Zákonník práce upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ nariadiť prácu vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja. Práca vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja je možná len pri splnení podmienok zákona (napr. nevyhnutné služby, naliehavé opravy, nepretržitá prevádzka a pod.) a spravidla na základe rozvrhu alebo príkazu. Ak zamestnávateľ žiada nadčas alebo prácu vo sviatok mimo týchto podmienok alebo bez Vášho súhlasu tam, kde je súhlas potrebný, Vaše odmietnutie nemožno považovať za neospravedlnenú absenciu.
Zamestnávateľ Vám nemôže len tak dať absenciu za to, že ste nepracovali cez sviatok alebo cez víkend, ak takúto prácu nemal riadne nariadenú podľa Zákonníka práce a ak na ňu nebol daný zákonný dôvod. Absencia by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by išlo o riadne rozvrhnutú zmenu (teda mali ste mať v ten deň prácu podľa rozvrhu) a Vy ste bezdôvodne nenastúpili. V spornom prípade sa oplatí písomne si vyžiadať zdôvodnenie nariadenia práce vo sviatok a odvolať sa na § 94 a nasl.
Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra.
Práca cez víkend
Práca počas víkendov upravuje Zákonník práce. Pravidlo ohľadom víkendov, ktoré opisujete vo Vašej otázke, neexistuje. Na toto nie je zákon. Zamestnávateľ môže mať prácu cez víkend upravenú v internej smernici alebo predpise, platného a záväzného pre všetkých zamestnancov.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu.
S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,36655 eura za hodinu).
Ak zamestnanec vykonáva prácu v nedeľu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu (§ 122b Zákonníka práce). V zmysle § 122b ods. 2 Zákonníka práce je možné dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu.
S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 5,259 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 4,7331 eura za hodinu).
Práca nadčas
Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja.
V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas.
Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne.
Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, namiesto mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu vykonanej práce nadčas.
Práca nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci jeho stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.
Kedy zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas:
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý už odpracoval 150 hodín (§ 97 ods. 7 prvá veta), resp. 250 hodín (§ 97 ods. 7 druhá veta), resp. 400 hodín nadčasu za kalendárny rok (§ 97 ods.
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (§ 97 ods.
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov (§ 97 ods.
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas nad zákonom prípustný priemer (§ 97 ods.
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (§ 97 ods.
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov (§ 164 ods.
- Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas mladistvému zamestnancovi (§ 174 ods.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Podľa § 81 písm. b/ Zákonníka práce platí, že zamestnanec musí byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Z toho vyplýva, že na pracovisku musíte byť na začiatku prac. času pripravený na výkon Vašej práce (t.j. prezlečený, prípadne použiť vhodnú obuv v školskom zariadení a pod., ak to vyžaduje zamestnanie a pod.) a to až do skončenia prac. času.
Ak zamestnávateľ vyžaduje, aby ste boli na pracovisku 15 minút pred začiatkom a 15 minút po skončení pracovnej doby, ide o čas, kedy ste k dispozícii zamestnávateľovi, a teda by mal byť považovaný za pracovný čas, pokiaľ v tomto čase vykonávate pracovné úlohy alebo ste pripravení na ich výkon. Ak zamestnávateľ tento čas nezapočítava do pracovného času a neprepláca ho, ide o porušenie pracovnoprávnych predpisov.
Správna evidencia nadčasov je kľúčová pre zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože zabezpečuje prehľadnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu pracovného času vrátane nadčasov, aby bolo možné preukázať ich oprávnenosť. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o tom, že nadčas bol nariadený zamestnávateľom, alebo s ním zamestnanec súhlasil.
Stupne náročnosti práce
Negatívne dôsledky nadmerného využívania práce nadčas
Práca nadčas môže prinášať výhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov, no jej nadmerné využívanie môže mať vážne negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie zamestnancov. Výsledky štúdie Štátneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (NIOSH) z roku 2004 ukazujú, že práca nad 10 hodín denne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb o 60 %, dlhodobá práca nad 40 hodín týždenne vedie k nezdravým návykom (ako je konzumácia alkoholu a fajčenie) a práce nad 50 až 60 hodín týždenne spôsobujú vážne vzťahové problémy. Navyše, podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne výrazne zvyšuje riziko vzniku depresie.
