Zdaňovanie nemocenských dávok a súvisiace zmeny v slovenskom daňovom systéme

V slovenskom právnom systéme, konkrétne v zákone o dani z príjmov (ZDP), nie je explicitne uvedený zoznam príjmov, ktoré sú považované za zdaniteľné. Avšak, z ustanovení ZDP, najmä z § 32 ods. 4, možno odvodiť, ktoré príjmy sú od dane oslobodené. Tento článok sa zameriava na to, či sú nemocenské dávky považované za zdaniteľné príjmy a ako sa táto problematika rieši v kontexte slovenského daňového systému, vrátane nadchádzajúcich zmien.

Príjmy oslobodené od dane a daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov je v zmysle § 32 ods. 1 ZDP povinný podať každý, kto za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce stanovenú sumu. Fyzická osoba daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie daň nepresiahne sumu 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu stanovenú sumu. Vypočítaná daň sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Správca dane vráti preplatok v prípade, ak je väčší ako 5 eur.

Situácie, kedy daňovník nemusí podať daňové priznanie

Existujú situácie, kedy daňovník nie je povinný podať daňové priznanie. Ide napríklad o prípady, keď daňovník dosiahol len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Príkladom môže byť osoba, ktorá poberala dávku v nezamestnanosti a nemala žiadne iné príjmy. V takomto prípade, podľa zaužívanej praxe, sa dávka v nezamestnanosti v daňovom priznaní neuvádza.

V daňovom priznaní sa neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, teda vôbec nepodliehajú zdaneniu, resp. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. zdedenie majetku).

Príjmy oslobodené od dane podľa ZDP

• Príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ZDP alebo § 5 ods. 461/2003 Z. z., teda všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti (napr. nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti).
• Dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (vyplácané profesionálnym vojakom a policajtom).
• Dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze podľa zákona č. 417/2013 Z. z.

Nemocenské dávky a ich zdaňovanie

V kontexte tohto prehľadu je dôležité zdôrazniť, že dávky zo sociálneho poistenia, vrátane nemocenských dávok, sú od dane oslobodené. To znamená, že príjem z nemocenského poistenia nie je potrebné uvádzať v daňovom priznaní a nepodlieha zdaneniu.

Príklad z praxe

Zamestnanec ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti a nemocenská dávka od 11. dňa sú príjmom, ktorý je oslobodený od dane. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. je oslobodeným príjmom.

Zamestnávateľ mi vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, na ktorom je uvedená (dopísané) výplata náhrady príjmu pri dočasnej PN v sume 165,82 eur. Táto suma sa v daňovom priznaní neuvádza, pretože v daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy.

Ak zamestnanec dosiahol v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti na území SR a nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za príslušný kalendárny rok, je povinný podať daňové priznanie typu A. Podkladom na vyplnenie tohto priznania je tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. marca zdaňovacieho obdobia.

Ak ste nepoberali iné príjmy okrem uvedených, máte povinnosť do 31. marca 2026 podať daňové priznanie typu A z dôvodu, že zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za rok 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Povinnou prílohou priznania je kópia Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ. Potvrdenie o nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne nie je potrebné prikladať k daňovému priznaniu, pretože tieto dávky sú oslobodené od dane.

Iné príjmy oslobodené od dane

Okrem sociálnych dávok existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Tieto sú taxatívne vymenované v § 9 zákona o dani z príjmov, a okrem nich aj príjmy taxatívne vymenované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Medzi ne patria napríklad:

• Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
• Hodnota stravy a nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
• Nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení zamestnávateľa.
• Poistné a príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca.
• Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
• Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
• Príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.
• Plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu.
• Prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetnej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm.
• Štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia.
• Príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu.
• Jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu.
• Nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods.

Daňový bonus na dieťa a zamestnanecká prémia

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti.

Zamestnanecká prémia je suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a ZDP. Na uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2019 musí byť výška posudzovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých z tejto činnosti vykonávanej len na území SR aspoň 3 120 eur.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca počas práceneschopnosti

Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.

Postup pri práceneschopnosti

1. Elektronická Práceneschopnosť (ePN): Od 1. januára 2023 sa používa výlučne elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie.
2. Automatický prenos: Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
3. Náhrada príjmu a nemocenské:
   • Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa (podľa nových zmien až do 14. dňa od 1. novembra 2025).
   • Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (podľa nových zmien až od 15. dňa od 1. novembra 2025) najviac do 52. týždňa.

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Aby ste mali nárok na nemocenské, musíte mať lekárom potvrdenú práceneschopnosť a byť nemocensky poistený v deň, keď vám vznikla PN. Ak ste zamestnanec, nemusíte sa starať o zaplatenie poistného, to rieši váš zamestnávateľ. V prípade, že ste SZČO alebo si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne, musíte mať poistné zaplatené včas a v správnej výške. Pri dobrovoľnom poistení navyše platí, že za posledné dva roky ste museli byť nemocensky poistený aspoň 270 dní.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa (po novom 14. dňa).

• 25 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Od 11. dňa (po novom od 15. dňa) dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu kalendárneho roka.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. U zamestnancov ide o hrubú mzdu, z ktorej platia sociálne odvody. Výpočet je teda priamo viazaný na predchádzajúce príjmy a výšku platených odvodov. Čím vyšší bol vymeriavací základ, tým vyššia je aj výsledná nemocenská dávka.

Zmeny pri práceneschopnosti a odvodoch od 1. novembra 2025

Súčasťou konsolidácie je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Stúpne z desiatich na štrnásť dní. Zároveň sa menia pravidlá pri odvodových výnimkách, čo znamená, že pri odmenách vyplácaných počas práceneschopnosti (PN), ošetrovného (OČR), materskej, tehotenskej či otcovskej dávke, sa po novom budú odvádzať všetky odvody.

Minister financií zdôraznil, že Slovensko musí zastaviť prudký nárast štátneho dlhu a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vláda sa preto rozhodla pristúpiť k viacerým krokom, ktoré zasiahnu nielen občanov, ale aj zamestnávateľov. Opatrenie pri PN sa však dotkne najmä zamestnávateľov.

Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN

Jedným z výraznejších opatrení je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas práceneschopnosti. V súčasnosti firmy platia náhradu desať dní, po novom sa toto obdobie predĺži na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa. Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.

Zmeny pri odvodoch z odmien počas PN či materskej

Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky. V súčasnosti platí, že ak zamestnanec počas týchto období dostane odmenu, napríklad bonus alebo prémie za splnené úlohy, odvádzajú sa z nej iba zdravotné odvody 15 percent a odvody na úrazové poistenie na úrovni 0,8 percenta. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne. Po novom sa však bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že odmeny vyplatené počas dávok budú pre zamestnávateľov aj zamestnancov finančne náročnejšie. Zamestnanec bude musieť z odmeny zaplatiť celkovo 9,4 percenta na sociálne poistenie.

Potvrdenie o nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa vydáva potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach za predchádzajúci rok na základe žiadosti klienta. Vo väčšine prípadov ho dokáže vystaviť priamo na počkanie. Potvrdenie však neslúži len na daňové účely. Ľudia ho využívajú aj pri komunikácii so zdravotnými či komerčnými poisťovňami, bankami alebo pri vybavovaní dávok v hmotnej núdzi. O potvrdenie zo Sociálnej poisťovne môžete požiadať viacerými jednoduchými spôsobmi. Najrýchlejšie je vybaviť si ho osobne v ktorejkoľvek pobočke.

Každoročne už v januári zaznamenáva zvýšený záujem verejnosti o tento typ potvrdení. Klienti ich najčastejšie potrebujú na daňové účely k daňovým priznaniam podávaným do konca marca, ale využívajú ich aj pri komunikácii so zdravotnými či komerčnými poisťovňami, bankami alebo pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi. Počas roka si klienti vybavujú potvrdenia aj z iných dôvodov - napríklad pre zdravotné poisťovne, komerčné poisťovne v prípade úrazu, pre banky pri vybavovaní hypotéky alebo v rámci sociálnych konaní.

tags: #nemocenske #davky #a #dan #z #prijmu