Nezamestnanosť ako komplexný sociálny jav: Dôsledky a riešenia

Nezamestnanosť je jedným z najvýraznejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti, ktorý ovplyvňuje život jednotlivcov aj celej spoločnosti. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, slobodnú voľbu povolania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu pred nezamestnanosťou. Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu ako spoločensko-ekonomickej formácie.

Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život. Realizuje sa predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie.

„Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci.“ Nezamestnanosť je definovaná ako stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovný proces. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nejde teda o to „nemať prácu“, ale o to „nemať platené zamestnanie“ a teda „nemať príjem zo zamestnania“. „Nie každý, kto pracuje je zamestnaný a na druhej strane tiež nie každý kto nepracuje je nezamestnaný.“ Byť nezamestnaným to neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť.

Sociálna udalosť nezamestnanosti

Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná štyrmi hlavnými charakteristikami:

• Nedobrovoľný charakter: Jedinec nemá možnosť pracovať, hoci by chcel.
• Pracovná schopnosť: Jedinec je fyzicky a psychicky schopný vykonávať prácu (napríklad, dosiahol vek 16 rokov, kedy je spôsobilosť pracovať, alebo 18 rokov, kedy nadobúda hmotnú zodpovednosť).
• Pripravenosť pre výkon zamestnania: Jedinec má potrebné vzdelanie, zručnosti a kvalifikáciu, ale napriek tomu pre neho práca nie je dostupná.
• Aktívne hľadanie zamestnania: Jedinec aktívne vyhľadáva pracovné príležitosti.

O zvláštny druh nezamestnanosti ide vtedy, ak je občan prepustený z organizačných dôvodov, potom zákon o odstupnom zabezpečuje nárok na odstupné. Ďalšia zvláštna nezamestnanosť je nedobrovoľná dovolenka. Tieto udalosti súvisiace s nezamestnanosťou zdôrazňujú komplexnosť tohto javu a jeho dopad na jednotlivcov.

Typológie nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií, ktoré nám pomáhajú pochopiť jej multidimenzionálny charakter:

1. Podľa dĺžky trvania:

• Krátkodobá nezamestnanosť: Trvá od 0 do 6 mesiacov. Situácia v nezamestnanosti sa spočiatku nemusí prijímať nepriaznivo. Človek môže krátkodobo pociťovať úľavu, pocit voľnosti a dostatok času. Krátkodobá nezamestnanosť môže znamenať výzvu k hľadaniu nových životných a pracovných obzorov.
• Strednodobá nezamestnanosť: Trvá od 6 do 12 mesiacov.
• Dlhodobá nezamestnanosť: Trvá 12 mesiacov a viac (trvá dlhšie ako 2 roky). Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje vážny problém, pretože človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný. Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré sú však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. „Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.” Medzi rizikové faktory dlhodobej nezamestnanosti patrí znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia, prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženiu sebavedomia.

2. Podľa reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

• Skrytá nezamestnanosť: Niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.
• Neúplná nezamestnanosť: Rieši sa využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
• Nepravá nezamestnanosť: Sú tu zahrnuté osoby, ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
• Frikčná nezamestnanosť: Označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná. Je spojená s normálnym fungovaním trhu práce, ide o plynulé prechádzanie z jedného zamestnania do druhého z dôvodov životného cyklu (sťahovanie). Spôsobená však môže byť aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi hľadajú po skončení školy prácu alebo ak sa matky znova zaraďujú do pracovného procesu po období materskej, resp. rodičovskej dovolenky.

3. Podľa dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:

• Sezónna nezamestnanosť: Nerovnomernosť výroby v odvetviach, ktorá je závislá od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest. Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov. Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl v odvetví ďalšom. Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná, alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania podmienkam trhu.
• Cyklická nezamestnanosť: Vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou. Je forma nezamestnanosti, ktorá vzniká v čase, keď sa ekonomika nachádza vo fázi hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká.

Význam práce pre človeka a spoločnosť

Práca je neoddeliteľnou súčasťou života človeka a má nesporný význam pre jeho vývin i pre rozvoj celej spoločnosti. Stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti. V našej kultúre má hlboké zakotvenie, ako v usporiadaní spoločnosti, tak i v psychike človeka. Práca a platené zamestnanie v spoločnosti plní tieto funkcie:

• sú základným zdrojom peňažných príjmov u väčšiny obyvateľov, či základ životnej úrovne jednotlivca a jeho rodiny.
• je zdrojom spoločenského postavenia a uznania.
• je zdrojom samostatnosti a nezávislosti.
• sú priestorom sebarealizácie, uplatnenia a rozvoja schopností a zručností človeka.
• sú priestorom vytvárania dôležitej časti sociálnych vzťahov a kontaktov človeka.

Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných. Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti. Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty.

Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke. Prácou človek získava hmotné prostriedky pre sociálny status seba a svojej celej rodiny. Zamestnanie nie je len ekonomická nevyhnutnosť. Postupne sa však stáva sociálnou potrebou, kde nadobúda stále viac prostriedkov vlastného uplatnenia a rozvoja potencií človeka.

Príčiny nezamestnanosti

Príčiny nezamestnanosti sú rôznorodé a často prepojené:

• Ekonomické cykly: Hospodárske recesie a poklesy vedú k znižovaniu výroby a prepúšťaniu zamestnancov.
• Technologický pokrok: Automatizácia a robotizácia nahrádzajú ľudskú prácu, čo vedie k strate pracovných miest v niektorých odvetviach.
• Globalizácia: Presun výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou spôsobuje zánik pracovných miest v domácej ekonomike.
• Štrukturálne zmeny: Zmeny v štruktúre ekonomiky, ako napríklad úpadok niektorých odvetví a vznik nových, vyžadujú nové zručnosti a kvalifikácie, na ktoré nie je pracovná sila pripravená.
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre nové odvetvia a technológie.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých odvetviach.
• Politické a legislatívne faktory: Zlá hospodárska politika, vysoké dane a prísne pracovné predpisy môžu obmedzovať tvorbu nových pracovných miest.

Dôsledky nezamestnanosti

Dlhšie trvajúca situácia straty alebo nezískania zamestnania ohrozuje všetky uvedené funkcie práce, preto má pre jednotlivca a rodinu nepriaznivé psychologické dôsledky. Vzhľadom k významu práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod.

Ekonomické dôsledky

• Strata pravidelného príjmu: Je najbezprostrednejším dôsledkom nezamestnanosti, čo vedie k zníženiu životnej úrovne jednotlivca a závislých členov jeho rodiny a najmä detí.
• Znížená spotreba: Zníženie spotreby domácností vedie k poklesu dopytu po tovaroch a službách, čo spomaľuje hospodársky rast.
• Zvýšené náklady na sociálne dávky: Štát musí vyplácať dávky v nezamestnanosti a sociálnu pomoc, čo zaťažuje verejné financie.
• Strata kvalifikácie a zručností: Dlhšie nezamestnaný stráca svoje pracovné návyky a kvalifikáciu. Vplyvom nezamestnanosti človek stráca po určitom čase mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, že ich nevyužíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od bežných zamestnaneckých aktivít.
• Zníženie HDP: Nezamestnanosť znižuje celkový výkon ekonomiky a HDP.

Sociálne dôsledky

• Sociálna izolácia: Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti.
• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti: Problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti. To znamená vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva. Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role, kde jedinou povolenou aktivitou je hľadanie nového pracovného miesta.
• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.
• Rozklad rodinných vzťahov a zmeny postavenia v rodine: Nezamestnanosť znamená riziko poklesu životnej úrovne jednotlivca a závislých členov jeho rodiny. Tieto pocity môžu vyústiť v raste vnútro rodinných napätí a konfliktov. Stratené zamestnanie môže v značnej miere ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž.
• Strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám: Spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne. Nezamestnanosť je prvkom, ktorý môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov. Medzi sociálno-patologické javy patrí rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmus, narkománia, vyšší výskyt samovrážd a nedokonaných demonštratívnych samovrážd.
• Javy sociálno-sociologické: Narušené medziľudské vzťahy, konflikty medzi ľuďmi.
• Davové hnutie na základe ekonomických pohnútok: Nepokoje, štrajky a demonštrácie.
• Ideologicky podfarbené javy: Rasizmus a nacionalizmus.

Psychologické dôsledky

• Stres a depresia: Dlhšie nezamestnaný stráca pocit prináležitosti k spoločnosti, spoločenského významu, cíti sa zbytočný a nepotrebný. Často trpí pocitom sociálnej izolácie, vypadol zo vzťahov a kontaktov s ľuďmi. Pocit spoločenskej bezmocnosti ho ešte viac uzatvára pred svetom. To vedie k pocitom sklamania, zbytočnosti a frustrácie.
• Strata sebaúcty a sebavedomia: Narušená a znížená sebadôvera a sebaúcta (človek upadá do pasivity a rezignácie). Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, upadá do depresií a myslí si o sebe, že je nevzdelaný, niekedy až hlúpy.
• Beznádej a frustrácia: Dlhodobá nezamestnanosť vedie k pocitom beznádeje a frustrácie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť.
• Psychické problémy: Nezamestnanosť môže zhoršiť existujúce psychické problémy alebo viesť k vzniku nových. Nepriaznivý dôsledok sa môže stať aj návyk na parazitujúci spôsob života, strata pracovných návykov a sebadisciplíny.

Chudoba ako dôsledok nezamestnanosti

Nezamestnanosť prináša chudobu a nedostatok prostriedkov pre dôstojný život v spoločnosti s trhovým hospodárstvom. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začal dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba aj globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy človek nemá zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny.

Vymedzenie a meranie chudoby:

• Absolútna hranica: Je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti.
• Relatívna chudoba: Je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.
• Normatívna metóda: „Súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby.“

Nezamestnanosť na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti, úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Európskej únie, horšie je na tom už len Poľsko. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej únie dosiahla v decembri podľa Eurostatu 7,6%, čo bola rovnaká ako v novembri. Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaregistrovalo Dánsko, a to 3,2%, nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 3,6%. Tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti vykázalo Estónsko vo výške 4,3%. Po Poľsku a Slovensku evidovalo vysokú mieru nezamestnanosti aj Grécko, a to 8,7%. Francúzsko vykázalo mieru nezamestnanosti v decembri na úrovni 8,5%, rovnako ako Španielsko.

Znevýhodnené skupiny na trhu práce:

• Mladí ľudia a absolventi: Nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov má osobitne nepriaznivé dôsledky, pretože im nie je umožnené vstúpiť do sveta dospelých. Nemôžu uplatniť svoju kvalifikáciu, rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti. Nevytvoria sa u nich základné pracovné návyky a skúsenosť začlenenia práce do života. Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú profesiu. Napriek kvalifikácii nemajú automaticky zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí, pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na požiadavky trhu práce, znižujú ich šance rýchlo sa zamestnať.
• Občania stredného veku: Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca ako u mladých ľudí.
• Dôchodcovia: Odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu.

Nezamestnanosť má obyčajne psychologicky nepriaznivejší dosah na mužov ako na ženy. Žena (tradičná úloha manželky a matky môže naplniť obdobie nezamestnanosti napr. starostlivosťou o rodinu a domácnosť). Muž s pozície sociálnej role sa výraznejšie spája so zamestnaneckou rolou a tiež pozíciou živiteľa rodiny, situácia prepustenia z práce u neho predstavuje závažné sociálne ohrozenie jeho pozície, autority a prestíže.

Riešenia nezamestnanosti

Znižovanie nezamestnanosti vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládami, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami. Riešenie nezamestnanosti nie je problémom podnikateľským (alebo ekonomiky, biznisu). Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov. Prepustení zamestnanci nepredstavujú problém pre podnikanie, naopak vysoký počet nezamestnaných vytvára často „pozitívny“ tlak na ďalšie znižovanie miezd u nateraz zamestnaných a vytvára ochotu pracovať i za nedôstojnú odmenu. Medzi hlavné opatrenia patria:

Opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti:

• Zvýšenie výkonnosti ekonomiky: Zabezpečiť ekonomický rast prostredníctvom fiškálnej a monetárnej politiky.
• Podpora regionálneho rozvoja a investícií: Investície do problémových regiónov.
• Zvýšenie prílivu zahraničných investícií.
• Reforma verejných financií a daňového systému.
• Podpora malého a stredného podnikania: Podpora podnikania, ktoré vytvára najviac pracovných miest.
• Politická stabilita.
• Investície do vzdelávania a rekvalifikácie: Zlepšenie kvality vzdelávania a poskytovanie rekvalifikačných kurzov pre nezamestnaných, aby získali nové zručnosti a kvalifikácie.
• Podpora zamestnávania: Poskytovanie dotácií a daňových úľav pre firmy, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta.
• Aktívna politika trhu práce: Programy aktívnej politiky zamestnanosti s osobitným dôrazom na vybrané skupiny obyvateľstva a/alebo vybrané regióny. Zvýšenie efektívnosti prác agentúr zamestnanosti. Zlepšenie prípravy na povolanie a lepšie prepojenie školského systému s potrebami praxe.
• Sociálna ochrana: Zabezpečenie sociálnej ochrany pre nezamestnaných, aby mali zabezpečený základný životný štandard.
• Flexibilita trhu práce: Zavedenie flexibilných pracovných podmienok, ktoré umožnia zamestnávanie na čiastočný úväzok alebo prácu z domu.

Sociálna práca má nezastupiteľné miesto pri riešení dopadov nezamestnanosti a podporovaní ľudí v ich úsilí o udržanie trvalo dôstojného života. Poslaním sociálnej práce je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života. Cieľom SP v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zákone o nezamestnanosti). Príprava ľudí na zamestnanie je úlohou štátu prostredníctvom celej siete škôl. Rekvalifikácie sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti.

Alternatívny pohľad na nezamestnanosť

Nezamestnanosť na jednej strane predstavuje zníženie pravidelných aktivít a obmedzenie sociálnych sietí. Človek je však tvor spoločenský, potrebuje priateľov aj v čase, keď nie je zamestnaný. Práve čas, ktorý počas vykonávania pracovných povinností venoval práci, môže využiť na nadväzovanie nových kontaktov, zdokonaľovanie svojich zručností, zlepšenie svojho zdravotného stavu, zmeny uponáhľaného spôsobu života.

Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku, ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku. Spoločnosť, ktorá uzná za prácu aj aktivity, ktoré nie sú pre zisk, vyrieši problém nezamestnanosti. Aj práca, ktorá nie je pre zisk, je užitočnou prácou. Tí, čo ju vykonávajú, nie sú leniví a neužitoční. Ekonomický a technický rozvoj zrušil nutnosť pracovať osem hodín denne za mzdu. Napriek tomu zostala v ľuďoch potreba prispievať k blahu spoločnosti. Ľudské potreby a túžby spravidla presahujú možnosti. Zdroje sú limitované, preto je rozumné usilovať o trvalo udržateľný dôstojný život. Ľudstvo v súčasnosti vytvára dostatočné prostriedky na zabezpečenia života všetkých obyvateľov Zeme. Žijeme v čase, keď môžeme deklarovať, že hlavný ekonomický problém (fyzické prežitie) bol vyriešený. Oslobodenie od nutnosti pracovať na zabezpečenie životných prostriedkov neznamená prestať pracovať. Sme však ďaleko od tvrdenia, že sa naplnili všetky ľudské túžby, že boli odstránené bolesti, že nie je potreba služieb, lásky, opatery a že nie je túžba po sebarealizácii.

tags: #nezamestnanost #ako #socialny #jav