Návrat do práce po dlhodobej PN a rola posudkového lekára: Komplexný pohľad

Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. PN-ka je dokument potvrdzujúci dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo a dôvod práceneschopnosti. Ďalej sú na nej uvedené dátumy začiatku a prípadne konca práceneschopnosti. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžeš získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

Vznik a trvanie dočasnej práceneschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Hmotné zabezpečenie počas PN

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na 55 % DVZ alebo PDVZ. Je dôležité poznamenať, že kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ.

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa, a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, najviac však po dobu 52 týždňov. Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, dobrovoľne poistená osoba, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ sa vypočítava z:

• kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka,
• odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej PN - ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu roka,
• ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta odo dňa vzniku nemocenského poistenia.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklady výpočtu nemocenského

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu nemocenského:

Príklad 1:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa za posledný rok nemenila.
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.

Príklad 2:

• Mzda zamestnanca: 2500 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
• DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ = 74,4987)
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.

Predĺženie poberania nemocenského po 52 týždňoch

Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila práceneschopným poistencom poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok.

Podmienky pre predĺženie obdobia poberania nemocenského:

• dočasná pracovná neschopnosť musí trvať,
• dôvodom na jej trvanie po uplynutí podporného obdobia je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou,
• je predpoklad, že poistenec nebude mať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Ako požiadať o predĺženie

O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. mája 2021 prostredníctvom určeného tlačiva. Formulár Žiadosť o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok. Pobočka následne automaticky vyplatí dávku na posudkovým lekárom stanovené predĺžené podporné obdobie. O výplate nemocenského počas predĺženého podporného obdobia nebude vydávať rozhodnutie, dávku iba vyplatí vo výške priznanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia bude predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „lístok na peniaze“) zo strany poistenca, ktorý mu vystaví ošetrujúci lekár.

Počas predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského nie je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v ukončovaní dočasnej pracovnej neschopnosti a rola posudkového lekára

Od 1. januára 2025 disponujú posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni oprávnením ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť. Vyplýva to zo zákona č. 360/2024 Z. z., ktorým sa okrem iných zákonov mení a dopĺňa aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Nové ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť od 1. januára 2025. Postavenie posudkového lekára sa touto zmenou zásadne posilňuje. Kým doteraz mohol posudkový lekár Sociálnej poisťovne vykonávať len kontrolnú činnosť a na prípadné neoprávnené pokračovanie PN upozorňovať, aktuálne je oprávnený priamo rozhodnúť o jej ukončení. Podľa novej právnej úpravy v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť. Na potrebu uvedenej legislatívnej zmeny Sociálna poisťovňa dlhodobo upozorňovala.

Prečo boli zmeny zavedené?

Táto zmena bola zavedená ako ochranný nástroj na zabezpečenie správnosti a oprávnenosti dočasnej pracovnej neschopnosti. Cieľom je zabrániť zneužívaniu dočasnej pracovnej neschopnosti a zabezpečiť, že pracovná neschopnosť bude uznávaná iba v prípadoch, kde je to skutočne potrebné z medicínskeho hľadiska. Zavedenie tohto ustanovenia do zákona prináša niekoľko praktických výhod. Zabezpečuje spravodlivosť a integritu systému dočasnej pracovnej neschopnosti, chráni verejné zdroje a zvyšuje dôveru v zdravotnícky systém. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš uviedol, že v roku 2024 bola priemerná dĺžka PN na Slovensku 44 dní, pričom v Českej republike to bolo 31 dní. Rozdiely medzi okresmi v SR boli tiež značné (napr. Rožňava 27 dní vs. Kežmarok 63 dní alebo Poprad 66 dní), čo naznačuje zneužívanie systému. Cieľom je vynakladať verejné financie efektívnejšie a adresnejšie.

Praktický dopad zmien

V prvom rade musí posudkový lekár na základe výkonu svojej posudkovej činnosti vyhodnotiť zdravotný stav poistenca a dospieť k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené. Keďže posudkový lekár nie je v zmysle zákona osobou oprávnenou zaznamenávať údaje do elektronickej zdravotnej knižky občana, nemôže vykonať elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto nová úprava ustanovuje, že v prípade, ak posudkový lekár práceneschopnosť ukončí, elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorí ošetrujúci lekár na písomnú žiadosť posudkového lekára. Táto povinnosť sa týka výlučne všeobecných lekárov, ktorí sú oprávnení uznávať a ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť. Zákon navyše jednoznačne stanovuje, že posudkový lekár môže pristúpiť k ukončeniu DPN len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Typicky ide o situácie, keď vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene, napríklad „na požiadanie pacienta“, alebo ak jej trvanie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom poistenca.

Ďalšie zmeny od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 sa pri posudzovaní práceneschopnosti (PN) opäť rozširujú právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2026 platí, že v krátkom časovom období (7 pracovných dní) po ukončení PN-ky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne bude ošetrujúci lekár na opätovné uznanie pracovnej neschopnosti potrebovať súhlas posudkového lekára. Cieľom úpravy je zabrániť praxi, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavuje nová PN, čím dochádza k faktickému obchádzaniu rozhodnutia posudkového lekára.

Námietky a odvolanie

Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské. Svoje odvolanie “proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské“ doručte písomne priamo Sociálnej poisťovni.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec tak nemusí predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Ako funguje elektronická PN (ePN)?

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 10 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 11. dňa práceneschopnosti.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP pri ePN

Od 1. januára 2026 sa menia pravidlá oznamovacej povinnosti zamestnávateľa. Z metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z. Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor, tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.

Povinnosti počas dočasnej práceneschopnosti

Počas dočasnej práceneschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať. Medzi ne patrí:

• Dodržiavanie liečebného režimu: Pacient je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. To zahŕňa zdržiavanie sa na určenom mieste, dodržiavanie stanovených vychádzok a vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť zdravotný stav.
• Oznamovacia povinnosť: Poistenec je povinný bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu miesta pobytu počas PN.
• Spolupráca pri kontrole: Poistenec je povinný umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihnú na adrese, ktorú ste uviedli, zanechajú vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Sankcie za porušenie povinností

V prípade, že poistenec poruší liečebný režim, stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Čo robiť po uplynutí podporného obdobia (52 týždňov + predĺženie)

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 52 týždňov a aj po prípadnom predĺžení, je potrebné zvážiť ďalšie kroky. Medzi ne patrí:

• Invalidný dôchodok: Ak zdravotný stav neumožňuje návrat do práce, je možné požiadať o invalidný dôchodok. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN.
• Výpoveď zo zdravotných dôvodov: Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Výpoveď zo zdravotných dôvodov však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu.
• Úrad práce: Po ukončení PN a prípadného predĺženia je možné sa zaevidovať na úrade práce.

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva."

Preradenie na inú prácu

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku nie je spôsobilý naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu. Na preradenie nestačí len lekárska správa, prípadne nález. Na preradenie je potrebný lekársky posudok vydaný špecialistom, všeobecným lekárom, prípadne zdravotníckym zariadením. Pri preradení zamestnanca zamestnávateľ musí prihliadať najmä na to, aby nová pozícia zamestnanca bola vhodná najmä z hľadiska jeho kvalifikácie a zároveň, aby zodpovedala jeho zdravotnej spôsobilosti. Ak by sa nedosiahol účel preradenia, môže vás zamestnávateľ preradiť aj na práce iného druhu, ako vyplývajú z vašej pracovnej zmluvy. V prípade, ak zamestnávateľ pre vás nebude mať vhodnú prácu, na ktorú by vás mohol preradiť, môže vám dať výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

tags: #nastup #do #prace #po #dlhodobej #pn