Študenti, ktorí sa rozhodnú popri štúdiu pracovať, sa často stretávajú s otázkou sociálneho poistenia a s ním spojených povinností a nárokov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenskom poistení študentov na Slovensku, ich právach a povinnostiach voči Sociálnej poisťovni.
Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. V praxi to znamená, že ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.
Základné princípy sociálneho poistenia študentov
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že z titulu samotného štúdia nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti a nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.
Ak študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Od 1. 1. 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie. Zdravotné poistenie vám zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Sociálne poistenie slúži na to, aby občan v období, keď nemôže pracovať (choroba, ošetrovanie chorého, invalidita, ale i strata zamestnania, materská a pod.), poberal aspoň čiastočnú náhradu príjmu.
Kto sa môže poistiť a kto nie?
Dobrovoľné nemocenské poistenie je dostupné pre nezamestnaných (napr. študentov) a SZČO, ktorých hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla im povinnosť platby povinného poistenia.
Nemôže sa poistiť povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie), tiež osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Možnosti účasti na nemocenskom poistení počas štúdia
Napriek tomu existujú spôsoby, ako sa študent môže stať účastníkom nemocenského poistenia a získať nárok na dávky, ako napríklad nemocenské. Ide o nasledovné situácie:
- Pracovný pomer: Ak sa študent zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, vrátane nemocenského poistenia. Tieto povinnosti za neho plní zamestnávateľ. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
- Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Ak je študent povinne nemocensky poistený ako SZČO, ak jeho príjem v predchádzajúcom kalendárnom roku bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Čas na sociálnom poistení SZČO tak vzniká od 1. júla v bežiacom kalendárnom roku a trvá do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Ak študent - SZČO nedosiahol príjem potrebný pre vznik povinného poistenia, má možnosť sa dobrovoľne poistiť a platiť poistné.
- Dobrovoľné poistenie: Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia, môže využiť dobrovoľné poistenie. Môže si vybrať komplexné poistenie (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti) alebo kombináciu dvoch poistení (dôchodkové a nemocenské), či samostatné dôchodkové poistenie. Povinne poistená SZČO môže využiť ešte samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti alebo v kombinácii s dobrovoľným dôchodkovým poistením.
Nemocenské poistenie a dohoda o brigádnickej práci študentov
Špecifickou formou zárobkovej činnosti študentov je dohoda o brigádnickej práci študentov. Tu platia určité výnimky a obmedzenia:
- Poistenie na dôchodkové poistenie: Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ.
- Výnimka z platenia poistného: Dohoda o brigádnickej práci študentov umožňuje študentovi, ktorý ju uzatvoril, aby zamestnávateľa písomne požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie.
- Hranica príjmu: Od 1. januára 2015 môžu všetci študenti, bez ohľadu na vek, využiť výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pri dohode o brigádnickej práci študentov, ak na ňu zarobia maximálne 200 eur mesačne. Naďalej platí, že v prípade, ak má žiak alebo študent uzatvorených viacero dohôd, výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie môže využiť iba pri jednej z nich. Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (200 eur platnou pre rok 2015).
Prihlasovanie a odhlasovanie študenta pri prekročení hranice príjmu z brigády
Ak zamestnávateľ prihlásil študenta brigádnika s uplatnenou výnimkou pôvodne ako zamestnanca na úrazové a garančné poistenie - typ 9 (dohoda o brigádnickej práci študenta bez dôchodkového poistenia, pravidelný príjem) a študent s uplatnenou výnimkou zarobil viac ako 200 eur, prihlási ho typom 11 na dôchodkové poistenie od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý danú hranicu 200 eur študent presiahol. Po podaní prihlášky sa študent stáva zamestnancom typ 7 (dohoda o brigádnickej práci študentov s dôchodkovým poistením, pravidelný príjem). Ak ten istý študent v nasledujúcom mesiaci príjem 200 eur neprekročí, zamestnávateľ ho odhlási z dôchodkového poistenia posledným dňom kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý už hraničný príjem neprekročil.
BRIGÁDY ŠTUDENTOV
Nárok na nemocenské dávky
Študenti vo všeobecnosti nemajú nárok na dávku nemocenské, pretože v čase štúdia nie sú nemocensky poistení. Existencia nemocenského poistenia je totiž základnou podmienkou vzniku nároku na túto dávku. Výnimkou sú študenti, ktorí sú v pracovnom pomere alebo majú uzatvorenú dohodu s pravidelným príjmom (okrem dohody o brigádnickej práci študentov), majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorá je povinne nemocensky poistená, príp. sa prihlásili na dobrovoľné poistenie a sami si platia poistné do Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie ako dobrovoľne poistená osoba.
Príklady z praxe
Príklad 1: Nárok na materské
Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Príklad 2: Nárok na dávku v nezamestnanosti
Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Príklad 3: Brigáda a dôchodkové poistenie (pre rok 2014 a 2015)
17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur.
- Za október a november 2014: Poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur).
- Za december 2014: Zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32 eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur.
- Za január 2015: Hraničná suma sa zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.
Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.
Príklad:
Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009, doplatiť si ho chce v roku 2013 (alebo neskôr). Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Najmenej z takého vymeriavacieho základu osoba zaplatí poistné. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %.
Oznamovacie povinnosti a zmeny
Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO.
Príklad:
Študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka.
Sirotský dôchodok a štúdium
O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. osobu nespôsobilú na právne úkony žiadosť spisuje iná fyzická osoba, napr. zákonný zástupca.
Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa.
Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 na úrazovú rentu v zmysle zákona o sociálnom poistení.
BRIGÁDY ŠTUDENTOV
tags: #nemocenske #poistenie #studentiv