Nezamestnanosť mladých ľudí ako komplexný sociálny problém na Slovensku

Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym sociálnym problémom. Podľa svetových štatistík príčinou nezamestnanosti je taktiež hospodárska kríza. Preto má nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažným problémom všetkých ľudí, obzvlášť mladej generácie. Nezamestnanosť je jav, ktorý narúša existenciu každého človeka, ktorého sa to bytostne dotýka. Fenomén nezamestnanosti mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike.

Nezamestnanosť mladých ľudí predstavuje komplexný problém s ďalekosiahlymi ekonomickými, sociálnymi a psychologickými dôsledkami. Cieľom tohto príspevku je priblížiť pohľad na nezamestnanosť ako na súčasný problém a zároveň poukázať na zložitý stav dnešnej mladej generácie „absolventov“, ktorá v súčasnosti nemá eventualitu zamestnať sa. Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život, čo sa realizuje predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie.

Aktuálna situácia na Slovensku

Počet nezamestnaných na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 dosiahol 152,3 tisíca osôb a medziročne stúpol o 2,9 %. Počet ľudí bez práce sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšil o 4,2 tisíca osôb. Aktuálny počet nezamestnaných v 3. štvrťroku 2025 bol vyšší ako v predošlých dvoch štvrťrokoch, ale stále na úrovni historických miním. Tento rastúci trend nastúpil po dlhodobom poklese, ktorý trval od roku 2021, odkedy sa uplatňuje nová metodika. Referenčná miera nezamestnanosti mierne stúpla na hodnotu 5,5 %, pri medziročnom raste o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). Miera nezamestnanosti sa drží pod úrovňou 6 % od 2. štvrťroka.

Takmer celý medziročný prírastok 4,2 tisíca nezamestnaných spôsobilo navýšenie krátkodobo nezamestnaných (o 4,2 tisíca osôb), ktorí boli bez práce menej ako rok. Kým vlani ich bolo necelých 54-tisíc, ich počet v 3. štvrťroku 2025 stúpol takmer na 58 -tisíc osôb. Prehľad podľa posledného zamestnania ukazuje, že najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (14 %), v obchode (9,5 %) a v stavebníctve (7 %). Súčasne zo stavebníctva bol zaevidovaný najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (o 2,9 tisíca osôb), nasledovaný dopravou so skladovaním (o 2,4 tisíca osôb) a vzdelávaním (o 2-tisíc osôb). Vo všeobecnosti odvetvia verejná správa, vzdelávanie, umenie a zábava zaznamenali historicky najvyššie čísla. Naďalej významný podiel v štruktúre ľudí bez práce tvorili nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nepracovali. Aktuálne je to 48,5 tisíca osôb, aj po pokračujúcom medziročnom poklese o vyše 10 %. Dlhodobo ide najmä o mladých ľudí do 34 rokov, vrátane absolventov škôl (tvoria necelé dve tretiny).

Najvyšší počet nezamestnaných spomedzi 8 slovenských regiónov pretrval v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, kde bolo bez práce od 41 po 28-tisíc osôb. Celkovo medziročne počet nezamestnaných stúpol v 5 z 8 krajov Slovenska, najvýraznejší prírastok o 15 % bol v Košickom kraji (o 4,6 tisíca nezamestnaných). Nárast okolo 10 % nastal aj v Nitrianskom, Žilinskom, Bratislavskom a Banskobystrickom kraji. Naopak, pokles nezamestnaných sa prejavil iba v 3 krajoch. Najvýraznejší absolútny pokles o 3-tisíc osôb bol v Prešovskom kraji, kde celkový počet nezamestnaných klesol na 41-tisíc osôb. Najdynamickejší relatívny pokles počtu nezamestnaných o 17,4 % zaznamenal Trenčiansky kraj a o 10,4 % aj Trnavský kraj. Z 8 krajov mala polovica veľmi nízku mieru nezamestnanosti do 3 % (vrátane), a to Trenčiansky, Bratislavský, Žilinský a Nitriansky kraj. Pod celoslovenským priemerom bol aj Trnavský kraj s mierou nezamestnanosti 3,4 %.

V súhrne za tri štvrťroky 2025 bolo na Slovensku bez práce 147,8 tisíca osôb, čo bolo porovnateľné s hodnotou za rovnaké obdobie minulého roka. Medziročný pokles bol len mierny, na úrovni 0,5 % (o 0,7 tisíca osôb).

Pohľad na mladú generáciu

Najviac ohrozenou skupinou na trhu práce je nezamestnaná mládež, ktorá ukončila svoje vzdelanie a hľadá si zamestnanie. V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto. Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Môžeme teda hovoriť, že mladosť je historicky zakotveným sociálnym fenoménom ľudskej spoločnosti. Mládež alebo mladú generáciu môžeme definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“, do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl. Mladej generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“. A táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti. Ale teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti.

Kto pozornejšie sleduje procesy transformácie spoločenského systému Slovenska po roku 1989, nemôže obísť skutočnosť, že verejnosť začína mladú generáciu vnímať ako najviac ohrozenú a najviac manipulovateľnú. Súčasne pre spoločnosť aj nebezpečnú skupinu, ktorá najrýchlejšie podlieha nástrahám otvorenej spoločnosti. Modernizácia, ktorá sa postupne prediera na povrch z procesov transformácie spoločenského systému, sa začína správne chápať aj ako civilizačná výzva pre jednotlivca na adaptáciu k novej kultúre, ktorá so sebou prináša aj problém uplatnenia v pracovnom procese. Pripravenosť mladých ľudí na ich zvládnutie nie je primeraná dobe. Na druhej strane treba priznať, že spoločnosť by mala predsa včas zakročiť ohľadom zamestnanosti absolventov na pracovnom trhu.

Ukazovateľ NEET

Po celej Európe je viditeľný nárast mladých ľudí, ktorí sú označovaní ako NEET (Not in education, employment or training), teda mladí, ktorí nechodia do školy, nepracujú ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy. Tento ukazovateľ nie je medializovaný ako samotná nezamestnanosť, pričom môže mať rovnaké alebo až horšie následky na sociálnu exklúziu. Pojem definovaný eurostatom - NEET vyčleňuje všetkých neaktívnych mladých, a teda lepšie zobrazuje skupinu ľudí, ktorí neparticipujú na žiadnom vzdelávaní a nepracujú, a tým pádom predstavujú väčšie riziko zamestnaneckej a sociálnej exklúzie.

V roku 2010 sa miera NEET v EÚ27 pohybovala na úrovni 12,8 %, to znamená, že viac ako každý ôsmy mladý človek vo veku od 15 do 24 rokov neštuduje a ani nepracuje. Najhoršie spomedzi krajín EÚ je na tom Bulharsko, kde dosiahla miera až 21,8 % a v Turecku je to až 32,3 %. Najnižšiu mieru majú krajiny Holandsko 4,4 %, Nórsko 4,9 % a Luxembursko 5,1 %. Slovensko je na 19. mieste s mierou NEET na úrovni 14,1 %, čo je mierne nad priemerom. V porovnaní s rokom 2008, kedy kríza bola v ranom štádiu, bola miera nižšia o 2 % a Slovensko sa odlišovalo od priemeru iba o 0,2 %.

Existujú však aj skupiny mladých, ktoré aj napriek tomu, že sa zaraďujú do skupiny NEET, pracovať vôbec nechcú. Tvoria 3,6 % ako priemer Európskej únie. Tento priemer zvyšujú krajiny ako Írsko a Bulharsko, kde sú hodnoty nad 7, respektíve nad 9 %. Na Slovensku 3,2 % mladých ľudí nechce vôbec pracovať ani sa vzdelávať, avšak môžeme hovoriť o značnom poklese, keďže v roku 2002 túto skupinu tvorilo až 11,3 %. Naopak, druhú skupinu tvoria mladí ľudia, ktorí by chceli pracovať nezávisle od toho, či si hľadajú zamestnanie alebo nie. V priemere EÚ27 tvoria 9,1 %. Najmenšiu skupinu tvoria mladí v Holandsku, iba 2,7 % a najviac ich prejavuje záujem v Španielsku, kde je hodnota 14,6 %. Slovensko obsadilo 6. priečku s 10,8 %.

Príčiny nezamestnanosti mladých ľudí

Nezamestnanosť mladých ľudí je multifaktoriálny problém, ktorý je ovplyvnený rôznymi faktormi na strane ponuky aj dopytu na trhu práce. Medzi hlavné príčiny patria:

1. Nedostatočná prepojenosť vzdelávania a trhu práce

   Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Izolovanosť systému vzdelávania a odbornej prípravy od aktuálnych potrieb trhu práce a nedostatok kľúčových zručností u absolventov stredných a vysokých škôl, ktoré požaduje zamestnávateľská sféra, vedie k tomu, že absolventi často nemajú praktické zručnosti a skúsenosti, ktoré zamestnávatelia vyžadujú. V súčasnosti iba 30 percent mladých ľudí získa počas štúdia relevantnú prax.

2. Štruktúra trhu práce a regionálne disparity

   Častým problémom mladých ľudí je, že nie sú ochotní pracovať za ponúkanú mzdu, alebo ponúkané pracovné miesto nezodpovedá ich kvalifikácii, keďže už mnohí mladí ľudia majú vysokoškolské vzdelanie. Regionálny charakter nezamestnanosti spojený s nízkou schopnosťou ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných miest v niektorých regiónoch, čo vytvára nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci. Mladí ľudia potrebujú dostať príležitosť k práci, ktorá by zodpovedala ich vzdelaniu. Tú však nenachádzajú napríklad aj z dôvodu regionálnych disparít pracovného trhu.

3. Nedostatok pracovných skúseností

   Zamestnávatelia často uprednostňujú kandidátov s predchádzajúcimi pracovnými skúsenosťami, čo znevýhodňuje absolventov škôl. Počas uplynulého roka a obmedzení v súvislosti s covid bola obmedzená študentská prax vykonávaná u zamestnávateľov. Mladí ľudia sa tak ťažšie dokážu uplatniť na trhu práce, ak takúto prax neabsolvovali. Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie. Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, ža „nezamestnanosť a dĺžka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých.“

4. Preferencie mladých ľudí a generačné rozdiely

   Mladá generácia, tzv. generácia Y, má vlastné predstavy o pracovnom procese, úlohách a predstavách, ktoré má napĺňať zamestnanec, čo môže viesť k ťažkostiam pri prispôsobovaní sa pracovnému kolektívu. Niektorí mladí ľudia nie sú ochotní zamestnať sa mimo svojho trvalého pobytu, alebo svoj vstup do pracovného procesu odďaľujú kvôli neujasneným predstavám o ďalšom životnom smerovaní a tak sa stávajú dobrovoľne nezamestnanými.

5. Vplyv krízových situácií

   Prežívame obdobie korona-krízy, ktorá zásadne zasiahla do fungovania v rôznych oblastiach spoločnosti. V ekonomickej sfére reštriktívne opatrenia mali vplyv na podnikanie v niektorých sektorových oblastiach a boli prijaté opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré smerovali primárne k zmierneniu negatívnych následkov spôsobených mimoriadnou situáciou. Nastali tiež výrazné zmeny v oblasti vzdelávania, urýchlil sa nástup digitalizácie školského systému a nastal prechod od klasickej k dištančnej výučbe v domácom prostredí prostredníctvom aplikácií Zoom, MS Teams a pod. Nové formy vzdelávania mladých ľudí obmedzili získavanie praktických zručností pre študentov najmä odborných škôl čo následne vplýva na ich zamestnateľnosť.

Dôsledky nezamestnanosti mladých ľudí

Dôsledky nezamestnanosti majú na jednotlivca v rodine výrazný sociálny a psychologický vplyv. Ich poznanie umožní včas rozpoznať príznaky zmeny v prežívaní a správaní každého člena rodiny, nielen nezamestnaného. Dôležité je im čo najúčinnejšie predchádzať a najmä zamedzovať.

1. Ekonomické dôsledky

   • Strata potenciálneho HDP: Nezamestnaní mladí ľudia neprispievajú k tvorbe HDP a predstavujú stratu pre ekonomiku.
   • Zvýšené náklady na sociálnu podporu: Štát musí vynakladať finančné prostriedky na podporu nezamestnaných, čo zaťažuje verejné financie.
   • Znížená spotreba: Nezamestnaní majú nižšiu kúpnu silu, čo negatívne ovplyvňuje spotrebu a ekonomický rast.

2. Sociálne dôsledky

   • Sociálna izolácia: Nezamestnanosť môže viesť k sociálnej izolácii a strate kontaktov s rovesníkmi.
   • Asociálne správanie: Hrozí riziko asociálneho správania spôsobené nadbytkom voľného času, často nudou, nedostatočne vyplneným denného programu povinnosťami a následným vylúčením z majoritnej spoločnosti. Združovanie sa do nevhodných rovesníckych skupín: Z dôvodu, že majoritná spoločnosť ich neprijala, neposkytla im šancu získať zamestnanie a preto nerešpektujú spoločenské normy.
   • Problémy v rodine: Nedostatočný príjem jedného člena rodiny tak postihuje viac osôb. Čím je človek dlhšie nezamestnaný, tým je finančná a existenčná situácia jeho rodiny horšia.
   • Strata pracovných návykov: Po určitom čase človek stráca mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, že ich nevyužíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od bežných zamestnaneckých aktivít.

3. Psychologické dôsledky

   • Stres a depresia: Nemať prácu predstavuje stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka. Nezamestnaná mladá generácia prežíva taktiež psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie.
   • Strata sebavedomia: Dlhodobá nezamestnanosť môže viesť k strate sebavedomia a pocitu zbytočnosti.
   • Úzkosť a strach o budúcnosť: Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť. Jahodová hovorí, že „psychická deprivácia je spôsobená poklesom úrovne a chudobou po vyčerpaní nároku na podporu v nezamestnanosti. I keď všetci po strate zamestnania neupadajú zákonite do chudoby, rozhodne je pre nich nezamestnanosť dôvodom na obavy a starosti“ (Jahodová 1998 s. 54).

4. Dôsledky pre mladých absolventov

   Mladí absolventi škôl, ktorí nenájdu uplatnenie v zamestnaní, ostávajú závislí na finančnej či inej pomoci zo strany rodiny alebo štátu. V súvislosti s nezamestnanosťou klesajú aj interakcie s rovesníkmi, ktorí si zamestnanie našli. Mladí nezamestnaní sú zväčša slobodní, bez záväzkov a žijú s rodičmi, čo výrazne znižuje ich finančné nároky. Podpora v nezamestnanosti im postačuje, nemusia byť motivovaní k hľadaniu práce. Iná situácia je u nezamestnaných absolventov vysokých škôl, kde ekonomické hľadisko výrazne vystupuje do popredia. Hlavným dôvodom je fakt, že mnohí z nich si v tomto období zakladajú alebo už žijú v rodinách.

Riešenia nezamestnanosti mladých ľudí

Riešenie nezamestnanosti mladých ľudí si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa opatrenia zamerané na zlepšenie vzdelávania, podporu zamestnanosti a riešenie regionálnych disparít. Ak chceme znížiť nezamestnanosť mladej generácie, musíme zabezpečiť všetkým bez rozdielu prístup k pracovným príležitostiam.

1. Zlepšenie prepojenosti vzdelávania a trhu práce

   • Duálne vzdelávanie: Podpora a rozvoj duálneho vzdelávania, ktoré kombinuje teoretické vzdelávanie s praktickou praxou u zamestnávateľov. Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka.
   • Aktualizácia študijných programov: Prispôsobenie študijných programov potrebám trhu práce a zameranie sa na rozvoj kľúčových zručností, ako sú digitálne zručnosti, komunikačné zručnosti a schopnosť riešiť problémy.
   • Podpora praxe a stáží: Zvýšenie podielu praktickej výučby a podpora stáží u zamestnávateľov, aby študenti získali reálne pracovné skúsenosti.

2. Podpora zamestnanosti

   • Národné projekty: Podpora národných projektov zameraných na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako napríklad "Prax pre mladých" a "Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie". Európska Komisia plánuje do konca tohto roka predložiť Rade EÚ návrh, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby do štyroch mesiacov od ukončenia školy boli všetci mladí ľudia zapojení buď do zamestnania, ďalšieho vzdelávania či odbornej prípravy. Komisia zároveň nabáda členské štáty, aby lepšie využívali Európsky sociálny fond na podporu vytvárania pracovných príležitostí. Vo ôsmych krajinách, kde je miera nezamestnanosti mládeže najvyššia, vrátane Slovenska, poskytujú pomoc aj akčné tímy komisie. Vďaka nim sa v týchto krajinách prerozdelilo 7,3 miliardy eur zo štrukturálnych fondov, čo predstavuje prínos pre viac ako 460 000 mladých ľudí.
   • Podpora podnikania: Poskytovanie podpory a poradenstva pre mladých ľudí, ktorí majú záujem o podnikanie.

3. Ďalšie opatrenia

   • Kariérne poradenstvo: Poskytovanie kvalitného kariérneho poradenstva pre mladých ľudí, aby si mohli vybrať študijný odbor, ktorý zodpovedá ich záujmom a schopnostiam a zároveň je žiadaný na trhu práce.
   • Prevencia predčasného ukončenia školskej dochádzky: Zameranie sa na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky u rizikových skupín.
   • Celoživotné vzdelávanie: Podpora celoživotného vzdelávania, ktoré umožňuje si dopĺňať kvalifikáciu priebežne a reagovať na aktuálne trendy.

Úloha úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí. Ich hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Poskytujú adekvátne informácie o službách zamestnanosti, ktoré môžu využiť pri uplatnení sa na trhu práce napr. vo forme poradenstva - či už ide o kariérne poradenstvo, nasmerovanie absolventov na konkrétne pracovné pozície, ponuku absolventskej praxe, stáže alebo ponuky práce v zahraničí a pod. Úrady práce vyraďujú z evidencie občanov, keď si nájdu prácu alebo ak nemajú záujem o nájdenie zamestnania a s úradom nespolupracujú, prípadne z iných zákonom stanovených dôvodov.

tags: #nezamestnanost #mladych #ludi #ako #socialny #problem