V Nemecku sa v posledných rokoch rozprúdila intenzívna diskusia o platoch vrcholných manažérov a o sociálnej spravodlivosti. Táto debata sa postupne preniesla aj na tému výšky ich dôchodkov. V Nemecku nevzbudzujú kritiku už len horentné mzdy tamojších vrcholných manažérov, ale aj ich garantované milionové dôchodky.
Ministri financií EÚ prijali návrhy, ktoré zahŕňajú obmedzenie odmien bankárov. Technické podrobnosti ich zavedenia však budú ešte predmetom diskusie.
V roku 2012 sa objavili informácie o vysokých zárobkoch manažérov. Napríklad, riaditeľ firmy Boeing James McNerney zarobil 18,4 milióna USD, zatiaľ čo firma obdržala daňový preplatok 605 miliónov USD. Šéf banky Citigroup tiež figuroval v diskusiách o vysokých platoch.
V Nemecku sa v súvislosti s platmi manažérov štátnych firiem čakali obrovské zmeny. Ministerstvo financií aktualizovalo prehľad, kde majú manažéri štátnych či komunálnych firiem platy príliš vysoké a kde naopak nízke v porovnaní s inými.
V USA si typický manažér v roku 2011 zarobil 9,6 milióna dolárov. Najlepšie plateným americkým riaditeľom bol vtedy David Simon zo Simon Property Group, jednotky na americkom trhu s realitami.
Dôchodkový balík v Nemecku a jeho dopady
Nemeckí poslanci schválili dôchodkový balík, ktorý by mohol zaujímať aj slovenských a českých dôchodcov, keďže sa môžu objaviť podobné zmeny aj u nás. Nemecká reforma však nie je zatiaľ definitívna. Nemci majú nový dôchodkový balík, no odchod do dôchodku po 67. roku života sa im nepáči.
Podľa magazínu Der Spiegel majú šéfovia najväčších nemeckých firiem zabezpečené štedré dôchodky. Najsvetlejšie vyhliadky má šéf automobilky Mercedes Dieter Zetsche, ktorý sa môže tešiť na 29,6 milióna eur. Na druhom mieste je predseda predstavenstva Volkswagen Martin Winterkorn s 19,7 milióna eur. Josef Ackermann, bývalý šéf Deutsche Bank, má nárok na 18,8 milióna eur.
Der Spiegel pripomína nedávnu debatu, ktorú vyvolalo zverejnenie ročného príjmu Martina Winterkorna vo výške 18,3 milióna eur. V Nemecku sa živo diskutovalo, či je takáto vysoká odmena pre vrcholného manažéra primeraná.
Tieto sumy nie sú zabezpečením pred chudobou v starobe ani výslužným, ako napríklad v prípade nemeckého prezidenta, ktorý dostáva 199 tisíc eur ročne. Vyplatenie týchto peňazí je často spojené s výhodami, na ktoré bežný Nemec nemá nárok.
Mnohí kapitáni nemeckého priemyslu môžu ísť do dôchodku už v 60 rokoch bez toho, aby to ovplyvnilo výšku ich penzie. Súčasná generácia Nemcov odchádza na odpočinok v 67 rokoch. Ak by niekto odišiel o štyri roky skôr, dostal by penziu o 14 percent nižšiu.
Ekonómovia sa pozastavujú nad tým, prečo si títo vrcholní manažéri nesporia na starobu zo svojich platov sami. V roku 2012 bol priemerný ročný príjem šéfov koncernov na indexe DAX okolo piatich miliónov eur. Podľa ekonóma Joachima Schwalbacha by sa od tejto platovej skupiny očakávalo, že si zabezpečí súkromné dôchodkové poistenie a nebudú to nechávať na firme.
Der Spiegel tiež upozornil na finančnú situáciu niektorých podnikov, ako napríklad energetických gigantov E.ON alebo RWE. Ich šéfovia sa napriek tomu môžu tešiť na „kráľovské penzie“.
Porovnanie dôchodkov v strednej a západnej Európe
Priemerný dôchodok v Česku v júli 2025 predstavuje 21 080 korún mesačne. Po januárovej valorizácii, ktorá pridala 358 korún, sa situácia mierne zlepšila. V porovnaní so Švajčiarskom (viac ako 56 000 korún), Nemeckom (38 000 korún) alebo Rakúskom (36 000 korún) je však rozdiel značný.
V rámci Vyšehradskej skupiny je na tom Slovensko s priemerným dôchodkom okolo 17 000 korún relatívne dobre. Poľsko má 12 585 korún a Maďarsko niečo vyše 10 000 korún. Nominálne teda nie sme na chvoste Európy, ale za západom zaostávame.
Po zohľadnení kúpnej sily sa rozdiel trochu zmenšuje, ale Česká republika stále nedosahuje priemer EÚ. Rozdiely v dôchodkoch nie sú len o číslach. Západná Európa má vyššie mzdy, čo znamená vyššie odvody do sociálneho systému a tým aj vyššie dôchodky. V Česku, kde je produktivita práce nižšia ako v Nemecku či Rakúsku, sa to odráža aj v penziách.
Navyše, náš priebežný dôchodkový systém, kde dnešní pracujúci platia dôchodky súčasným seniorom, je pod tlakom starnúcej populácie. Ďalším faktorom je absencia silného kapitálového piliera. Zatiaľ čo v Nemecku alebo Švajčiarsku je súkromné sporenie bežné, v Česku pokus s druhým pilierom v rokoch 2013 až 2016 neuspel.
Náhradový pomer v Česku, teda podiel dôchodku k predchádzajúcej mzde, je 65,2 %, čo je nad priemerom OECD, ale pod priemerom EÚ. Rakúsko dosahuje 80 %, zatiaľ čo Nemecko len 47 %, čo však kompenzuje silným súkromným sporením.
Dopady nízkych dôchodkov a vládne opatrenia
Podľa dát Českého štatistického úradu z roku 2023 je príjmovou chudobou ohrozených 14 % českých seniorov, čo predstavuje približne 315 tisíc ľudí. Medzi osamelými seniormi je to dokonca 33 %. Nízke dôchodky znamenajú, že si mnohí odopierajú základné potreby - od kvalitnej stravy po zdravotnú starostlivosť. Sociálna izolácia a horší zdravotný stav sú potom len logickým dôsledkom.
Reálna kúpna sila dôchodkov v rokoch 2023 a 2024 klesala o 1,2 až 1,4 %, čo znamená, že dôchodcovia si za svoje peniaze mohli dovoliť menej.
Z medzinárodného pohľadu, ako ukazuje Global Retirement Index 2024, sme na tom priemerne, čo sa týka finančného blahobytu. V kvalite života a zdraví však stagnujeme, alebo sa dokonca zhoršujeme. Nie je to len o peniazoch - je to o tom, ako dôstojne môžeme starobu prežiť.
Vláda na situáciu reaguje. V januári 2025 sa dôchodky valorizovali a pripravujú sa ďalšie zmeny. Od roku 2026 sa zvýši minimálny dôchodok na 20 % priemernej mzdy, čo by malo pomôcť najchudobnejším. Zároveň sa od roku 2031 začne postupne zvyšovať dôchodkový vek na 67 rokov. Pracujúci dôchodcovia navyše od roku 2024 neplatia sociálne poistenie, čo ich motivuje zostať aktívnymi.
Napriek týmto krokom nie všetci sú nadšení. Spomalenie rastu nových dôchodkov od roku 2026 môže prehĺbiť nerovnosti. Demografický tlak rastie a ak ekonomika nezrýchli, rozdiely voči západnej Európe sa môžu ešte zväčšiť. Zvyšovanie dôchodkového veku je nevyhnutné, ak chceme systém udržať nad vodou.
Súčasne sa musíme zamerať na súkromné sporenie - tretí pilier zatiaľ využíva len zlomok Čechov. A čo ak ekonomický rast sklamme? Bez razantnejších reforiem a vyššej produktivity sa rozdiely v životnej úrovni dôchodcov voči západu môžu prehlbovať.
Na druhú stranu, kroky ako podpora pracujúcich seniorov alebo zvýšenie minimálnej penzie dávajú nádej. Diskusie o základnom dôchodku či bonusoch za deti ukazujú, že hľadáme nové cesty.
Čo sa pokazilo s európskym dôchodkovým systémom?
Českí dôchodcovia nie sú v Európe úplne na chvoste, ale za západom zaostávame - a to nielen v číslach, ale aj v kvalite života. Príčiny sú jasné: nižšia ekonomická sila, závislosť na priebežnom systéme a demografický tlak. Otázkou je, či budeme dostatočne rýchli a odvážni.
tags: #nemecky #kapitansky #dochodok