Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Sociálna poisťovňa zohráva kľúčovú úlohu pri zisťovaní PN a kontrole dodržiavania liečebného režimu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako Sociálna poisťovňa postupuje pri zisťovaní PN, aké sú povinnosti zamestnanca počas PN a aké kontroly môže Sociálna poisťovňa vykonať.
Hoci systém ePN by mal zabezpečiť plynulý tok informácií medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom, v praxi sa môžu vyskytnúť situácie, kedy dôjde k oneskoreniu. Dôsledky oneskoreného doručenia PN sa môžu líšiť v závislosti od toho, či ide o zamestnanca alebo SZČO.
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) a jej oznamovanie
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) začína dňom, kedy lekár zistí chorobu, ktorá vyžaduje, aby zamestnanec nemohol vykonávať svoju prácu. Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na finančné zabezpečenie. Počas prvých 14 dní PN poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu. Od 15. dňa PN vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.
Nový stav (od 1. januára 2026) - zamestnávateľ bude poskytovať náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN, Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa.
Doterajší stav (do 31. decembra 2025) - zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN, Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa.
Dočasná PN začína dňom, kedy lekár zistí chorobu vyžadujúcu si PN. Lekár v elektronickom zázname určí dátum predpokladaného ukončenia PN. Ak lekár zistí, že PN trvá aj po tomto dátume, zmení dátum jej skončenia.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak pracovný pomer zamestnanca zanikne počas prvých štrnástich dní PN, zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu len za dni do skončenia pracovného pomeru. Za obdobie po skončení pracovného pomeru vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.
Nárok na nemocenské má poistenec, ktorý je v deň vzniku PN sociálne poistený alebo mu plynie ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia. Konanie o nemocenskom u zamestnanca sa začína spravidla až od jedenásteho dňa od vzniku PN, u ostatných poistencov od prvého dňa.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Zavedenie ePN: Elektronická práceneschopnosť (ePN) slúži verejnosti od 1. januára 2023. Lekár uzná pacienta za dočasne práceneschopného elektronicky a nevystavuje papierové potvrdenie. Pacienti majú informácie o svojej ePN v Elektronickej zdravotnej knižke (EZK) cez slovensko.sk.
Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Ak má poistenec aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EUP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, má k dispozícii informácie o ePN, konaní a výplate nemocenského.
Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok môže poistenec až do ukončenia konania o nároku na nemocenské/úrazový príplatok vziať späť. Poistenec si v časti „Elektronická práceneschopnosť“ vyberie konkrétnu ePN kliknutím na riadok ePN. Následne sa dostane do detailu ePN. Vo vrchnej časti obrazovky vľavo sa nachádza „Poistný vzťah“, po rozkliknutí „Zobraziť detail konania“, klikne na „Späťvzatie žiadosti“ a vyplní formulár.
Ak je dôvodom vzniku ePN úraz/pracovný úraz, poistenec vyplní formulár Hlásenie úrazu v detaile ePN. Poistenec vyplní tlačivo, ak je dôvod vzniku ePN úraz/pracovný úraz.
Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok je poistenec povinný oznámiť číslo účtu alebo adresu, kam žiada zaslať dávku. Ak poistenec neoznámi spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým zamestnávateľ poskytuje mzdu.
Po uznaní práceneschopnosti prostredníctvom ePN môže poistenec odísť domov a liečiť sa. Ak liečba trvá dlhšie ako 14 dní, nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 15. dňa. Poistenec je povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. Zmenu adresy je potrebné bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Povinnosti počas PN
Počas trvania PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. Ak sa poistenec nedostaví na vyšetrenie k lekárovi v deň predpokladaného skončenia PN bez dohodnutia náhradného termínu, tento deň sa považuje za deň ukončenia PN.
Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Ak kontrola nezastihne poistenca na uvedenej adrese, zanechá v schránke písomné oznámenie. Poistenec je povinný do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Nedodržiavanie liečebného režimu môže viesť k strate nároku na nemocenské.
Lekár môže povoliť vychádzky, ak to umožňuje povaha choroby. Tieto vychádzky časovo vymedzí v elektronickom zázname, spolu s miestom pobytu osoby počas PN. Čas vychádzok môže lekár neskôr zmeniť alebo zrušiť.
Zamestnanec si môže zmeniť miesto pobytu počas PN v Elektronickom účte poistenca (EUP) alebo kontaktovaním pobočky Sociálnej poisťovne. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Následky oneskoreného doručenia PN
Oneskorené doručenie PN Sociálnej poisťovni môže mať pre zamestnanca nasledujúce dôsledky:
- Oneskorené vyplatenie nemocenského: Ak zamestnávateľ neobdrží včas informácie o PN zamestnanca, môže sa oneskoriť výplata náhrady príjmu počas prvých 14 dní PN. Rovnako sa môže oneskoriť aj výplata nemocenského zo Sociálnej poisťovne od 15. dňa.
- Strata nároku na nemocenské: Povinne nemocensky poistená SZČO má nárok na nemocenské od prvého dňa PN, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie riadne a včas. Oneskorené doručenie PN môže viesť k oneskorenému spracovaniu žiadosti a potenciálnej strate nároku na nemocenské, ak SZČO nepreukáže, že splnila podmienku zaplatenia poistného.
- Komplikácie pri kontrole: Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu aj u SZČO. Oneskorené doručenie PN môže spôsobiť problémy pri preukazovaní, že SZČO dodržiavala liečebný režim.
Prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia: Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Dôležitosť včasného doručenia PN: Včasné doručenie PN Sociálnej poisťovni je kľúčové pre zabezpečenie plynulej výplaty nemocenských dávok a pre predchádzanie komplikáciám. Zamestnanci aj SZČO by mali aktívne sledovať stav svojej PN a v prípade akýchkoľvek problémov sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu.
Nemocenské dávky
Zamestnanec:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Samostatne zárobkovo činná osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Ako funguje Medicare v roku 2026: Zmeny, sankcie a ďalšie
Liečebný režim
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
- alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod.do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je zodpovedná za určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ.
Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.