New Deal, rozsiahly súbor hospodárskych a sociálnych programov zavedených v Spojených štátoch amerických počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, predstavuje významný medzník v dejinách hospodárskej politiky a sociálneho štátu.
Zrod sociálneho štátu v Spojených štátoch nastal v roku 1933 so spustením programu New Deal (Nový údel) prezidenta Franklina Delano Roosevelta. Ten ním reagoval na hospodárske a sociálne dôsledky hospodárskej krízy, ktorá začala rokom 1929 a trvala až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Nový údel je označenie niekoľkých programov zavedených počas rokov 1933 - 1938 počas vlády prezidenta Franklina D. Roosevelta v USA s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať ekonomiku USA počas Veľkej hospodárskej krízy.
Hoci sa tento článok zameriava na New Deal, je užitočné pozrieť sa na hospodárske a sociálne programy vo všeobecnosti. Hospodárske programy sa zameriavajú na podporu rastu, stability a efektívnosti ekonomiky. Používajú sa rôzne nástroje, ako napríklad fiškálna politika (vládne výdavky a dane), menová politika (regulácia peňazí v obehu) a regulačné opatrenia. Sociálne programy sa zameriavajú na zabezpečenie sociálnej ochrany, znižovanie chudoby a nerovnosti, a podporu zdravia a vzdelávania. Medzi bežné nástroje patrí sociálne poistenie, podpora v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a programy bývania.
Predchádzajúce obdobie: Veľká hospodárska kríza
Veľká hospodárska kríza z rokov 1929-1939 zanechala hlbokú stopu v americkej spoločnosti, hospodárstve i politickej kultúre. Tento kolaps, ktorý otriasol základmi kapitalizmu a vyústil do masovej nezamestnanosti, biedy a nedôvery voči inštitúciám, sa stal kľúčovým momentom amerických dejín - spúšťačom rozsiahlych reforiem, ktoré zadefinovali moderný štát. Hoci sa často za začiatok krízy považuje dramatický krach akciového trhu na newyorskej burze v októbri 1929, známy ako "Čierny utorok", tento kolaps bol skôr spúšťačom než samotnou príčinou.
Skutočné korene krízy boli hlbšie a komplexnejšie. Kľúčovú úlohu pri počiatočnom prepade (1929-1933) zohrali najmä monetárne faktory, konkrétne reštriktívna politika Federálneho rezervného systému, ovplyvnená snahou udržať zlatý štandard. Ďalším vážnym problémom bola nestabilita bankového sektora v USA s veľkým počtom slabo regulovaných bánk; následné "obliehanie bánk" počas paniky viedlo k masovým bankrotom a strate úspor. Okrem toho existovala nerovnováha medzi nadhodnotenou výrobou v priemysle a poľnohospodárstve a nedostatočnou kúpnou silou spotrebiteľov, keďže mzdy nerástli úmerne ziskom a produktivite. Problémy mali aj farmári, ktorí bojovali s nízkymi cenami a vysokými dlhmi už pred krachom, pričom situáciu v USA neskôr zhoršilo katastrofálne sucho "Dust Bowl". K prehlbeniu krízy prispeli aj možné chybné kroky v monetárnej politike americkej centrálnej banky (Federálny rezervný systém), ktorá podľa niektorých ekonómov nedostatočne podporila banky alebo príliš obmedzila peňažnú zásobu.
Dopady krízy boli zdrvujúce a zasiahli všetky vrstvy spoločnosti. Prejavovali sa napríklad masovou nezamestnanosťou, ktorá v USA dosiahla v roku 1933 vrchol na úrovni približne 25 %, pričom milióny ľudí prišli o prácu. Sprevádzal ju hospodársky kolaps s prudkým poklesom HDP, priemyselnej výroby, bankrotmi firiem a zastavením investícií. Všadeprítomná bola chudoba a bezdomovectvo; mnohé rodiny prišli o strechu nad hlavou a na okrajoch miest vyrástli núdzové kolónie známe ako "Hoovervilles", pričom dlhé rady na jedlo z charitatívnych vývarovní sa stali bežným javom. Spočiatku vláda prezidenta Herberta Hoovera verila v samoreguláciu trhu a presadzovala len obmedzené vládne zásahy, no táto stratégia pri prehlbujúcej sa kríze zlyhala. Práve preto je potrebné poukázať aj na zlyhanie tohto štátu, ktorý aj pri svojej robustnosti nedokázal znížiť mieru chudoby od doby, kedy Lyndon B. Johnson vyhlásil v roku 1964 vojnu chudobe.
Pred príchodom krízy existovalo v Spojených štátoch približne 18 miliónov ľudí, najmä starších, postihnutých alebo matiek s deťmi nachádzajúcich sa pod hranicou chudoby. Do roku 1933 sa o týchto ľudí starala charita alebo na lokálnej a štátnej úrovni zriaďované inštitúcie, napríklad chudobince. Tieto poskytovali podporu vo forme jedla, paliva na kúrenie alebo v zriedkavých prípadoch vo forme peňazí. S využívaním týchto inštitúcií sa spájala stigma. Jedným z prvých nástrojov uplatňovaných takmer univerzálne bola podpora pre matky s deťmi. Veľká hospodárska kríza dosiahla skok nezamestnanosti z 3 percent na 25 percent celkového počtu pracovnej sily, zatiaľ čo mzdy tých, ktorí zostali zamestnaní, výrazne klesli.
Ciele a princípy Nového údelu
Zásadný obrat nastal po zvolení Franklina D. Roosevelta (FDR) za prezidenta v roku 1932. FDR prišiel s rozsiahlym programom reforiem známym ako Nový údel (New Deal), ktorý bol založený na presvedčení, že vláda musí aktívne zasiahnuť. Cieľom Nového údelu bolo priniesť okamžitú pomoc (Relief) nezamestnaným a chudobným, napríklad prostredníctvom federálnych podpôr a rozsiahlych programov verejných prác ako Works Progress Administration (WPA) či Civilian Conservation Corps (CCC), ktoré poskytovali zamestnanie miliónom ľudí.
New Deal sa usiloval o tri hlavné ciele:
- Obnova: Oživenie hospodárstva a návrat k prosperite.
- Pomoc: Poskytnutie okamžitej pomoci nezamestnaným a núdznym.
- Reforma: Zavedenie štrukturálnych reforiem na predchádzanie budúcim krízam.
Tento komplexný program bol založený na princípoch štátneho intervencionizmu, sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho plánovania. Nový údel znamenal zásadnú zmenu v úlohe federálnej vlády, ktorá začala aktívne zasahovať do ekonomiky aj spoločenského života. Hlavnými cieľmi Nového údelu boli oživenie hospodárstva, systémové reformy na predchádzanie ďalším krízam a pomoc najviac zasiahnutým skupinám.
Ekonomické a sociálne programy Nového údelu
Prezident Franklin D. Roosevelt (FDR) medzi rokmi 1933 a 1939 podnikol kroky na dosiahnutie okamžitej ekonomickej pomoci, ako aj reforiem v priemysle, poľnohospodárstve, financiách, vodnom hospodárstve, práci a bývaní, čím výrazne rozšíril rozsah činností federálnej vlády. Termín bol prevzatý z Rooseveltovho prejavu, ktorým prijal demokratickú nomináciu na prezidentský úrad 2. júla 1932. Americkí voliči, reagujúc na neefektívnosť administratívy prezidenta Herberta Hoovera pri riešení ničivých následkov Veľkej hospodárskej krízy, v nasledujúcom novembri drvivou väčšinou hlasovali za demokratický prísľub „nového údelu“ pre „zabudnutého človeka“. Nový údel, ktorý bol proti tradičnej americkej politickej filozofii laissez-faire, všeobecne prijal koncepciu vládou regulovanej ekonomiky zameranej na dosiahnutie rovnováhy medzi protichodnými ekonomickými záujmami.
Prvých sto dní
Veľká časť legislatívy Nového údelu bola prijatá počas prvých troch mesiacov Rooseveltovho prezidentstva (9. marca - 16. júna 1933), ktoré sa stali známe ako Sto dní. Prvým cieľom novej administratívy bolo zmierniť utrpenie obrovského počtu nezamestnaných pracovníkov v krajine. Vyzbrojený dobrými úmyslami, prezident Roosevelt rozbehol mašinériu amerického federálneho sociálneho štátu.
Roosevelt zvolal 5. marca mimoriadne zasadnutie Kongresu. 6. marca 1933 Roosevelt rozhodol o zatvorení všetkých bánk do 9. marca, kedy do Kongresu poslal návrh zákona „Emergency Banking Act“ (pripravený ešte predchádzajúcou Hooverovou vládou). V ten istý deň bol zákon prijatý. To viedlo prvýkrát v americkej histórii k odpútaniu dolára od zlatého štandardu a jeho následnej devalvácii.
Programy na podporu zamestnanosti a infraštruktúry
Agentúry ako Works Progress Administration (WPA) a Civilian Conservation Corps (CCC) boli zriadené na poskytovanie núdzovej a krátkodobej vládnej pomoci a na poskytovanie dočasných pracovných miest, zamestnania na stavebných projektoch a práce pre mládež v národných lesoch.
WPA poskytla prácu približne 8,5 milióna ľudí. Jej stavebné projekty vyprodukovali viac ako 650 000 míľ ciest, 125 000 verejných budov, 75 000 mostov a 8 000 parkov. Pod jej záštitou boli aj Federal Art Project, Federal Writers’ Project a Federal Theatre Project. CCC poskytovala národné konzervačné práce predovšetkým mladým slobodným mužom. Projekty zahŕňali sadenie stromov, stavbu protipovodňových bariér, boj proti lesným požiarom a údržbu lesných ciest a chodníkov. Okrem toho sa vláda začala aktívne zapájať do riadenia vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, pričom uľahčila odborom pozíciu pri presadzovaní svojich záujmov prostredníctvom vládou sankcionovaných procesov.
Tieto programy financovali rozsiahle verejné práce, ako výstavba ciest, mostov, škôl, nemocníc a priehrad. Cieľom bolo vytvoriť pracovné miesta a stimulovať hospodársky rast.
Programy pre priemysel a financie
Pred rokom 1935 sa New Deal zameral na revitalizáciu postihnutých obchodných a poľnohospodárskych komunít v krajine. Na oživenie priemyselnej činnosti dostala National Recovery Administration (NRA) právomoc pomáhať pri formovaní priemyselných kódexov upravujúcich obchodné praktiky, mzdy, hodiny, detskú prácu a kolektívne vyjednávanie. Mala koordinovať priemyselné odvetvia, stanovovať výrobné kvóty, obmedziť „neefektívny“ konkurenčný boj, zvyšovať mzdy, stanoviť minimálny a maximálny pracovný čas. Jednotlivé priemyselné a obchodné odvetvia mali navyše povinnosť vyhotoviť súpisy výrobných podmienok, tzv. kódexy čestnej konkurencie, ktoré zakazovali nočnú prácu, stanovovali minimálne ceny atď. Zároveň umožnil, aby vláda platila zamestnancov v niektorých súkromných podnikoch, čo podporoval napríklad Gerard Swope, riaditeľ General Electric.
New Deal sa tiež snažil regulovať národnú finančnú hierarchiu, aby sa predišlo opakovaniu krachu akciového trhu z roku 1929 a následným masívnym bankovým zlyhaniam. Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC) poskytla štátne poistenie bankových vkladov v členských bankách Federálneho rezervného systému a Securities and Exchange Commission (SEC) bola zriadená v roku 1934 s cieľom obnoviť dôveru investorov v akciový trh ukončením zavádzajúcich predajných praktík a manipulácie s akciami, ktoré viedli ku krachu akciového trhu.
Programy pre poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo bolo počas krízy obzvlášť postihnuté. Farmársky program, známy ako Agricultural Adjustment Act, bol podpísaný v máji 1933. Bol sústredený v Agricultural Adjustment Administration (AAA), ktorá sa pokúšala zvyšovať ceny kontrolou produkcie základných plodín prostredníctvom peňažných dotácií farmárom. Podľa zákona vláda platila farmárom, ktorí nechávali ležať úhorom časti polí. Tým sa mala zdvihnúť cena potravín a umožniť farmárom mať neskôr vyššie príjmy. Okrem toho sa rameno federálnej vlády dostalo do oblasti elektrickej energie, keď v roku 1933 zriadilo Tennessee Valley Authority (TVA), ktoré malo pokrývať oblasť siedmich štátov a dodávať lacnú elektrinu, predchádzať povodniam, zlepšovať navigáciu a vyrábať dusičnany.
Druhá fáza reforiem (po roku 1935)
V nadchádzajúcom období po roku 1935 nasledovala druhá vlna reforiem. V druhej fáze Nového údelu Roosevelt zaviedol systém Social Security, schémy verejného sociálneho zabezpečenia zahŕňajúcej sociálne poistenie starobných dôchodkov ako aj poistenia v nezamestnanosti a dávky pre postihnutých a neúplné rodiny. Tým sa stanovil základ pre dnešný sociálny systém Spojených štátov.
- Social Security Act (Zákon o sociálnom zabezpečení): Tento zákon z roku 1935 vytvoril systém sociálneho poistenia, ktorý zahŕňal starobné dôchodky, podporu v nezamestnanosti a pomoc zdravotne postihnutým a rodinám s deťmi. Predstavoval základný kameň moderného sociálneho štátu v USA.
- Programy bývania: New Deal sa zameral aj na zlepšenie dostupnosti bývania pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva prostredníctvom programov ako Public Housing Administration (PHA).
- Federal Emergency Relief Administration (FERA): Táto agentúra poskytovala priamu finančnú pomoc štátom a obciam na podporu nezamestnaných a núdznych.
Dôsledky a hodnotenie New Deal
New Deal mal rozsiahle a dlhodobé dôsledky na americkú spoločnosť a hospodárstvo.
Pozitívne dôsledky
- Zníženie nezamestnanosti: Programy New Deal vytvorili milióny pracovných miest a výrazne znížili nezamestnanosť.
- Zlepšenie životných podmienok: Sociálne programy poskytli pomoc a zabezpečenie pre milióny Američanov.
- Modernizácia infraštruktúry: Verejné práce v rámci New Deal viedli k rozsiahlej modernizácii infraštruktúry krajiny.
- Posilnenie sociálneho štátu: New Deal položil základy moderného sociálneho štátu v USA.
- Obnovenie dôvery verejnosti: Napriek diskusiám o efektivite, zásadne prispel k stabilizácii systému.
- Politické posilnenie menšín: Významným krokom bolo aj politické posilnenie etnických menšín.
Negatívne dôsledky
- Zvýšenie štátneho dlhu: Financovanie programov New Deal viedlo k výraznému zvýšeniu štátneho dlhu.
- Kritika štátneho intervencionizmu: Niektorí kritici tvrdili, že New Deal príliš zasahoval do hospodárstva a obmedzoval slobodu podnikania. Začiatkom roku 1937 silnela konzervatívna kritika programu, ktorá ho označovala za "plazivý socializmus" hlavne pre nežiaduce zásahy štátu do ekonomiky.
- Neúplné odstránenie krízy: Hoci New Deal prispel k oživeniu hospodárstva, úplné odstránenie krízy nastalo až s príchodom druhej svetovej vojny. Veľká hospodárska kríza trvala približne desaťročie, počas väčšiny 30. rokov. Hoci Nový údel priniesol výrazné zlepšenie a zmiernil najhoršie dopady krízy, úplné ekonomické oživenie bolo pomalé a prerušované, ako ukázala aj tzv. Rooseveltova recesia v rokoch 1937-38. Definitívny koniec Veľkej hospodárskej krízy sa vo všeobecnosti spája až s druhou svetovou vojnou.
Najvyšší súd, kde mali prevahu konzervatívci, rozhodol o protiústavnosti niektorých Rooseveltových zákonov. Samotné obdobie reforiem sa skončilo v roku 1938, keď republikáni vo voľbách do Kongresu posilnili. Politicky sa z tohto obdobia zrodila takzvaná „koalícia Nového údelu“, ktorá formovala americkú politiku na desaťročia.
Veľká hospodárska kríza zanechala trvalé dedičstvo. Viedla k prehodnoteniu ekonomickej teórie, najmä k vzostupu keynesiánstva obhajujúceho vládne zásahy, posilnila úlohu štátu v ekonomike a položila základy moderného sociálneho štátu v mnohých krajinách.