Nočná práca a nároky zamestnanca: Komplexný pohľad na Zákonník práce

Nočná práca je neoddeliteľnou súčasťou mnohých profesií, od výroby a dopravy až po zdravotníctvo a bezpečnostné služby. Zatiaľ čo väčšina spoločnosti oddychuje, tisíce zamestnancov vykonávajú svoju prácu v noci. Táto špecifická forma práce však prináša množstvo rizík a osobitostí, ktoré je potrebné zohľadniť, a to nielen z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ale aj z pohľadu právnych nárokov zamestnancov.

Zákonník práce (Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z.) v § 98 definuje nočnú prácu ako prácu vykonávanú v čase medzi 22:00 a 6:00 hodinou. Osobitná regulácia práce v tomto čase vyplýva z otázok BOZP, najmä z dopadov nočnej práce na zdravie človeka.

Definícia a súvisiace pojmy

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zákonník práce okrem toho reguluje aj tzv. nočné zmeny (§ 90 ods. 7), ide o pracovnú zmenu, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Pojem nočná zmena súvisí s otázkou organizácie pracovného času.

Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v noci, sa považuje ten, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo zamestnanec, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

Vplyv nočnej práce na zdravie zamestnanca

Z biologického hľadiska je ľudské telo nastavené na nočný odpočinok. Nočná práca preto zvyšuje riziko únavy, mikrospánku a zníženej koncentrácie, čo môže viesť k zvýšenej pravdepodobnosti úrazov či chýb v práci. Osobitne rizikovou je práca v noci osamote - napríklad pri strážení objektov alebo v technických prevádzkach.

Podľa správ Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) majú zamestnanci pracujúci v noci vyšší výskyt kardiovaskulárnych ochorení, tráviacich problémov, oslabenú imunitu, či vyššiu náchylnosť na metabolické ochorenia. Pre človeka je prirodzené pracovať cez deň a noc má byť vyčlenená na spánok, najmä z dôvodu tvorby spánkového hormónu (tzv. melatonín). Zamestnanec, ktorý pracuje v noci, prichádza o tvorbu tohto hormónu.

V prípade, že zamestnanec vykonáva nočnú prácu občas, nemusí to mať negatívny vplyv na jeho telo a zdravie, ale ak už vykonáva nočnú prácu pri trojzmennej prevádzke, tak prichádza k negatívnemu vplyvu.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s nočnou prácou

Zákonník práce ustanovuje prevažne povinnosti pre zamestnávateľa pri výkone nočnej práce a zároveň striktné pravidlá, ktoré poskytujú ochranu zamestnancovi a priaznivé pracovné podmienky. Medzi tieto povinnosti patria:

• Posúdenie zdravotnej spôsobilosti: Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť, aby bol každý zamestnanec pred zaradením na nočnú prácu a potom pravidelne (minimálne raz ročne) vyšetrený pracovnou zdravotnou službou alebo lekárom, ktorí posúdia jeho zdravotnú spôsobilosť. Rovnako je povinný zabezpečiť posúdenie kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce, a ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena. Náklady, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so zdravotnou prehliadkou, hradí zamestnávateľ.
• Prvá pomoc a bezpečnosť: Zamestnávateľ musí vybaviť prostriedky na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov, ktoré umožňujú privolať rýchlu lekársku pomoc. Je povinný zaistiť zamestnancom, ktorí pracujú v noci, bezpečnosť a ochranu pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce. Zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci.
• Organizácia práce: Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciu práce v noci. V prípade, že sa u zamestnávateľa vykonáva práca v noci pravidelne, je povinný o tejto skutočnosti upovedomiť príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú.
• Rozvrhnutie pracovného času: Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín.
• Evidencia: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu nočnej práce (§ 99 Zákonníka práce).

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v noci, patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde aj mzdové zvýhodnenie. S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,1036 eura za hodinu; zamestnancovi vykonávajúcemu rizikové práce patrí za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,84065 eura za hodinu).

V prípade, že ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 €. S vedúcim zamestnancom je možné dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu, v tomto prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však v sume 1,25 eura, v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Ochrana mladistvých a osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov nočnou prácou. Výnimočne môžu vykonávať nočnú prácu mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov, ktorá nesmie presiahnuť jednu hodinu, ak je to potrebné na ich výchovu na povolanie. Tzn., že ak sa vykonáva nočná práca od 22:00 hodiny, mladistvý zamestnanec môže v tomto uvedenom prípade vykonávať nočnú prácu najdlhšie do 23:00 hodiny.

Invalidným dôchodcom s preukazom ZŤP nemožno nariadiť prácu nadčas, ak nesúhlasia. Zamestnávateľ je limitovaný osobným zdravotným stavom zamestnanca a počtom odpracovaných hodín.

Preradenie na inú prácu a okamžité skončenie pracovného pomeru

Nočná práca môže mať vplyv na preradenie zamestnanca na inú prácu. § 55 Zákonníka práce ustanovuje, kedy je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na inú prácu. Jedným z týchto dôvodov je, keď zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. V praxi napríklad nastane situácia, že zamestnanec pracuje v trojzmennej prevádzke a na základe lekárskeho posudku dlhodobo stratí spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu v nočnej zmene. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný zamestnanca preradiť na inú prácu.

V prípade, že by neprišlo k splneniu účelu preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Podstatné slovo je „dohoda“, tzn. nemôže tak zamestnávateľ urobiť jednostranne. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.

Ak po predložení lekárskeho posudku zamestnávateľ zamestnanca nepreradí na inú prácu do 15 dní a zamestnanec stále nemôže vykonávať prácu, môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer. Rozsudok R 25/2000 hovorí, že „Pre platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru treba, aby v čase, keď pracovník zruší pracovný pomer, bolo už lekárskym posudkom zistené, že doterajšiu prácu nemôže vykonávať. Skutočnosť, že pracovník zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať doterajšiu prácu, sama osebe nestačí.“

Práca nadčas a nočná práca

Podľa § 97 Zákonníka práce, prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za určitých podmienok aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

Prácu nadčas teda zamestnávateľ môže nariadiť len vo výnimočných prípadoch, nikdy nie pre vykonanie práce, ktorú je potrebné vykonávať pravidelne. Skutočnosť, že zamestnanec dal výpoveď, neznamená, že nemusí vykonávať svoju prácu riadne a podľa pokynov zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ potrebuje, aby zamestnanec pracoval nadčas, tak by mal odpracovať aj ten nadčas.

Štatistické údaje

Podľa údajov Štatistického úradu SR až 16,8 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v noci - čo je jeden z najvyšších podielov v rámci EÚ.

tags: #narok #zamestnanca #pri #nocnej #prace