Pravidlá tvorby a použitia sociálneho fondu v cirkevných školách a školských zariadeniach

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky v školách a školských zariadeniach. Jeho hlavným cieľom je prispievať k zlepšeniu sociálnych podmienok zamestnancov a ich rodín. Školy majú povinnosť tvoriť sociálny fond a využívať ho na úhrady rôznych typov výdavkov svojich zamestnancov. Je však potrebné rozumieť jeho správnemu čerpaniu. Tento článok vás prevedie kľúčovými informáciami o aktuálnom legislatívnom nastavení a predstaví možnosti, ako fond správne používať v kontexte cirkevných škôl a školských zariadení.

Legislatívny rámec sociálneho fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V príspevku sa venujeme podmienkam použitia sociálneho fondu, ktorý je významným nástrojom sociálnej politiky v školách a školských zariadeniach. Cirkevná škola, cirkevné školské zariadenie ako účelové zariadenie cirkvi, zaradená do siete škôl a školských zariadení, má povinnosť podať daňové priznanie a uložiť účtovnú závierku v termíne pre podanie daňového priznania.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Povinný prídel do fondu je do výšky 1 % zo zákonom stanoveného základu, ak zamestnávateľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Ďalšie zdroje fondu

K povinnému prídelu môžu pribudnúť ďalšie zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Vedenie a zúčtovanie fondu

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Školy a školské zariadenia môžu použiť prostriedky sociálneho fondu výlučne na účely taxatívne vymedzené v § 7 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. Škola a školské zariadenie má povinnosť prostriedky sociálneho fondu používať na realizáciu svojej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o svojich zamestnancov.

Oprávnené osoby

Školy poskytujú prostriedky sociálneho fondu zamestnancom formou príspevkov zo sociálneho fondu. Ten môže škola poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku. Za rodinného príslušníka sa pre tento účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je zamestnanec, rodinný príslušník zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené dieťa), poberateľ akéhokoľvek dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku a odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa.

Účely použitia sociálneho fondu

Medzi účely použitia sociálneho fondu patrí napríklad:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. Zákonník práce).
• Doprava do zamestnania a späť.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotná starostlivosť.
• Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky.
• Doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.
• Úhrada nákladov odborovej organizácii vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.

Obmedzenia použitia sociálneho fondu

Sociálny fond nemožno použiť na príspevky, ktoré je škola a školské zariadenie povinné platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výška povinných príspevkov podľa cit. zákona je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca pre príspevky na sociálne poistenie.

Kolektívna zmluva a vnútorný predpis

Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Pre zamestnancov školy a školského zariadenia platí kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá je pre manažment školy a školského zariadenia záväzná. V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa platnej pre rok 2018 je určená povinnosť pre školu ako zamestnávateľa tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške 1 % zo zákonom stanoveného základu, škola musí túto povinnosť dodržať. Navýšiť ho môže v rozmedzí 0,05 % - 0,5 %. Ak by tvorila povinný prídel nižším percentom, porušovala by ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a zamestnanci školy by sa mohli domáhať svojich nárokov z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Škola by sa tak vystavila riziku prípadných súdnych sporov o plnenie nárokov z kolektívnej zmluvy zo strany zamestnancov.

Daňový režim plnení zo sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. To znamená, že náklady na spoločenské podujatia hradené z prostriedkov sociálneho fondu podliehajú zdaneniu a odvodovým povinnostiam. Napríklad, ak je v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise o tvorbe a čerpaní SF určený príspevok na spoločné vianočné posedenie zamestnancov vo výške 8 Euro na zamestnanca, sumu za spoločenské posedenie je potrebné rozpočítať na každého a zdaniť, pretože ide o nepeňažný zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorého hodnotu zamestnávateľ zdaní preddavkom na daň v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci poskytnutia takého nepeňažného plnenia.

Účtovná závierka a daňové priznanie neziskových organizácií

V súvislosti s činnosťou daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo nezriadení za účelom podnikania (neziskové účtovné jednotky), štát nepriamo podporuje činnosť týchto účtovných jednotiek daňovými zvýhodneniami tak, že niektoré príjmy (výnosy) oslobodzuje od dane z príjmov, prípadne nie sú predmetom dane, alebo sú zdanené zrážkovou daňou. Preto je veľmi dôležité poznať zdroje príjmov (výnosov) z účtovníctva a pod aký daňový režim patria.

Povinnosti cirkevných škôl

Cirkevná škola, cirkevné školské zariadenie ako účelové zariadenie cirkvi, zaradená do siete škôl a školských zariadení, má povinnosť podať daňové priznanie a uložiť účtovnú závierku v termíne pre podanie daňového priznania. Povinnosť auditu účtovnej závierky a výročnej správy má v prípade, ak príjem z 2%, 3% je väčší ako 35.000 eur.

Zverejňovanie účtovných dokumentov

Nezisková účtovná jednotka má povinnosť ukladať účtovné dokumenty do registra účtovných závierok (RÚZ) www.registeruz.sk. Účtovné dokumenty sa ukladajú elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR. RÚZ sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Účtovné dokumenty neziskových účtovných jednotiek sú zverejnené vo verejnej časti RÚZ.

Druhy príjmov a ich daňový režim

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. sa príjmy delia na:

• Predmet dane, avšak oslobodený (§ 13): príjem (výnos) z hlavnej činnosti, ak nie je podnikaním; príjmy (výnosy) zo štátneho rozpočtu, resp. z rozpočtu VUC, miest a obcí na hlavné činnosti, nie zdaňované (napr. dotácie na pokrytie dodatočných nákladov na energie z MH SR); príjmy (výnosy) z európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ, z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv; príjem (výnos) z verejnej zbierky; príjem (výnos) z charitatívnej reklamy do výšky 20.000 ročne za stanovených podmienok pre vybrané MNO (nadácia, občianske združenie, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby); príjem (výnos) z členského v zmysle stanov; výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam; úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov.
• Predmet dane (§ 12 ods. 2) neoslobodený: príjem (výnos) z podnikateľskej činnosti; príjem (výnos) z prenájmu; príspevok za ubytovanie odídenca prostredníctvom obce, v ktorej územnom obvode sa poskytuje odídencovi ubytovanie; príjem (výnos) z reklám, mimo stanovených podmienok príjmov z charitatívnej reklamy; predaj majetku (dlhodobý majetok a zásoby); príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
• Predmet dane, zrážková daň (§ 43): úroky v banke; výnos z majetku v podielovom fonde; príjmy z podielových listov; výnos z vkladových certifikátov; príjmy Fondu prevádzky, údržby a opráv - prenájom, zmluvné pokuty a úroky z omeškania; predaj spoločných nebytových priestorov; výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok; peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
• Nie je predmetom dane (§ 12, ods. 7): príjem (výnos) z podielu zaplatenej dane (2%, 3%); príspevky, dary podľa Občianskeho zákonníka; príjem (výnos) z dedičstva.

Audit účtovnej závierky a výročnej správy

Mimovládne neziskové organizácie majú povinnosť auditu účtovnej závierky a výročnej správy ak:

• príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane je väčší ako 200.000 eur alebo všetky príjmy sú väčšie ako 500.000 eur.
• príjem z 2%, 3% je väčší ako 35.000 eur.

Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb (občianske združenia, neziskové organizácie, účelové zariadenia cirkví, cirkevné a náboženské spoločnosti) majú povinnosť auditu, ak:

• príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane je väčší ako 200.000 eur alebo všetky príjmy sú väčšie ako 500.000 eur.
• príjem z 2%, 3% je väčší ako 35.000 eur.

Športová organizácia má povinnosť auditu, ak:

• príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane je väčší ako 250.000 eur alebo všetky príjmy sú väčšie ako 800.000 eur.
• príjem z 2%, 3% je väčší ako 35.000 eur.

Prijímatelia 2%, 3% podielu zaplatenej dane majú v súlade s § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve povinnosť štatutárneho auditu, ak suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35.000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité. Termín overenia je do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Rekapitulácia povinností vybraných neziskových účtovných jednotiek

Podpora zamestnanosti v základných umeleckých školách

Rezort práce a rezort školstva si uvedomujú dôležitosť podpory v súvislosti s pandémiou koronavírusu, a preto je pomoc určená nielen pre základné umelecké školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, ale aj cirkevné a súkromné základné umelecké školy. Základné umelecké školy tak majú k dispozícii efektívny nástroj podpory na udržanie pracovných miest, ktorým sa významne prispieva k zmierneniu ekonomických dopadov na zamestnanosť aj v oblasti umeleckého školstva.

tags: #maju #aj #cirkevne #skoly #socialny #fond