Lietanie je stále pre mnohých cestujúcich oblasťou, ktorá vyvoláva zvedavé otázky. Aj keď by niekto povedal, že profesia letušiek je povolanie ako každé iné, práca žien a mužov v elegantných rovnošatách vzbudzuje značný záujem.
Mýty a realita profesie letušky
Mnohí cestujúci majú predstavu, že letušky by mali byť nielen pekné, ale že by mali aj všetko vedieť. Najčastejšia otázka cestujúcich, s ktorou sa na palube lietadla stretávame je: „Kde práve sme?“ Istá je vždy len odpoveď: „V lietadle...“ Letušky pohybujúce sa v uličke nielenže nemajú v hlave navigáciu, ale pri práci ani nevidia na zem. Cestujúci preto možno zostanú prekvapení, keď sa letuška, namiesto pohľadu z okna, ľahšie zorientuje pohľadom na hodinky a podľa času odhadne oblasť, kde sa lietadlo môže nachádzať. Ak to viditeľnosť dovoľuje, palubný personál dokáže čo to rozpoznať aj na zemi. Počnúc ostrovmi, veľkými mestami, ponad ktoré je plánovaný let, až po charakteristické kopce alebo stavby. No pri detailných otázkach cestujúcich typu: „neviete či je ten kostol pravoslávny?“ alebo pri pohľade na ohňostroj na zemi: „neviete, čo tam oslavujú?“ , ktoré sú myslené smrteľne vážne, sa kamenná tvár zachováva ťažko. Letuška alebo steward sa musí vynájsť. Ak v zhone povinností nemáme absolútne žiadnu predstavu, zvykneme hovoriť: „počkajte chvíľku, kapitán bude hlásiť“. Ale cestujúcemu často stačí pohotová, hoci nekonkrétna odpoveď.
Ďalším mýtom je laická predstava, že život letušiek je jedna veľká dovolenka. Častou otázkou pri vystupovaní cestujúcich je: „Vy tu (ne)zostávate?“ V podstate sú dve skupiny cestujúcich. Prvá polovica je prekvapená, že po dvoch hodinách v práci a lete napríklad do Paríža, Londýna či Atén nezostávame v destinácii týždeň oddychovať. Druhá polovica cestujúcich zas má predstavu, že by sme v jeden deň mohli stihnúť letieť aj dva krát za sebou z Bratislavy do Egypta a späť, čo by bolo tak približne 18 hodín strávených v lietadle. Pravda je však niekde uprostred - pri krátkych európskych linkách väčšinou nie je dôvod zostávať v danej destinácii - a pravdu povediac, posádkam to aj vyhovuje. Predsa len, lietanie je v prvom rade zamestnanie a skoro každý sa rád po práci čím skôr vráti domov. Sú však aj "prespávacie" linky, kde je prílet neskoro večer a návrat domov až na ďalší deň. Takže aj “v pracovnom čase” sa dá čo to vidieť. V cieľovej stanici sa zostáva aj vtedy, ak je linka príliš dlhá a v rámci pracovnej normy už nie je dovolené bez odpočinku letieť domov. Bežné sú aj niekoľkodňové služobné pobyty, ak lietadlo s posádkou lieta mimo domovskej základne. Ale aj práca pre spoločnosť, ktorá lieta iba „otočkové“ linky, ponúka možnosť cestovania. Každá z nich totiž umožňuje svojim zamestnancom využívať symbolické ceny leteniek pre seba a svoju rodinu.
Väčšina letov je pridelená podľa rozpisu a seniority. Nie vždy máme na výber. Často sa stretávame aj s predstavou cestujúcich, že každá letuška má „svoju“ linku. Okrem niekoľkých národných spoločností a svetových firiem s dlhou tradíciou, ktoré odmeňujú letušky možnosťou vyberať si linky podľa vlastných predstáv na základe seniority, to vo väčšine prípadov neplatí. Vo firmách založených na seniorite sú linky rozdelené podľa atraktivity. Čím dlhšie sú letušky vo firme, tým lepšie si ich môžu nakombinovať. Za dobré linky sú považované dlhé lety, kde za čo najkratší čas nalietajú povinný počet hodín. Preto sú napríklad na diaľkových linkách do Európy u amerických spoločností letušky s výrazne vyšším vekovým priemerom ako sme zvyknutí u nás. Na rozdiel od väčšiny európskych firiem, pre tieto letušky znamená každý rok vo firme viac a viac výhod a práca je jednoduchšia a zábavnejšia. Preto sa lietanie u jednej firmy často berie ako celoživotná kariéra. Nie je tam raritou vidieť v uniforme aj viac ako 60 ročné dámy. Pričom ani to nie je limit - iba prednedávnom odišla do dôchodku najstaršia letuška spoločnosti United Airlines Iris Peterson, ktorá aktívne lietala do svojej 85-ky. Kým letušky dokážu spĺňať zdravotné a tréningové požiadavky, nie je možné nikoho diskriminovať na základe veku. Lietanie v európskych a menších firmách je však dynamickejšie a posádky sa na linkách striedajú rovnomerne a iba náhoda môže za to, že niektorú destináciu lietate každý týždeň, kým v inej ste neboli celý rok.
Vek ani vzhľad už dnes nie sú rozhodujúce faktory. Dôležité sú zručnosti, skúsenosti a schopnosť zvládať rôzne situácie. Plat závisí od leteckej spoločnosti, seniority a počtu nalietaných hodín. Aj keď práca zahŕňa cestovanie, väčšina letušiek má málo spánku a náročné dlhé smeny. Ich pohľad na nové miesta sa často končí hotelovou izbou a krátkym časom na odpočinok pred ďalším letom.
Niektoré letecké spoločnosti, najmä v Rusku, umožňujú letuškám odísť do dôchodku už v 45 rokoch, ak splnia podmienku odpracovaných rokov v letectve (napríklad 10 rokov odbornej praxe a 20 rokov celkovej praxe). Tieto pravidlá sa však môžu líšiť v závislosti od krajiny a konkrétnej leteckej spoločnosti.
V Spojených štátoch amerických, ako aj v mnohých európskych krajinách, neexistuje špecifický zákon, ktorý by umožňoval predčasný dôchodok pre letušky na základe ich povolania. Vek odchodu do dôchodku je určený všeobecnými zákonmi o sociálnom zabezpečení a môže sa líšiť v závislosti od individuálnych okolností a odpracovaných rokov. Avšak, ako ukazuje príklad Iris Peterson z United Airlines, ktorá lietala do svojich 85 rokov, pokiaľ spĺňajú zdravotné a tréningové požiadavky, letušky môžu pracovať až do vysokého veku.
Príprava na let a starostlivosť o zdravie
Pracovný deň letušky nie je len o usmievavých pozdravoch a servírovaní občerstvenia. Moja práca sa začínala oveľa skôr, ešte pred tým, než sa lietadlo dostalo do vzduchu. Budíček v noci, predletová porada, následné skontrolovanie všetkých dôležitých dokumentov a vybavenia - to všetko predchádza letu. Po zobudení sa som si upravila vlasy, nahodila make-up, obliekla uniformu, skontrolovala, či mám všetky dokumenty, v kufri náhradné oblečenie pre prípad, že by sme museli v destinácii zostať (napríklad pri zrušení spiatočného letu). Pred letom sme sa stretávali vo firemnej kancelárii, kde sme si ako posádka povedali základné informácie k letu - kam letíme, čas letu, počet pasažierov, počet detí a infantov, catering a vedúci kabíny nás ku koncu preskúšal z rôznych tém. Následne sme sa presunuli do lietadla, kde sme museli skontrolovať naložený catering, funkčnosť komunikačných a svetelných zariadení, bezpečnostné vybavenie, napr. záchranné vesty a kyslíkové masky. Na linkách do/z krajín mimo EÚ, napríklad Egypt, sme museli robiť tzv. imigračné formality pre pasažierov.
Ja sa riadim pravidlom "SENSS”. S ako sleep - spánok, E ako exercise - cvičenie, N ako nutrition - výživa a SS ako social support - sociálna opora. Pre mňa je jednoznačne najdôležitejší kvalitný a dostatočný spánok, čo je - ak mám byť úprimná - v letectve problém. Ak vezmem do úvahy nepravidelné nočné služby, časové posuny pri zaoceánskych letoch či prerušované odpočinky a k tomu starostlivosť o vlastné malé deti, musím veľmi precízne plánovať svoj spánkový režim. Nie vždy sa dá spať 7-8 hodín pred letovou službou, ale vtedy je pre mňa dôležité "predspať si”. Ďalším dôležitým faktorom je pohyb. Každý z nás, čo trávime svoj život v oblakoch, si vytvára svoj vlastný systém, ktorý mu vyhovuje. Pohybu na palube mám až-až a preto si v destináciách počas pobytu v zahraničí užívam dlhé, ale pomalé prechádzky v niektorej z mojich obľúbených destinácií. Dôležité je vypnúť mozog, nadýchať sa morského vzduchu alebo len tak si sadnúť na lavičku a dívať sa, počúvať, nasávať vône a vnímať ľudí z rôznych kultúr, prírodu, architektúru. Čo strava? Na palube väčšinou bohužiaľ jedávame v zhone, medzi tým ako odbiehame z kuchyniek do kabíny medzi cestujúcich. Často jeme nezdravú stravu a v stoji. Opäť platí, že treba dobehnúť zameškané domácou kuchyňou. Ak chcem byť vždy pripravená na kvalitný servis pre cestujúcich, musím sa sama dobre cítiť.
Letné obdobie na palube je pre nás tým najťažším. K letom pravidelným pribúda množstvo letov s dovolenkármi, lety sú v noci alebo skoro ráno, v horúčavách. Cestujúcim odporúčam dobre sa na let pripraviť. Ako som spomínala, kvalitný a dostatočný spánok pred letom je základ. Treba si zajesť ľahké jedlo, nemastné, nie pikantné a také, ktoré "nenadúva". Doplniť dostatočne tekutiny (najlepšia je čistá voda) ešte pred bezpečnostnou kontrolou. Ak letím ako cestujúca, za kontrolou kupujem vlastnú fľašu vody a pravidelne sa po troške hydratujem počas letu. Letušky totiž ponúknu nápoje, ale bohužiaľ na palube vezieme vzhľadom na obmedzené možnosti uskladnenia a tiež váhu lietadla iba obmedzené zásoby tekutín. Dehydrované telo kolabuje. Môžete pociťovať mdloby - vtedy platí zlaté pravidlo "hlava dole, nohy hore”. Veľkým problémom bývajú trombózy hlbokých žíl. Najmä pri dlhšie trvajúcich letoch sedí človek v strnulej polohe, málo sa hýbe, neprijíma dostatok tekutín. Síce zriedkavo, ale môže vzniknúť krvná zrazenina, ktorá upchá žilu. Ak sa zrazenina následným pohybom uvoľní, môže sa odplaviť až do pľúc a spôsobiť pľúcnu embóliu, ktorá môže byť smrteľná. Ak má človek hustejšiu krv, odporúčam vybrať si sedadlo pri uličke, občas sa postaviť, precvičiť si predkolenia, ponaťahovať špičky, pokrúžiť chodidlami, rozprúdiť tak krv. Prejdite sa na toaletu - ak veľa pijete v rámci prevencie proti trombóze - budete sa prechádzať na toaletu častejšie ;) Cestujúci, ktorí poznajú svoj zdravotný stav a konzultujú ho s lekárom, aplikujú injekčne pred dlhším letom heparín. Bežne možno zakúpiť špeciálne sťahujúce podkolienky alebo pančuchy ako prevenciu.
Odporúčam posadiť sa v lietadle na sedadlá najbližšie ku krídlam alebo aspoň do prednej časti kabíny, kde je lietadlo stabilnejšie. Pomôže prúd chladného vzduchu z trysky, očný kontakt cez okienko s vonkajším prostredím, trošku vody alebo nesladený čaj, niekomu pomáha žuť žuvačku. Ak viete, že vám býva nevoľno, najmä v turbulentnom počasí, nejedzte pred letom ťažké jedlá či korenisté pochutiny a určite nepite alkoholické nápoje. V lekárni zakúpite lieky proti nevoľnosti alebo existujú aj špeciálne žuvačky či lízanky. Ak už to na vás príde, vo vrecku sedadla pred vami sa nachádza vrecko, do ktorého si môžete uľaviť.
Prosím, v mene ostatných cestujúcich aj posádok - ak trpíte črevnou virózou, použite počas letu rúško alebo respirátor, užite pred letom liek proti hnačke, prípadne zvracaniu. Poraďte sa o cestovaní a liekoch so svojím lekárom alebo lekárnikom. Kandidátom na nosenie rúška je aj cestujúci, ktorý si z dovolenky nesie prechladnutie alebo infekciu horných dýchacích ciest. Upchaté dutiny, nádcha, kašeľ, bolesti v uchu sú možno na letisku nie až taký problém, ale na palube, keď sa mení tlak pri stúpaní a hlavne klesaní to už problém je. Veľmi často cestujúci nachladnú počas letu z klimatizácie v lietadle. Ak je na palube 200 ľudí, každý by rád klimatizáciu po svojom. Tak majú ľudia rôzne požiadavky, niekomu je horúco, iný pri tej istej teplote "mrzne”. Odporúčam pribaliť si do príručnej batožiny mikinu alebo svetrík, sako či šatku.
Alkohol neodporúčam piť pred odletom a ani počas letu. Pretlak v kabíne pôsobí na telo inak ako v bežnom prostredí a alkohol pôsobí rýchlejšie a oveľa menšie množstvo alkoholu dokáže riadne pomotať hlavu, telo sa rýchlejšie dehydratuje. Palubný personál potrebuje mať na palube cestujúcich, ktorí sú nielen v kľude, ale aj schopní pohotovo reagovať na prípadnú núdzovú situáciu.
Niektorí ľudia trpia fóbiou z lietania a na palube prežívajú svoje úzkosti z predstavy, čo všetko by sa mohlo stať. Lietadlá sú štatisticky najbezpečnejšou dopravou, posádky lietadiel sú pravidelne školené a preskúšavané, ako v kokpite tak aj na palube. Pokiaľ neprejdeme skúškami, sme postavení mimo službu a musíme absolvovať skúšky znovu, pokým nie sme znovu dostatočne pripravení riešiť prípadné núdzové situácie. Ak niekto trpí úzkosťou z lietania, odporúčam napríklad stiahnuť si svoju obľúbenú relaxačnú hudbu, nasadiť slúchadlá, privrieť oči a pokúsiť sa nemyslieť na let. Oslovte palubný personál a vyjadrite svoje obavy, sme školení aj na takéto prípady. Panický strach sa môže prejavovať aj tŕpnutím v končekoch prstov, jazyka alebo tvárových svalov. Dýchajte zhlboka a pomaly, nasmerujte na seba prúd vzduchu zo vzduchovej trysky umiestnenej nad každým sedadlom, môžete dýchať do papierového vrecka, ktoré nájdete vo vrecku sedadla pred vami. Ja si často posadím "vyplašenú” cestujúcu blízko k sebe, ponúknem pohár vody, čokoládku, upokojím ju krátkym rozhovorom. A hoci spomínam cestujúcu, častejšie sa lietania boja muži než ženy.
Špeciálnu pozornosť venujeme bábätkám, ktoré ešte nemajú úplne vyvinutý sluchový systém a často trpia bolesťami v uškách. Vtedy zvyknú srdcervúco plakať, predovšetkým počas klesania. V prípade starších alebo ťažko sa pohybujúcich cestujúcich možno využiť špeciálne letiskové pozemné služby a vopred si objednať invalidný vozík, pomocou ktorého pozemný personál dopraví cestujúceho až k lietadlu. Ak cestujúci nemôžu samostatne vyjsť po schodíkoch do lietadla, je k dispozícii špeciálna rampa.
Ja som asi prešla všetkými bežnými chorobami, ktoré sa na mňa "nalepili" počas letových služieb. Zápaly dutín, stredného ucha, močových ciest, črevné chrípky a angíny, natiahnutý stehenný sval, covid nevynechám a tiež ovčie kiahne. Pravda je, že v spolupráci s mojim úžasným všeobecným lekárom sa starám o imunitu svojho tela zdravým pohybom, vitamínmi a minerálnymi látkami, ktoré momentálne potrebuje moje telo. Všetko preberáme počas pravidelných preventívnych prehliadok. Ak som však chorá alebo cítim, že na mňa niečo "lezie”, zostávam sa doma liečiť a zbytočne neriskujem skomplikovanie svojho zdravotného stavu. Toto odporúčam všetkým, ktorí sa v nie úplne fit stave chystajú na let.
Zaujímavosti z leteckej prevádzky
Lietanie je plné nečakaných situácií, ktoré dokážu pobaviť nielen posádku, ale aj pasažierov. Práca na palube totiž nie je len o bezpečnosti a obsluhe pasažierov - je to aj o nečakaných momentoch, ktoré nám všetkým spríjemnia deň. Každý let je iný, no určité situácie sa opakujú. Napríklad, keď sa cestujúci rozhodne použiť „núdzové dvere“ ako toaletu. Raz sa jeden pán sebavedomo postavil, zamieril rovno k núdzovým dverám a s istotou uchopil kľučku. Nie sú to len núdzové východy, čo ľudia identifikujú ako dvere toalety, ale aj kokpitové dvere. Jedna staršia pani sa suverénne postavila pred kokpit a začala nimi doslova trhať.
Počas jedného pokojného letu ku mne pristúpila staršia pani a opýtala sa ma, či máme na palube plienky. Spočiatku som si myslela, že ide o potrebu pre dieťa, no čoskoro sa ukázalo, že ich žiada pre seba. Keď videla môj zmätený výraz, dodala, že sa jej nechce toľkokrát chodiť na toaletu. Vysvetlila som jej, že takéto zásoby na palube nemáme.
Viete, prečo vás skutočne zdravíme? Skutočne je za tým niečo viac. Musíme byť vnímaví, kto nám na palubu nastupuje. Príliš podgurážení cestujúci sú problém, nakoľko nevieme, ako zareaguje ich telo v nadmorskej výške, kde sa bežne nepohybuje. Pozorujeme nielen prítomný alkohol, ale aj inú zdravotnú indispozíciu pasažiera a vieme prvotne vyhodnotiť, či je letu schopný alebo nie. A to všetko len po jednom pozdrave.
Aj dekompresia patrí medzi kľúčové situácie, na ktoré sme dôkladne vyškolení a pripravení. Kyslík je generovaný chemickým vyvíjačom, ktorý vyrobí kyslík na 15 minút. Vedeli ste, že každé lietadlo zažije priemerne jeden zásah bleskom každých 1 000 letových hodín? Vy ako pasažieri ho ale nespozorujete. Sú tu indície, ktoré viete spolu s nami odpozorovať - napríklad prebliknutie svetla v kabíne alebo zvuk pripomínajúci vrčanie nabíjačky pri nabíjaní telefónu. No s istotou to vedia iba piloti a my sa to dozvieme až na zemi. V skutočnosti moderné lietadlá fungujú ako „odporové brány“, ktoré blesk bezpečne prevedú cez jeho konštrukciu.
Aj keď to na prvý pohľad môže pôsobiť ako dobrodružná a atraktívna práca, prináša so sebou množstvo výziev, ktoré si nie každý uvedomuje. Niet pochýb, že cestovanie považujem za najväčšie pozitívum. I keď väčšina mojich letov sa začínala a končila na Slovensku, v mimosezónnom období sme mali kontrakty s rôznymi leteckými spoločnosťami v Afrike, USA, Dubaji, Kanade, Indii alebo v Európe, kedy si prenajali naše lietadlá a posádky. Takto som sa dostala na mesiac do Dubaja či Kanady. Keďže som milovník spánku a považujem ho za najsilnejší liek pre telo i dušu, ten mi chýbal najviac. Rozhádzaný biorytmus sa podpísal na mojom fyzickom aj psychickom zdraví. Lenže oddych sa začne rátať už 30 minút po pristátí. Od 5 hodín odrátajme úpravu zovňajšku, presun na predletovú poradu a sme na troch hodinách. Vzácne 3 hodiny reálneho oddychu, kedy som si mohla zapnúť seriál, prečítať si knihu, alebo si znova zdriemnuť. Súhlasím, že na prvý pohľad môže táto práca pôsobiť ako dobrodružstvo plné cestovania a nových zážitkov, ale je to aj tvrdá práca, ktorá si vyžaduje veľa odhodlania a pevnej vôle. Zhodneme sa, že cestovanie je o zážitkoch, emóciách a príbehoch, ktoré si uchovávame na celý život.
