Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup o pokute podľa osobitného predpisu. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný, a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
K spätnému priznaniu starobného dôchodku na účely aplikácie § 11 ods. 6 ZDP nedochádza, ak bol daňovníkovi priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, respektíve zvýšenie dôchodku.
Príklady:
- Pán Eduard a spätné priznanie: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
- Daňovník a spätné priznanie v roku 2024: Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €.
Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30.11.2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.
V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.
Praktické príklady a často kladené otázky
Na záver si pozrime rôzne scenáre, ktoré ilustrujú uplatňovanie NČZD pre poberateľov dôchodkov:
- Invalidný dôchodca začínajúci podnikať (2025): Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2025 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti. Odpoveď: Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške, pokiaľ ich dôchodok nebol preklasifikovaný na starobný. Daňovník si teda môže uplatniť NČZD.
- Priznanie starobného dôchodku od 2.1.2025: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2025. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Odpoveď: Keďže k 1.1.2025 nebol poberateľom starobného dôchodku, má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka pre rok 2025. Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie (rok 2026) si túto sumu neuplatní, respektíve uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1.1.2026 bude poberateľom starobného dôchodku.
- Poberateľ výsluhového dôchodku zo zahraničia (2025): U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.
- Starobná dôchodkyňa s vdovským dôchodkom a príjmom z asistencie (2025): Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025? Odpoveď: Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Do úhrnu dôchodkov pre účely NČZD sa započítava len starobný dôchodok, nie vdovský.
- Pani Elena a stratégia žiadosti o dôchodok (Príklad z 2019/2020): Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, stratila by nárok na NČZD za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Ako vyplniť daňové priznanie 2026 v online aplikácii za rok 2025 a kalkulačka zadarmo
Uplatňovanie nezdaniteľnej časti v praxi
Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR), za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Uplatnenie NČZD u zamestnávateľa
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti už počas zdaňovacieho obdobia na základe podaného vyhlásenia. Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR.
Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní.
Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.
Preukazovanie nároku
Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.
Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi, ktorý vie túto skutočnosť zistiť z verejnej správy podľa Zákona proti byrokracii.
Ak si daňovník, ktorý je poberateľom dôchodku, uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.
tags: #nezdanitelna #cast #poberatelom #invalidneho #dochodku