Financovanie Severoatlantickej aliancie (NATO) je založené na princípe kolektívnej obrany, kde sa členské štáty zaväzujú vzájomne si pomáhať v prípade napadnutia. Dôležitým aspektom tohto spojenectva sú finančné príspevky jednotlivých krajín, ktoré zabezpečujú jeho fungovanie a obranyschopnosť.
Financovanie NATO: Priame a nepriame príspevky
Členské štáty NATO sa na hradení nákladov na fungovanie aliancie podieľajú dvoma spôsobmi, priamo a nepriamo. Hlavnou formou financovania aktivít NATO je nepriamy spôsob, ktorý spočíva najmä vo financovaní vyzbrojovania, výcviku a nasadenia vlastných jednotiek členských krajín. Naopak, priama účasť spočíva v zasielaní príspevkov do rozpočtu NATO.
NATO je financované z priamych príspevkov do kolektívnych rozpočtov a programov, ktoré tvoria iba 0,3 percenta celkových výdavkov spojencov na obranu (približne 3,3 miliardy eur v roku 2023). Tieto prostriedky umožňujú NATO poskytovať spôsobilosti a riadiť celú organizáciu a jej vojenské veliteľstvá. Národné (nepriame) príspevky sú najväčšou zložkou financovania NATO a ich výška záleží na obrannom rozpočte jednotlivých členských krajín.
Dve percentá HDP: Záväzok z Walesu
V roku 2006 sa ministri obrany NATO zaviazali dosiahnuť cieľ vynakladať na obranu dve percentá rozpočtových výdavkov. Tento záväzok obnovili lídri spojeneckých krajín na summite vo Walese v septembri 2014 a ako záväzný pre splnenie tohto kritéria stanovili rok 2024. V roku 2021 do obrany investovalo 2 % HDP len šesť členských štátov. O tri roky neskôr, aspoň podľa odhadov, už to bolo 23 krajín. Najráznejšie kroky spravilo Poľsko a pobaltské štáty, ktoré legitímne môžu zo strany Ruska cítiť hrozbu najviac.
Česká Poslanecká snemovňa vlani v apríli schválila zákon, podľa ktorého bude Česko vynakladať každoročne najmenej dve percentá HDP na obranu.
Asi 20 členských štátov Severoatlantickej aliancie dosiahne v roku 2024 stanovený cieľ a na obranu poskytne dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Odhady o tohoročných výdavkoch na obranu by mal v stredu v Bruseli oznámiť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa odhadov NATO vlani sa nad úroveň dvoch percent výdavkov dostalo len 11 členských krajín.
Dve a viac percent HDP vydalo na obranu v minulom roku podľa oficiálnych odhadov NATO 11 členských krajín, medzi ktorými je aj Slovensko, z 31. V minulom roku sa nad úroveň dvoch percent výdavkov dostalo len 11 členských krajín.
Aktuálne výdavky na obranu: Popredné krajiny
Najviac vydalo na obranu v minulom roku Poľsko (3,90 percenta HDP), USA (3,49 percenta) a Grécko (3,01 percenta). Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V absolútnych sumách vydávajú na obranu najviac Spojené štáty (860 miliárd dolárov), Nemecko, Británia a Francúzsko.
V roku 2024 by malo cieľ dvoch percent HDP na obranu splniť približne 20 členských štátov.
Cieľ 5 percent HDP: Realita alebo utópia?
Na tohtotýždňovom summite Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu sa očakáva, že lídri členských štátov oficiálne potvrdia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu až na päť percent HDP ročne. V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany toľko neinvestuje. Cieľ 5 percent HDP do obrany sa javí ako čoraz komplikovanejší na splnenie. Stav ekonomiky viacerých štátov NATO otvára otázky o jeho udržateľnosti.
Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.
Nový záväzok však čelí viacnásobnej skepse už odvtedy, čo o ňom v januári prvýkrát začal hovoriť prezident Donald Trump. Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA.
Postoj Španielska: Výnimka alebo zodpovedný prístup?
Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Španielsko neočakáva žiadne následky za svoje rozhodnutie nevynakladať na obranu požadovaných päť percent HDP, povedal španielsky minister hospodárstva Carlos Cuerpo.
Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Sánchez ešte minulý týždeň označil takéto zvýšenie výdavkov na obranu za „nerozumné a kontraproduktívne“. Dodal, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.
„Španielsko bude zodpovedným spojencom,“ deklaroval Cuerpo a zdôraznil, že Madrid splní svoje vojenské záväzky voči NATO. „Z plnenia našich záväzkov a z toho, že sme spoľahlivým spojencom NATO, by nemali plynúť žiadne dôsledky, pretože pokrývame spôsobilosti, ku ktorým sme sa zaviazali a ktoré sú potrebné na obranu NATO pred rôznymi hrozbami,“ vysvetlil.
Kritika a obavy: Trump a domáce politické vplyvy
Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Trump kritizoval postoj španielskej vlády, označil ho za otrasný a neférový voči ostatným členom NATO. „Ste jediný štát, ktorý nechce platiť. Neviem, kde je problém,“ povedal Trump s tým, že bude rokovať priamo so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Prístup Španielska však označil za otrasný a neférový voči ostatným členom NATO.
„So Španielskom rokujeme o obchodnej dohode. Donútime ich zaplatiť dvakrát toľko. Reuters pripomína, že Španielsko ako člen Európskej únie o obchodnej dohode s USA nerokuje priamo, ale prostredníctvom Európskej komisie. Trumpova hrozba by sa mohla naplniť, len ak by bola táto otázka súčasťou širšej dohody medzi USA a EÚ. Španielske ministerstvo hospodárstva sa pre agentúru k tomu odmietlo vyjadriť.
Opozičné KDH víta zhodu členských štátov na samite NATO, hnutie Slovensko sa obáva utajených nákupov. „Schválené postupné zvyšovanie HDP do obranného priemyslu musíme využiť na vlastnú výrobu, rozvoj obranného priemyslu a následný export,“ zdôraznilo KDH.
Líder hnutia Slovensko a poslanec Národnej rady SR Igor Matovič upozorňuje, že minister obrany Robert Kaliňák sa už dva roky snaží presunúť výstavbu nemocníc, ciest a mostov pod rezort obrany, aby mohol investície realizovať v špeciálnom režime s utajeným režimom verejného obstarávania. „Napriek sľubom (premiéra) Roberta Fica sa výdavky na obranu budú navyšovať. A Kaliňákovi už teraz tečú slinky na tie miliardy, ktoré bude môcť míňať cez netransparentné nákupy a dohadzovanie kšeftov svojim kamarátom,“ komentoval bývalý minister vnútra a poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
Efektívnosť a udržateľnosť: Otázky do budúcnosti
Podľa šéfa NATO Marka Rutteho vynakladaná výška HDP do obrany nehovorí o tom, či sa dané financie využívajú efektívne, alebo riešia nedostatky v spôsobilostiach. Ďalším otáznym faktorom je udržateľnosť takýchto vysokých investícií.
Európski spojenci v NATO by preto podľa Marônkovej mali začať uvažovať o takom finančnom prerozdelení, aby sa zabezpečilo budovanie kapacít tam, kde sú najviac potrebné. Kandrík sa obáva, že nový 5-percentný záväzok podobné tendencie len urýchli. Podobného názoru je aj bezpečnostný analytik Vladimír Bednár: „Vojakov nezaujíma budovanie nemocníc a ciest, ich zaujíma budovanie spôsobilostí. Inštitút SIPRI upozorňuje, že tento nedostatok môže Európanov opäť donútiť obrátiť sa na producentov zbraní z ďalších krajín - najmä z USA. To je však v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť väčšiu strategickú nezávislosť a smerovať výdavky viac do Európy.
Podľa Kandríka z Adapt Institute nebude rast obranných rozpočtov a výdajov na modernizačné projekty sám osebe stačiť: „Ak však upravíme celkové regulačné prostredie, uvoľníme na tieto účely investičný kapitál pre priemysel a zjednodušíme proces samotných nákupov, tak si s tým firmy myslím poradia.
Mechanizmy financovania EÚ a NATO
Rozpočet EÚ je financovaný vlastnými zdrojmi a ostatnými príjmami. Vlastné zdroje EÚ možno charakterizovať ako príjmy pridelené EÚ s cieľom financovania svojho rozpočtu a plynúce do tohto rozpočtu automaticky bez potreby akéhokoľvek dodatočného rozhodnutia národných orgánov. Ostatné príjmy (napr. Pri schvaľovaní ročného rozpočtu EÚ Radou EÚ a Európskym parlamentom sa v záujme zachovania princípu „vyrovnanosti rozpočtu“ celkové príjmy vždy rovnajú celkovým výdavkom. V júli 2020 sa lídri EÚ dohodli na balíku VFR 2021-2017 a Plánu obnovy. Na jeho financovanie v súlade so závermi z tohto summitu, bol systém vlastných zdrojov zreformovaný a okrem existujúcich odvodov ako clá, príspevky členských štátov založené na dani z pridanej hodnoty (DPH) a na hrubom národnom dôchodku (HND) je od roku 2021 zavedený odvod založený na množstve nerecyklovaných plastových obalov.
Vlastné zdroje EÚ pozostávajú z:
- tradičných vlastných zdrojov (TVZ), ktoré predstavujú clá. Clá vyplývajú z použitia colnej legislatívy EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre dovoz z tretích krajín.
- zdroja založeného na DPH, ktorý je odvodený z aplikácie jednotnej sadzby pre všetky členské štáty (s výnimkou Nemecka, Holandska, a Švédska, ktoré aplikujú zníženú sadzbu) na odhady harmonizovaných základov DPH určené podľa pravidiel EÚ.
- zdroja založeného na HND, ktorý sa vypočítava použitím jednotnej sadzby na HND členského štátu. Táto sadzba je fixná počas rozpočtovej procedúry. Zdroj založený na HND je variabilný zdroj, ktorý sa používa na zabezpečenie príjmu potrebného na pokrytie výdavkov, keď všetky ostatné zdroje financovania EÚ nepostačujú na pokrytie výdavkov rozpočtu EÚ.
- zdroja založeného na nerecyklovanom odpade z plastových obalov. Tento zdroj by mal byť motiváciou členských štátov recyklovať. Pri vyššej miere recyklácie sú odvody nižšie.
Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku (HND), známy aj ako príspevok členského štátu, bol vytvorený ako „zostatkový“ prvok systému vlastných zdrojov, aby sa zabezpečilo, že sú všetky dohodnuté výdavky v ročnom rozpočte plne financované z celkových rozpočtových príjmov EÚ. Zabezpečuje sa ním počiatočná vyrovnanosť rozpočtu, t. j. Tento vlastný zdroj sa považuje za vyrovnávajúci zdroj rozpočtu EÚ. HND každého členského štátu v trhových cenách sa vymedzuje v súlade s európskym systémom národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ESA 2010), ktorý je medzinárodne kompatibilným účtovným rámcom pre opísanie „celej ekonomiky“ (t. j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín).
V súvislosti s výdavkami na obranu sa často spomína aj americký exprezident Donald Trump, ktorý kritizoval krajiny NATO za nedostatočné financovanie. Podľa neho by "zlých platcov" (členov, ktorí na svoju obranu neodvádzajú dve percentá štátneho rozpočtu) nechal k dispozícii Rusku, aby s nimi robilo, "čo sa mu zachce". Stoltenberg vyhlásil, že takéto vyhlásenia "podkopávajú bezpečnosť každého, vrátane bezpečnosti USA".