Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, vrátane legislatívneho rámca, podmienok a praktických aspektov, ako aj informácie k návrhu na rozvod.
Rozvod manželstva
Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. Manželstvo sa s odporcom uzavrelo na Matričnom úrade v __________ dňa __________. Zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu __________, zväzok __________, ročník __________, na strane __________, pod poradovým číslom __________.
Návrh na rozvod manželstva by mal obsahovať údaj o tom, ako a kedy manželstvo vzniklo a stručne opísať, ako manželstvo prebiehalo. Z návrhu na rozvod musí tiež jednoznačne vyplývať, z akých dôvodov sa navrhuje súdu manželstvo rozviesť. Musia byť preukázané trvalo rozvrátené a vážne narušené vzťahy manželov, bez možnej nápravy a tiež, že manželstvo už neplní svoj účel. Dôvody majú byť riadne špecifikované a konkrétne.
Keďže je súčasťou rozvodu aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je potrebné označiť aj tieto deti. K návrhu na rozvod je potrebné pripojiť všetky listinné doklady, preukazujúce tvrdené skutočnosti (sobášny list, rodné listy detí, majetkové pomery, a i.), resp. návrh na ich zabezpečenie súdom.
Na záver žiadosti o rozvod má byť návrh petitu, a teda čo navrhovateľ navrhuje.
Miestna príslušnosť súdu pre rozvod
Pre toto konanie je daná výlučná miestna príslušnosť súdu, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Uvedené údaje o bydlisku sú dôležité pre určenie miestnej príslušnosti súdu. Na konanie o rozvod manželstva je príslušný ten súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je príslušný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal.
Súdny poplatok
Súdny poplatok je vo výške 100€, resp. 50€ ak sa podáva elektronicky. Poplatok platí manžel, ktorý návrh na rozvod podáva.
Priebeh rozvodového konania
V závislosti od zaťaženia súdu sa súd bude žiadosťou o rozvod venovať podľa rozvrhu práce. V rámci konania o rozvode je spravidla potrebné osobne vypočuť oboch manželov. Ak sú v manželstve aj maloleté deti, do konania spravidla vstúpi aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý dieťaťu určí kolízneho opatrovníka. Samotná rýchlosť rozvodu bude následne závisieť najmä od rozvádzajúcich sa manželov. Síce sa o rozvode dohodnúť nedá, ani sa nevyžaduje súhlas druhého manžela na rozvod, súd ale musí skúmať narušenosť vzťahu. Urýchliť rozvod vie aj schopnosť manželov dohodnúť sa o rodičovských právach a povinnostiach, najmä komu budú deti zverené, aký režim deťom nastavia, kto a koľko bude platiť výživné. V rozvodovom konaní platí, že súd má právo a povinnosť zistiť všetky relevantné skutočnosti (vyšetrovací princíp) a nemusí sa nevyhnutne pridržiavať iba návrhmi manželov. Súd preto zisťuje skutočný stav, nielen tvrdený stav manželmi. Je tak nielen z dôvodu, že súd potrebuje zistiť splnenie objektívnych podmienok na rozvod, ale podľa zákona súd prihliada pri rozhodovaní aj na príčiny rozvratu manželstva.
Rodičovská dohoda ako základ úpravy starostlivosti
Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami, a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Princípy, ktoré súd zohľadňuje pri schvaľovaní dohody
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Dôležité je, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Kto môže uzavrieť rodičovskú dohodu?
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nežijú spolu", ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas alebo nezabezpečujú spoločné potreby.
Forma a vykonateľnosť rodičovskej dohody
Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou. Ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou.
Obsah rodičovskej dohody
Pri formulovaní obsahu dohody majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností, úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ich špecifických podmienok. Ak rodičia plánujú nechať si dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť na to, čo všetko súd posudzuje. Súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Formy starostlivosti o dieťa
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť: Spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom/rozchode.
Striedavá osobná starostlivosť - detailnejšie
Striedavá osobná starostlivosť spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly striedania môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový. Pri školopovinných deťoch je vhodný týždenný/dvojtýždňový cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Spoločná osobná starostlivosť - detailnejšie
Spoločná osobná starostlivosť je vhodná pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a táto forma starostlivosti to umožňuje.
Úprava styku s blízkymi osobami
K úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Ak je jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov. V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem dieťaťa. V podstatných veciach dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Výživné (Alimenty)
Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, že rodič s vyšším príjmom bude výživné uhrádzať, aby sa zabezpečila rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Bežné a spoločné výdavky
Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:
- odôvodnené potreby oprávneného,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
- právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
- osobná starostlivosť rodiča o dieťa,
- starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú,
- najlepší záujem dieťaťa.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Striedavá starostlivosť - pohľad psychológov a súdna prax
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa."
Z uvedeného vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.