Sociálne poistenie je systém, ktorý zabezpečuje finančnú ochranu občanov v rôznych životných situáciách. Niekedy však môže dôjsť k situáciám, kedy je potrebné vrátiť časť alebo celú dávku, alebo keď máte nárok na vrátenie preplatkov. Tento článok sa zameriava na podmienky a situácie, kedy si môžete nárokovať vrátenie peňazí zo sociálneho poistenia, ako aj na povinnosti, ktoré vám ako poberateľovi dávok vyplývajú.
Vznik a zánik sociálneho poistenia
Vznik a zánik jednotlivých druhov sociálneho poistenia sa mení v závislosti od typu pracovnoprávneho pomeru. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje tieto podmienky nasledovne:
- Zamestnanec: Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (§ 4 ods. 1) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3), a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
- Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3) bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší ako táto hranica.
Kedy Sociálna poisťovňa žiada vrátenie dávky?
Sociálna poisťovňa si môže nárokovať vrátenie peňazí v určitých prípadoch, ak ste boli príjemcom dávky sociálneho poistenia (napr. nemocenského, ošetrovného, vdovského dôchodku, dávky v nezamestnanosti či ktorýchkoľvek iných). Dávku alebo jej časť, ktorá vám nemala byť vyplatená, musíte vrátiť v nasledujúcich prípadoch:
- Nesplnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení: Ako príjemca dávky máte voči Sociálnej poisťovni viaceré povinnosti; sankciou za ich nesplnenie môže byť vznik nároku poisťovne na vrátenie dávky. Ako zásadná sa v uvedenom smere javí napríklad povinnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku, jeho zánik, jeho výplatu či pre určenie celkovej sumy dávky. Túto povinnosť si treba splniť do ôsmich dní odo dňa, kedy uvedené skutočnosti nastanú.
- Prijatie dávky alebo jej časti, aj keď ste vedeli, že sa vypláca neprávom: Dávku poskytnutú zo sociálneho poistenia musíte vrátiť aj vtedy, ak ste ju prijali, aj keď ste vedeli alebo ste aspoň museli z okolností predpokladať, že bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume.
- Spôsobenie vyplatenia dávky alebo jej časti neprávom: V neposlednom rade musíte dávku vrátiť aj vtedy, ak ste vedome spôsobili, že sa buď celá alebo aspoň sčasti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako by patrila.
Sociálna poisťovňa od vás môže žiadať vrátenie dávky alebo jej časti odo dňa, od ktorého vám buď nepatrila vôbec alebo vo výške poskytovanej sumy; žiada sa len vrátenie čiastky, ktorá je vyššia ako 5 eur.
Prípad z praxe: Pozor na nedovolené kombinácie dávok
Na prvý pohľad sa môže zdať, že keď sa nesnažíte nikoho oklamať a riadne si plníte svoje povinnosti, nemáte sa čoho báť. Problém však môže byť aj v tom, že systém rôznych dávok je pre bežného človeka pomerne neprehľadný. V určitej chvíli si preto vôbec nemusíte uvedomiť, že poberáte plnenie, ktoré by vám podľa zákona nemalo byť hradené - spoliehate sa skrátka na to, že splnenie podmienok pre poskytnutie dávok si správne posúdia príslušné inštitúcie a úrady.
Podobne to podľa svojich slov videla aj príjemkyňa, ktorej prípad sa dostal pred Správny súd v Košiciach. Sociálna poisťovňa od nej žiadala vrátenie časti dávky v nezamestnanosti, ktorá jej najskôr bola vyplatená v úplnom súlade s právom. Po skončení nároku na vyplácanie dávky v nezamestnanosti však požiadala úrad práce o poskytnutie rodičovského príspevku, o ktorom podľa svojich tvrdení predpokladala, že jej bude priznaný až za obdobie po skončení nároku na podporu v nezamestnanosti. Rodičovský príspevok jej však bol priznaný aj spätne.
Príjemkyňa argumentovala tým, že bola presvedčená o prepojenosti systémov poskytovateľov dávok, a preto verila, že jej nároky boli priznané v zmysle zákonných podmienok. Správny súd napokon rozhodnutie Sociálnej poisťovne ohľadom vrátenia dávky zrušil, pretože poisťovňa podľa neho dostatočne nepreukázala, že príjemkyňa o neoprávnenosti vyplatenej dávky vedela. Napriek tomu však súd upozornil, že ak skutočnosť vyvolávajúca neoprávnenosť poskytnutia dávky nastane až po jej vyplatení, nevylučuje to možnosť Sociálnej poisťovne požadovať jej vrátenie (bližšie rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach, sp.zn. 8Sas/2/2024).
Premlčacia doba nároku na vrátenie dávky
Právo Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy poisťovňa zistila, že dávka bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume. Najneskôr sa však premlčí uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila.
Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že okamih, kedy poisťovňa zistí neprávom vyplatenú dávku, nemožno stotožniť s dňom, keď na uvedenú skutočnosť reálne príde jej zamestnanec; trojročná premlčacia lehota by mala začať plynúť už vtedy, keď poisťovňa získala informáciu, z ktorej môže vyvodiť záver o dávke vyplatenej v rozpore so zákonom (bližšie napr. rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 13Sas/2/2024). Ak ktorákoľvek z premlčacích lehôt už uplynula, môžete sa vráteniu dávky úspešne ubrániť vznesením námietky premlčania. Pre úplnosť však treba uviesť, že premlčacie lehoty neplynú:
- počas konania o odvolaní,
- počas výkonu rozhodnutia,
- ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
Možnosti obrany a pomoci
Pokiaľ viete, že od vás Sociálna poisťovňa nárokuje vrátenie dávky oprávnene, môžete ju skúsiť písomne požiadať o povolenie jej vrátenia formou splátok. Poisťovňa vám môže vyhovieť, ak možno dôvodne predpokladať (napr. na základe vášho priemerného príjmu), že celý dlh dokážete splatiť najneskôr do 24 mesiacov. V prípade povolenia splátok však treba dodržať termíny ich splatnosti.
Príklad z praxe: Žiadosť o splátky
Dohodnutie splátkového kalendára pri akomkoľvek dlhu je vždy záležitosťou oboch zmluvných strán. K dojednaniu splátkového kalendára je potrebný zhodný prejav vôle oboch účastníkov (tzn. veriteľa aj dlžníka). Ak sa veriteľ vyjadril, že so žiadnym splátkovým kalendárom nesúhlasí a máte svoj dlh splatiť vcelku, neexistuje žiadna možnosť akým by ste Vášho veriteľa vedeli k prijatiu splátkového kalendára donútiť. Jediné, čo môžete vo Vašej situácii urobiť, ak Vám Vaše majetkové pomery neumožňujú splniť si svoj dlh naraz je, že začnete Váš dlh splácať formou splátok (vo výške, ktorú dokážete mesačne platiť) aj bez dohody s Vaším veriteľom.
Vrátenie preplatkov zo sociálneho poistenia
Ak má živnostník preplatok na zdravotnom poistení, jeho zdravotná poisťovňa mu ho vráti automaticky v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia. To robia poisťovne každý rok do konca septembra. Pri sociálnom poistení sa však ročné zúčtovanie odvodov zatiaľ nezaviedlo (má sa tak stať najskôr v roku 2017 za rok 2016). Ak by ste mali v poisťovni dlh, Sociálna poisťovňa by preplatok použila na zápočet tejto vašej pohľadávky.
Preplatok poistného sa automaticky nepresúva ako úhrada na ďalší mesiac. Ak SZČO chce presunúť preplatok ako poistné na nasledujúci kalendárny mesiac, musí o to písomne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO zaplatila „bez právneho dôvodu“ do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo doručenia písomnej žiadosti SZČO.
Odvádzateľovi poistného, ktorému pobočka vráti preplatok na poistnom, poisťovňa zašle avízo o platbe. Ak poisťovňa preplatok na poistnom použije na vyrovnanie alebo zníženie dlhu voči poisťovni, žiadateľa o vrátenie preplatku na to upozorní.
Kedy môže vzniknúť preplatok na sociálnom poistení?
Živnostník nie je povinný platiť sociálne odvody za obdobie poberania materskej dávky, počas prvých 10 dní ošetrovania člena rodiny (OČR) a ani v období dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Ak napriek tomu živnostník za toto obdobie zaplatí sociálne odvody, pôjde o poistné zaplatené bez právneho dôvodu a živnostníkovi vzniká nárok na vrátenie preplatku.
Preplatok vznikne živnostníkovi aj vtedy, ak zaplatí sociálne odvody za obdobie, počas ktorého je jeho poistenie prerušené. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie sa živnostníkovi prerušuje v týchto prípadoch:
- v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
- v období v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť,
- od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
- v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Premlčanie práva na vrátenie poistného
Ak má živnostník v Sociálnej poisťovni preplatok a poisťovňa mu ho nevrátila z vlastného podnetu, musí o vrátenie preplatku požiadať najneskôr do desiatich rokov od jeho vzniku. Právo na vrátenie poistného sa totiž podľa zákona o sociálnom poistení premlčí do 10 rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba poistného zaplatená bez právneho dôvodu zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
Príklady výpočtu preplatku
Tu sú tri príklady, ako môže vzniknúť preplatok a ako sa vypočíta:
Príklad 1: Dočasná práceneschopnosť (PN)
Živnostník platí do Sociálnej poisťovne trvalým príkazom v banke odvody na dôchodkové a nemocenské poistenie v sume 133,42 eura. V období od 2. apríla do 16. apríla 2014 bol dočasne práceneschopný, napriek tomu za apríl zaplatil odvody v plnej výške. Živnostníkovi za obdobie „péenky“ vznikol v Sociálnej poisťovni preplatok. Výšku tohto preplatku určíme tak, že počet dní PN vydelíme počtom dní v danom mesiaci a výsledok vynásobíme výškou odvodov. Ide o tento postup:
15 dní / 30 dní x 133,42 = 66,71 eura
Živnostník zašle do miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne žiadosť o vrátenie preplatku za obdobie PN a poisťovňa mu preplatok vráti do 30 dní.
Príklad 2: Ošetrovné (OČR) a PN
Živnostník platí do Sociálnej poisťovne trvalým príkazom v banke odvody na dôchodkové a nemocenské poistenie v sume 160 eur. V období od 10. januára do 17. januára 2014 bol na OČR (ošetrovné) so svojim chorým synom. Od 14. februára do 6. apríla bol dočasne práceneschopný (PN). Za február zaplatil sociálne odvody v plnej sume, za marec odvody do Sociálnej poisťovne nezaplatil a za apríl zaplatil odvody opäť trvalým príkazom v banke v plnej výške. Živnostníkovi za obdobie OČR a za časť obdobia „péenky“ vznikol v Sociálnej poisťovni preplatok.
- Výšku preplatku za obdobie OČR určíme tak, že počet dní čerpania ošetrovného (10. január-17. január) vydelíme počtom dní v januári a výsledok vynásobíme výškou odvodov:
- Keďže živnostník za marec odvody nezaplatil, preplatok mu za tento mesiac nevznikol.
- Výšku preplatku za zvyšné obdobie PN určíme tak, že počet dní trvania „péenky“ vo februári (14. február - 28. február) a apríli (1. apríl - 6. apríl) vydelíme počtom dní v týchto mesiacoch a výsledok vynásobíme výškou odvodov:
8 dní / 31 dní x 160 = 41,29 eura
(15 dní / 28 dní x 160) + (6 dní / 30 dní x 160) = 85,71 eura + 32 eur = 117,71 eura
Celkový preplatok živnostníka za obdobie OČR a PN dosahuje 159 eur. Živnostník zašle do miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne žiadosť o vrátenie preplatku za obdobie PN a poisťovňa mu preplatok vráti do 30 dní.
Príklad 3: Materská dovolenka a preplatok
Živnostníčka platí do Sociálnej poisťovne trvalým príkazom v banke odvody na dôchodkové a nemocenské poistenie v sume 133,42 eura. Od 17. marca nastúpila na materskú dovolenku a začala dostávať materskú dávku. Za marec však zaplatila do Sociálnej poisťovne odvody v plnej sume a trvalý príkaz v banke si zrušila až po zaplatení tejto platby. Za obdobie poberania materskej dávky vznikol živnostníčke preplatok. Jeho výšku určíme tak, že počet dní poberania materskej dávky v marci vydelíme počtom dní v danom mesiaci a výsledok vynásobíme výškou odvodov. Ide o nasledovný výpočet:
15 dní / 31 dní x 133,42 = 64,56 eura
Živnostníčka zašle do miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne žiadosť o vrátenie preplatku za obdobie poberania materskej dávky v marci. Poisťovňa však eviduje za minulé obdobie voči živnostníčke pohľadávku vo výške 15,5 eura. Preplatok preto zníži o túto svoju pohľadávku a zvyšnú sumu 49,06 eura vráti živnostníčke do 30 dní.
Daňové aspekty vráteného poistného
Ak daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť zaplatil na účet Sociálnej poisťovne odvody aj za obdobie, kedy ich nebol povinný platiť, a Sociálna poisťovňa mu toto poistné vrátila, je potrebné zohľadniť aj daňové aspekty.
- Uplatňovanie preukázateľných daňových výdavkov: Poistné na sociálne poistenie je daňovým výdavkom.
- Uplatňovanie paušálnych výdavkov: V sumách paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov.
Ak Sociálna poisťovňa vráti daňovníkovi poistné zaplatené bez právneho dôvodu v rovnakom účtovnom období, daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o sumu vráteného poistného zníži výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“. Ak k vráteniu dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, daňovník neúčtuje tieto sumy ako zníženie výdavkov, ale poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil základ dane, vrátené daňovníkovi je jeho zdaniteľným príjmom.
Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO)
Samostatne zárobkovo činná osoba má tiež určité povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak živnostník platí sociálne odvody trvalým príkazom v banke, môže sa mu stať, že zaplatí odvody do Sociálnej poisťovne aj za obdobie, počas ktorého je od platenia odvodov oslobodený. V tom prípade živnostníkovi vznikne preplatok zo Sociálnej poisťovne. Účtovanie má potom svoje vlastné pravidlá, najmä ak ide o vrátenie preplatku.
Príklad z praxe: Práceneschopnosť SZČO
SZČO je od 11. mája 2026 do 21. mája 2026 uznaná práceneschopnou. Počas 11 dní práceneschopnosti má SZČO vylúčenú povinnosť platiť poistné a teda za mesiac máj 2026 platí poistné iba za 20 dní, počas ktorých bola práceschopná.