Komplexný sprievodca invalidným dôchodkom a súvisiacimi sociálnymi dávkami

Táto životná situácia zahŕňa mnoho súvisiacich oblastí a môže byť rozdelená na najmenej tri menšie časti, ktoré sa týkajú zdravotného postihnutia, starostlivosti o rodinu a pracovného uplatnenia. Správne pochopenie procesov a úloh spolupôsobiacich orgánov v citlivých životných situáciách, akými sú zdravotné postihnutie a starostlivosť o rodinu, môže v budúcnosti priniesť jej úspešnú optimalizáciu.

Invalidný dôchodok a sociálne zabezpečenie

Slovenský sociálny systém rozlišuje medzi osobami so zdravotným postihnutím a osobami s invalidným dôchodkom. Invalidný dôchodok sa môže vyplácať len plnoletým osobám (po dosiahnutí veku 18 rokov) a tým, ktorí majú určitý počet rokov poistenia v dôchodkovom systéme.

Žiadosť o invalidný dôchodok

Uznanie invalidného príspevku je komplikovaný postup, ktorý si od osoby so zdravotným postihnutím, alebo jej opatrovateľa, vyžaduje veľa času a energie. Žiadosť o uznanie musí byť podaná spolu so súborom zdravotnej dokumentácie a špeciálnym posudkovým formulárom všeobecného lekára. Počas schvaľovacieho procesu posudzujú zdravotne postihnutú osobu posudkoví lekári s cieľom určiť mieru funkčného postihnutia. O uznanie invalidity môžu za dieťa požiadať jeho zákonní zástupcovia.

Povinnosti poberateľa invalidného dôchodku

Každý poberateľ invalidného dôchodku, ktorý sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, by vo vlastnom záujme mal čo najskôr oznámiť Sociálnej poisťovni (SP) korešpondenčnú adresu, na ktorej si preberá písomnosti. Ak sa totiž u poberateľa invalidného dôchodku predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, SP ho predvolá na kontrolnú lekársku prehliadku. Predvolanie a termín takejto prehliadky posudkový lekár oznámi poberateľovi dôchodku poštou. Výplatu invalidného dôchodku je možné opätovne uvoľniť až po absolvovaní kontrolnej lekárskej prehliadky.

Optimalizácia procesov

Jednou z potenciálnych oblastí optimalizácie je odstránenie papierových podkladov, ktoré by mohlo priniesť vyššiu spokojnosť používateľov. Správna dokumentácia, ktorá je potrebná na získanie týchto príspevkov je náročná a prevažne papierová.

Pracovné uplatnenie invalidných osôb

Poberanie invalidného dôchodku neznamená, že osoba je neschopná ekonomickej aktivity. Aj človek, ktorý bol uznaný za invalidného, môže ďalej pracovať.

Preradenie na inú prácu

Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do tej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú vhodnú prácu. Podmienkou preradenia je, aby zdravotný stav zamestnancovi znemožňoval vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve a tento stav je dlhodobý, teda trvá alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Krátkodobé zhoršenie zdravotného stavu je možné riešiť dočasnou pracovnou neschopnosťou.

Zamestnanec pri podaní žiadosti o preradenie na inú prácu nemusí byť uznaný za invalidného Sociálnou poisťovňou. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje lekárskym posudkom, vystaveným na žiadosť zamestnanca ošetrujúcim lekárom, nie posudkom lekára Sociálnej poisťovne. Musí však ísť o posudok ošetrujúceho lekára, nestačí lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie. Zamestnávateľ preradí zamestnanca na inú prácu na základe jeho žiadosti. Keďže Zákonník práce výslovne nestanovuje lehotu, dokedy je zamestnávateľ povinný zamestnanca preradiť, je vhodné v žiadosti nejakú lehotu (napríklad 15 dní) uviesť.

Práca, na ktorú zamestnávateľ zamestnanca preradí, by mala zodpovedať jeho zdravotným obmedzeniam, kvalifikácii a schopnostiam. Ak zamestnávateľ svoju povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu nesplní, zamestnanec nie je povinný vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Nepreradenie na inú vhodnú prácu v určenej lehote odo dňa predloženia lekárskeho posudku, podľa ktorého zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu bez ohrozenia svojho zdravia, je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou.

Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer trvá vždy až dovtedy, kým ho zamestnanec alebo zamestnávateľ neukončia, alebo kým neuplynie doba, na ktorú bol uzatvorený. Pracovný pomer trvá aj počas práceneschopnosti - okrem prípadu, ak bol pracovný pomer uzatvorený na určitý čas, ktorý počas PN uplynul.

Pracovný pomer sa môže skončiť:

• dohodou,
• okamžitým skončením,
• výpoveďou,
• uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer uzatvorený.

Dohoda

Dohoda znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú, že pracovný pomer sa skončí. Obe strany teda so skončením súhlasia. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môžu navrhnúť (aj písomne) druhej strane, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Ak s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasia, pracovný pomer sa dohodou nemôže skončiť. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, t. j. neplynie žiadna výpovedná lehota. Pokiaľ je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť. V opačnom prípade zamestnanec nebude mať nárok na odstupné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné iba výnimočne a výlučne z dôvodov vymedzených v Zákonníku práce. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba ak ten závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Zamestnávateľ nie je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má zamestnanec nárok na vyplatenie dvojnásobku priemerného zárobku.

Výpoveď a výpovedná doba

Výpoveď si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca ani nemusí dôvod vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.

Dôvody pre výpoveď zamestnávateľa:

• Zamestnávateľ sa zrušuje alebo premiestňuje.
• Zamestnanec sa stane nadbytočný.
• Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
• Zamestnanec prestal spĺňať predpoklady na výkon dohodnutej práce.
• Zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy.
• Zamestnanec menej závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu.
• Zamestnávateľ by mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer.

Výpoveď musí byť druhej strane vždy doručená (osobne na pracovisku alebo poštou), musí byť písomná a v prípade, ak ju dáva zamestnávateľ, musí v nej byť presne uvedený dôvod výpovede podľa Zákonníka práce. Pracovný pomer trvá aj po podaní výpovede, až kým neuplynie výpovedná doba. Tá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

V prípade, ak zamestnanec pre svoj zdravotný stav nemôže počas výpovednej doby vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ ho nepreradil na inú prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Takýto zamestnanec preto nemusí počas výpovednej doby chodiť do práce, ale bude zamestnaný a zamestnávateľ mu bude vyplácať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku.

Odstupné a odchodné

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou preto, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav na základe lekárskeho posudku stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Na odstupné má zamestnanec nárok aj v prípade, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav na základe lekárskeho posudku stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), alebo dôchodok za výsluhu rokov má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby si zamestnanec podal žiadosť o vyplatenie odstupného už v žiadosti o skončenie pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení. V prípade, že zamestnanec počas práceneschopnosti požiada o invalidný dôchodok, a tento mu bude priznaný, má nárok na odchodné od zamestnávateľa, za predpokladu, že sa rozhodne pracovný pomer ukončiť. Súčasne má nárok na odstupné vo výške a za podmienok popísaných vyššie.

Ochrana invalidných zamestnancov

Menej sa však vie, že aj zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného a predloží zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, je vo zvýšenej miere chránený pred prepustením. Zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu alebo bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu. Zdravotne postihnutý zamestnanec nemôže bez súhlasu úradu práce dostať výpoveď pre nadbytočnosť, nedostatočné plnenie pracovných úloh alebo ak kvôli zdravotnému stavu stratí spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu či prestane spĺňať predpoklady na jej výkon. Keď dá zamestnávateľ zdravotne postihnutému zamestnancovi výpoveď bez súhlasu úradu práce, takáto výpoveď bude neplatná.

Hľadanie práce

Diskriminovať uchádzača o zamestnanie z dôvodu, že trpí nejakým ochorením, je v SR zakázané. Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať s uchádzačmi o zamestnanie aj so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom. Ak zdravotná spôsobilosť nie je podmienkou na výkon určitej práce, zamestnávateľ sa na pracovnom pohovore nesmie uchádzača dopytovať na jeho zdravotný stav a pri rozhodovaní koho zamestná, nesmie brať kritérium zdravotného stavu do úvahy. Na druhej strane je však uchádzač o zamestnanie povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Osoba trpiaca určitým ochorením by preto mala vždy zvážiť, či môže rozumne predpokladať, že danú prácu zvládne.

Osobám so zdravotným postihnutím majú pri hľadaní práce pomáhať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Sociálne služby a opatrovanie

Dôležité oblasti sociálnych služieb zastrešujú Vyššie územné celky (VÚC) a obce. Tie sú zodpovedné za prevádzku rôznych typov zariadení, ako sú zariadenia pre seniorov, rehabilitačné strediská, denné centrá, domovy sociálnych služieb. Pre každú službu je potrebné vyplniť žiadosť a podať ju príslušnému orgánu verejnej správy. Väčšina orgánov verejnej správy v súčasnosti zverejňuje vzory na vyplnenie na svojich webových stránkach.

Opatrovateľská starostlivosť

Väčšina rodín sa snaží vyriešiť tragickú situáciu vážneho ochorenia alebo postihnutia člena rodiny bez toho, aby sa spoliehala na zariadenia a vybavenie. Z tejto situácie neexistuje veľa východísk a zvyčajne musí jeden člen rodiny prevziať túto povinnosť a stať sa oficiálnym opatrovateľom. Opatrovateľ potom môže požiadať o príspevok pre opatrovateľov, ak odovzdá potrebnú dokumentáciu. Osoba, ktorá nie je v príbuzenskom vzťahu s ťažko chorým, sa môže stať opatrovateľom, len ak býva na rovnakej adrese, kde sa opatrovanie vykonáva. Teda vtedy, ak si zmení trvalý pobyt.

Nahlasovanie zneužívania sociálneho systému a zanedbávania starostlivosti o deti

Po zavolaní na linku je možné nahrať odkaz v dĺžke najviac dve minúty, v ktorom stručne opíšete, akým spôsobom má dochádzať k zneužívaniu sociálneho systému, či k zanedbávaniu starostlivosti o deti a uveďte presné údaje, meno, priezvisko a adresu (u firiem obchodné meno, sídlo resp. adresu prevádzky) toho, kto má takúto činnosť páchať, aby bolo možné podnet prešetriť. Upozorňujeme rodičov, že súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone. V prípade akýchkoľvek pochybností, rodičia majú prvoradú povinnosť sami bezodkladne vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré im vyplývajú z ich rodičovských práv a povinností.

V prípadoch, keď je ohrozený ľudský život alebo zdravie dieťaťa, je potrebné volať tiesňové číslo polície 158. Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice.

Deťom dokáže poskytnúť rýchlu a adresnú pomoc, poradenstvo alebo podporu Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K, ktorú v roku 2021 zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci NP Podpora ochrany detí pred násilím. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne / 7 dní v týždni. Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Telefónne číslo 116 111 funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.

tags: #neopravnene #poberanie #invalidneho #dochodku