Nárok na zamestnaneckú prémiu: Podmienky a spôsob uplatnenia

Zamestnanecká prémia, zavedená zákonom o dani z príjmov, predstavuje formu negatívnej dane s cieľom motivovať nízkopríjmové skupiny obyvateľstva k zamestnaniu. Tento príspevok sa zameriava na vysvetlenie podmienok nároku na zamestnaneckú prémiu a jej vplyv na motiváciu pracovať aj za nižšiu mzdu.

Čo je zamestnanecká prémia?

Zamestnanecká prémia je koncipovaná ako nástroj podpory pre zamestnancov s nízkym príjmom, ktorých základ dane je nižší ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. V praxi to znamená, že ak zamestnanec neplatí žiadnu daň štátu, po zavedení zamestnaneckej prémie môže dostať sumu "zápornej dane" od štátu. Dôvod, prečo jej prischol tento výstižný názov, treba hľadať v spôsobe výpočtu.

Výpočet zamestnaneckej prémie

Od základu dane zamestnanca (príjem znížený o jeho odvody) sa odpočíta suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak je výsledkom záporné číslo, z tejto sumy sa vypočíta určité percento (napr. 19 %), čo predstavuje zamestnaneckú prémiu, ktorú štát vyplatí zamestnancovi. Výška prémie je limitovaná (napr. v roku 2010 to bolo 157,04 €). Jej výška teda závisí predovšetkým od dvoch faktorov - od príjmu zamestnanca zníženého o odvody a od nezdaniteľnej časti základu dane.

Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a súčasne nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako rozdiel sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane vypočítaného podľa § 5 ods. 8 zákona. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Ak zamestnanec dosiahol za príslušné zdaňovacie obdobie posudzované príjmy v úhrnnej sume najmenej 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta ako rozdiel sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vykázaného základu dane vypočítaného podľa § 5 ods. 8 zákona, prenásobený percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu

Podmienky pre vznik nároku na zamestnaneckú prémiu sú presne definované v § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na priznanie nároku za príslušné zdaňovacie obdobie je potrebné splniť všetky podmienky. Už pri nesplnení jednej z nich nárok na zamestnaneckú prémiu nevznikne. Medzi základné podmienky patrí:

• Príjmy zo závislej činnosti: Daňovník musí dosiahnuť zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov), t. j. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo obdobného vzťahu, a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu. Do týchto príjmov sa započítajú aj príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príjmy musia byť zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu. Závislá činnosť musela byť vykonávaná len na území Slovenskej republiky.
• Minimálna a maximálna výška príjmu: Príjem daňovníka musí byť minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a maximálne 12-násobku minimálnej mzdy.
• Doba poberania príjmu: Príjem musí byť dosiahnutý minimálne za 6 kalendárnych mesiacov. Kalendárne mesiace, za ktoré daňovník dosiahol posudzované príjmy iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa do obdobia požadovaných šiestich kalendárnych mesiacov poberania príjmov nezapočítajú. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov, sa suma zamestnaneckej prémie kráti.
• Neuplatnenie postupu podľa § 43 ods. 7: Daňovník si nemôže uplatniť v daňovom priznaní "oddanenie" príjmov zdanených zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
• Ďalšie príjmy: Daňovník nesmie poberať iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode, napr. príjmy z podnikania, z prenájmu, z kapitálového majetku, ani príjmy zo zahraničia. Aj v prípade, že niekto zarobil zo živnosti čo i len minimálnu sumu, nemôže už prémiu dostať. Ak však niekto z prenájmu zarobil v hrubom menej ako 500 eur, nemusí tento príjem vôbec priznať, preto môže prémiu získať.
• Poberanie dôchodku: Daňovník nesmie byť poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, ani mu nesmie byť tento dôchodok priznaný spätne k tomuto dátumu. Naopak, invalidní penzisti, ak splnia podmienky, môžu prémiu dostať rovnako ako ostatní pracujúci.
• Príspevok na udržanie v zamestnaní: Daňovník nesmie byť zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom roku poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z.
• Nezdaniteľné časti základu dane: Uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu pri vykonaní ročného zúčtovania, resp. pri podaní daňového priznania a zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka súčasne je vylúčené.

Príklady posudzovaných príjmov a nároku na prémiu

Uvedieme si niekoľko príkladov situácií, kedy nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká alebo nevzniká:

• Daňovník mal mesačný hrubý príjem 320 €. Za 12 kalendárnych mesiacov je to v úhrnnej sume 3 840 €. Zamestnanecká prémia daňovníka bude 133,05 €.
• Daňovník mal mesačný hrubý príjem 400 €. Za 12 kalendárnych mesiacov je to v úhrnnej výške 4 800 €. Zamestnanecká prémia daňovníka podľa výpočtu je - 24,91 €. V tomto prípade nárok na prémiu nevzniká, keďže výsledok je záporný.
• Daňovník mal mesačný hrubý príjem 390 €, ale nepracoval celý rok 12 kalendárnych mesiacov. Pracoval 10 mesiacov. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa kráti pomerne.
• Daňovník časť roka pracoval v trvalom pracovnom pomere za minimálnu mzdu a časť roka bol držiteľom živnostenského oprávnenia. V tomto prípade nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, pretože poberal aj iné príjmy.
• Daňovníčka je zamestnaná na trvalý pracovný pomer s minimálnou mesačnou mzdou a zároveň bola v zdaňovacom období 2010 členkou volebnej komisie. Dostala odmenu za výkon funkcie 30 €. Nárok na prémiu nevzniká, lebo bola členkou volebnej komisie a bola jej vyplatená odmena za výkon funkcie v štátnych orgánoch.

Spôsob uplatnenia zamestnaneckej prémie

Zamestnanec si zamestnaneckú prémiu uplatňuje po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) buď u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania preddavkov, alebo v podanom daňovom priznaní u miestne príslušného daňového úradu. Štát vyplatí prémiu len tým ľuďom, ktorí ho o to požiadajú.

Uplatnenie prostredníctvom zamestnávateľa

Ak zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť. Zamestnanec svoj nárok na zamestnaneckú prémiu uplatní v tlačive Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok v jej piatej časti - žiadosť o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie.

Uplatnenie prostredníctvom daňového priznania

Kto nepožiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musí sám podať daňové priznanie a sám si aj vypočíta výšku prémie. Žiadosť sa v tomto prípade podáva v 11 oddiele daňového priznania. Zamestnanec si musí vybrať, či chce peniaze poslať poštovou poukážkou, alebo prevodom na účet. Ľuďom, ktorí použijú na vyplnenie priznania program eDane, táto aplikácia výšku prémie vypočíta automaticky.

tags: #narok #na #vyplatenie #zamestnaneckej #premie