Prepájanie sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti pre osoby odkázané na pomoc druhých je nevyhnutným základom pre fungujúci systém dlhodobej starostlivosti. Práve funkčný systém opatrovateľskej a zdravotnej starostlivosti vytvára predpoklad pre hodnotnejší život aj pre túto skupinu ľudí. Zámerom ministerstva práce je vytvoriť podmienky na poskytovanie sociálnych služieb na komunitnom princípe, aby mohol človek čo najdlhšie zotrvať vo svojom prirodzenom prostredí.
Význam prostredia pre kvalitu života seniorov
Kvalita života starších ľudí je fenomén, determinovaný individuálnym subjektívnym pociťovaním ich vlastného systému hodnôt. V gerontológii odborníci diskutujú o tom, že „invalidný proces“ vo svojej podobe zahŕňa interakcie úzko viazané na kultúrne normy a sociálno-ekonomický status jednotlivca. Zdravotné postihnutie je akýmsi prienikom medzi jednotlivcom a jeho prostredím, pričom musíme vnímať potenciál terapeutického prostredia na udržanie alebo zvýšenie kvality života seniorov.
Úroveň kvality života môže u imobilných seniorov klesať výsledkom niekoľkých druhov sociálnych rizík, ako sú samota či izolácia, prípadne sa zvyšovať v dôsledku tých činností, ktoré podporujú ich spoločenskú integráciu. Hlavnou zásadou a cieľom akejkoľvek starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie ich udržať vo svojom pôvodnom, rodinnom prostredí. Prakticky všetky významné osobnosti gerontológie i geriatrie sa zhodujú v tom, že domáce prostredie je pre nich optimálne a prioritné.
Analýza inštitucionálnej starostlivosti
Inštitucionálna starostlivosť sa poskytuje tým osobám, ktoré zo zdravotných, sociálnych alebo iných príčin nie sú schopné žiť s rodinou alebo samy vo svojej domácnosti. V sociálnej inštitucionálnej starostlivosti však pozorujeme viacero problémov. Senior sa musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov, ako sú fyzická trauma, pobyt na lôžku, depresia, relokačný syndróm a geriatrický maladaptačný syndróm.
Výraznú negatívnu úlohu zohráva inštitucionalizácia, kedy jednotlivci stále viac podliehajú anonymite, uniformite a inercii inštitucionálneho života. Obyvateľ stráca svoju identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súčasť inštitúcie. Na druhej strane, niektorí autori upozorňujú na rozpor medzi tvrdeniami o negatívnych aspektoch života v domovoch dôchodcov a reálnym záujmom občanov o tieto služby, kde obyvatelia pozitívne hodnotia skutočnosť, že získali istotu, žijú v kolektíve a nie sú osamelí.
Výsledky výskumu kvality života
Pri skúmaní indikátorov kvality života bola použitá verzia WHOQOL-OLD v kombinácii so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. V štatistickom porovnaní boli zistené relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a seniormi žijúcimi v sociálnych zariadeniach.
| Doména kvality života | Slovensko (priemer) | Rakúsko (priemer) |
|---|---|---|
| Nezávislosť | 2,70 | 3,31 |
| Naplnenie | 2,81 | 3,71 |
| Sociálne zapojenie | 2,67 | 3,58 |
| Blízke vzťahy | 3,36 | 3,99 |
Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomické, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú.
tags: #ako #vplyva #socialne #prostredie #na #rezidencnu