Nárok na zverejnenie ospravedlnenia informácie a ochrana osobnostných práv

V dnešnej dobe, kedy sú informácie šírené rýchlo a jednoducho prostredníctvom rôznych médií, je dôležité venovať pozornosť ochrane osobnostných práv a práv na dobrú povesť. Článok sa zaoberá problematikou nároku na zverejnenie ospravedlnenia v kontexte slovenského práva, pričom zohľadňuje rôzne situácie, v ktorých môže dôjsť k zásahu do osobnostných práv fyzických a právnických osôb. Analyzuje právne prostriedky ochrany, možnosti domáhania sa nápravy a podmienky, za ktorých je možné dosiahnuť zverejnenie ospravedlnenia ako formy zadosťučinenia.

Zásah do osobnosti a možnosti obrany

Ak sa osoba domnieva, že sa stala obeťou ohovárania alebo iného zásahu do jej práv, má k dispozícii niekoľko právnych prostriedkov, ako sa domáhať nápravy. Jedným z týchto prostriedkov je aj nárok na zverejnenie ospravedlnenia. Podľa slovenského práva má každý človek právo na ochranu osobnosti.

Kedy ide o zásah do osobnosti?

Zásahom do osobnosti môže byť akékoľvek konanie, ktoré:

• zníži vážnosť alebo dôstojnosť človeka (napr. ohováranie, urážky, nepravdivé články),
• zasiahne do jeho súkromia (napr. neoprávnené zverejnenie fotografie alebo súkromnej komunikácie),
• zneužije jeho podobizeň alebo hlas bez súhlasu,
• zverejní osobné informácie bez právneho dôvodu.

Dôležité je však, že zásah musí byť objektívne spôsobilý znížiť vážnosť človeka v očiach iných - nestačí len subjektívny pocit dotknutej osoby. Existujú totiž viaceré výnimky, ako napríklad uverejnenie informácií o osobe na účely spravodajstva či znížená miera ochrany osobnosti pri verejne činných osobách (politici, mediálne osobnosti…). V praxi tak bude nárok konkrétnej osoby na ochranu osobnosti závisieť od konkrétnych okolností daného prípadu. Teda kto zásah spôsobil, voči komu, ako, kedy a kde. Nie každé uverejnenie, hoci aj “nepríjemnej” informácie, musí znamenať nárok na ochranu osobnosti. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnosti, dotknutá osoba sa môže domáhať:

• Upustenia od zásahu (napríklad odstránenie príspevku alebo fotografie).
• Ospravedlnenia (osobného, písomného alebo verejného).
• Náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (ak mal zásah závažné následky).
• Náhrady škody (ak v dôsledku zásahu vznikla aj majetková ujma).

Fotka, video alebo článok bez súhlasu

Zverejnenie fotografie alebo videa je zásahom do osobnosti, pokiaľ osoba nedala súhlas - a nejde o verejnú osobu alebo situáciu verejného záujmu. Napríklad:

• zverejnenie fotky zo súkromnej oslavy bez súhlasu = zásah,
• fotografia z verejného zhromaždenia (napr. protest, koncert) = prípustná, ak cieľom nie je poníženie alebo zosmiešnenie konkrétnej osoby.

Zásahy na internete a sociálnych sieťach

Internet zjednodušil šírenie informácií, ale aj zodpovednosť za ich obsah. Za ohováranie alebo zverejnenie nepravdivých informácií zodpovedá predovšetkým autor a za určitých okolností aj prevádzkovateľ stránky (ak neodstráni obsah po upozornení). Ak sa na sociálnej sieti objaví nepravdivý príspevok, odporúča sa:

• urobiť screenshot (ako dôkaz),
• nahlásiť obsah správcovi stránky,
• zaslať predžalobnú výzvu autorovi,
• a ak zásah pokračuje, podať žalobu na ochranu osobnosti.

Zásah do dobrej povesti právnickej osoby

Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom musí ísť o tvrdenia, ktoré majú difamačný charakter.

Zverejnenie ospravedlnenia v kontexte zákona o vysielaní a retransmisii

Ak bol nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj odvysielaný v televízii, dotknutá osoba má v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii právo na uverejnenie opravy. Zákon o vysielaní a retransmisii priamo neuvádza možnosť zakomponovať do opravy aj ospravedlnenie. Súdna prax sa však stotožňuje s názorom, že žiadateľ o opravu môže v žiadosti navrhnúť aj formuláciu, ktorou sa vysielateľ ospravedlňuje, avšak vysielateľ môže ospravedlnenie odvysielať len fakultatívne, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o vysielaní a retransmisii mu to neprikazuje.

Zverejnenie rozsudku v sporoch z nekalej súťaže

V sporoch z nekalej súťaže môže súd priznať úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany. Podľa Obchodného zákonníka zverejňuje rozsudok vždy len úspešná strana, zatiaľ čo neúspešná strana znáša náklady takéhoto zverejnenia. Súd vo výroku nepriznáva úspešnej strane samotné právo na zverejnenie rozsudku, ale len konštatuje jeho existenciu a priznáva jej právo na náhradu nákladov spojených so zverejnením rozsudku. Súd zároveň určí rozsah, formu, spôsob a lehotu zverejnenia rozsudku.

Funkcie zverejnenia rozsudku

Zverejnenie rozsudku má niekoľko funkcií:

• Informačná funkcia: Zverejnenie rozsudku má pozitívny vplyv na zlepšenie alebo obnovenie dobrej povesti osoby ohrozenej alebo poškodenej nekalosúťažným konaním.
• Satisfakčná funkcia: Zverejnenie rozsudku dopĺňa inštitút primeraného zadosťučinenia v jeho nepeňažnej podobe.
• Sankčná funkcia: Zverejnenie rozsudku je určitým osobitným druhom sankcie za nekalosúťažné konanie.

Podmienky pre priznanie práva na zverejnenie rozsudku

Žiadna zo strán nemá právny nárok na to, aby súd vyhovel jej návrhu na priznanie práva zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany. Rozhodnutie o tomto návrhu je na uvážení súdu. Zákon nestanovuje dôvody nevyhovenia tomuto návrhu. Medzi najčastejšie dôvody však patria najmä neprimeraná nákladnosť zverejnenia alebo mimoriadne dlhý časový odstup od spáchania nekalosúťažného deliktu. Súd by mal pri rozhodovaní o tomto návrhu posúdiť aj to, či zverejnenie rozsudku je primerané (proporcionálne). Zverejnenie rozsudku totiž nesmie nepomerne zvýhodniť, resp. Súd môže úspešnej strane priznať právo zverejniť rozsudok vždy len na návrh, nikdy nie z úradnej moci (ex offo). Rozhodovanie súdu o priznaní tohto práva sa preto riadi dispozičným princípom.

Rozsah, forma, spôsob a lehota zverejnenia rozsudku

Ak súd prizná úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany, určí zároveň aj rozsah, formu, spôsob a lehotu zverejnenia rozsudku. Tým sa má na mysli najmä, že rozhodne o tom, v akom médiu sa má rozsudok zverejniť, napr. v tlači, v televízii, v rozhlase, na webovej stránke úspešnej strany či dokonca na sociálnych sieťach a pod. Pokiaľ ide o obsah zverejnenia, typicky je nedostatočné, ak sa zverejní iba výrok rozsudku. Vždy by mal byť preto zverejnený celý rozsudok alebo aspoň výrok vždy s relevantnou časťou odôvodnenia.

Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.01.2019, sp. zn. 29 Cdo 3583/2017, sa zaoberalo otázkou, či exekučný titul ukladajúci povinnosť zverejniť určitý text na „webovej stránke“ znamená výlučne úvodnú (hlavnú) stránku. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Uviedol, že pokiaľ by bolo ospravedlnenie zverejnené v tlačenom periodiku, čitateľ by naň určite narazil, nech by sa nachádzalo kdekoľvek. Rovnaký záver však nie je možné prijať, pokiaľ ide o webové stránky. Ak by Najvyšší súd súhlasil s názorom povinného, že súčasťou webovej stránky je aj akýkoľvek pododdiel webovej stránky, znamenalo by to, že na splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom postačuje zverejnenie ospravedlnenia na ktoromkoľvek pododdiele webovej stránky, ktorý môže byť aj „skrytý“. Takéto zverejnenie ospravedlnenia by však strácalo svoj zmysel.

Ako sa domáhať svojich práv, ak si myslíte, že ste sa stali obeťou ohovárania?

Ak sa domnievate, že o vás boli zverejnené hanlivé, nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia a ak sa tieto dotýkajú vašej cti, dôstojnosti alebo súkromia, či dobrého mena, existuje niekoľko spôsobov, ako môžete svoje práva chrániť.

Oprava v médiách

Ak sú skutočnosti, ktoré považujete za hanlivé alebo inak zasahujúce do vašich práv, zverejnené v tlači, agentúrnom spravodajstve alebo prostredníctvom televízneho vysielania, máte do tridsiatich dní odo dňa uverejnenia právo požiadať tieto médiá, aby uverejnili opravu. Vydavateľa tlače a tlačovú agentúru môžete požiadať aj o uverejnenie vášho stanoviska k danej skutočnosti. Vo svojej sťažnosti adresovanej médiám by ste mali uviesť, ktoré skutočnosti alebo informácie považujete za ohováranie, spolu s uvedením pravdivých skutočností a informácií, ako aj dátum a miesto uverejnenia. Vydavateľ alebo vysielateľ musí posúdiť vašu sťažnosť do ôsmich dní od dátumu, kedy ju obdržal. Ak súhlasí so stiahnutím, resp. opravou nepravdivých skutočností, malo by sa to urobiť rovnakým spôsobom, ako boli informácie zverejnené.

Slovenský právny poriadok v súčasnosti neupravuje obdobnú povinnosť uverejniť opravu či odpoveď vo vzťahu ku všetkým elektronickým médiám. Čiastočne sú regulované webové sídla tlačových agentúr a vysielateľov prostredníctvom internetu, no žiadna slovenská právna úprava nestanovuje tieto povinnosti napr. pre internetové spravodajské portály.

Civilné konanie

Bez ohľadu na to, či ste využili možnosť požiadať o opravu či odpoveď, a osobitne v prípadoch, kedy zákon tieto možnosti pri danom type média ani neupravuje, môžete iniciovať civilné konanie proti autorovi a šíriteľovi vyjadrení, ktoré poškodzujú vaše práva. V takýchto konaniach môže súd rozhodnúť, že máte právo na primerané zadosťučinenie (napr. formou zverejnenia ospravedlnenia, opravy a pod.) alebo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak bola v značnej miere znížená vaša dôstojnosť. Žalobu tiež možno podať, keď poškodzujúce vyjadrenia neboli uverejnené v médiách, ale odzneli pred značným publikom alebo boli inak rozširované. Spôsoby primeraného zadosťučinenia či odškodnenia, ktoré môžete žiadať na súde, závisia od konkrétneho prípadu.

Trestné stíhanie za ohováranie

Vo výnimočných prípadoch môžete požiadať políciu, aby začala proti autorovi alebo rozširovateľovi hanlivých vyjadrení trestné stíhanie za ohováranie. Ak policajt alebo prokurátor zamietne začatie trestného stíhania a domnievate sa, že toto rozhodnutie nebolo odôvodnené, môžete sa odvolať sťažnosťou do 3 dní od dátumu, keď ste rozhodnutie dostali. Ak polícia začne trestné konanie a vznesie obvinenie, môžete počas trestného konania od obvineného požadovať peňažné odškodnenie.

Časté otázky

Môžem žiadať odstránenie článku z webu?

Áno, ak obsah obsahuje nepravdivé alebo urážlivé tvrdenia, môžete požadovať odstránenie článku a zverejnenie ospravedlnenia. Dôležité je však riadne zanalyzovať okolností prípadu.

Môžem zakázať zverejnenie mojej fotografie?

Áno - ak nie ste verejná osoba, nejde o verejnú udalosť alebo spravodajstvo vo verejnom záujme.

Kedy mám nárok na finančné zadosťučinenie?

Ak bol zásah výrazný, napr. spôsobil psychickú ujmu, poškodil povesť alebo spôsobil stres či poníženie. Výška sa určuje individuálne podľa okolností prípadu.

tags: #narok #na #zverejnenie #ospravedlnenia