Kedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi voľno v práci? V živote zamestnanca sa občas vyskytnú udalosti, ktoré mu bránia v tom, aby mohol vykonať prácu. Takéto udalosti nazývame prekážky v práci a sú upravené v § 136 a nasledujúcich Zákonníka práce.
Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín:
- prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti,
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
- dôležité osobné prekážky v práci.
Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje. Preto nemá právo ani na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach však zamestnanec má nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou, napríklad materskou.
Prinášame vám prehľad udalostí, kedy má zamestnanec nárok na voľno vrátane toho, koľko dní pracovného voľna patrí zamestnanci pri týchto príležitostiach a či v danom prípade má nárok na náhradu mzdy alebo nemá nárok na náhradu mzdy.
Zákonná dovolenka - základné pravidlá
Každý zamestnanec má nárok na riadnu dovolenku. Zo zákona ide minimálne o 4 týždne ročne, no od 33. roku života (alebo ak sa zamestnanec trvalo stará o dieťa) je nárok predĺžený na 5 týždňov. Tento nárok platí pre oboch rodičov a vzniká po odpracovaní minimálne 60 dní u jedného zamestnávateľa v kalendárnom roku. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce.
Podľa § 111 ods. 1 určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu sa novelou Zákonníka práce účinnou od 4. 4. 2020 skrátil čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky na najmenej sedem dní. Naďalej však platí aj pravidlo, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o čerpanie aj v kratšom čase. Ak ide o dovolenku z roku 2019, tá sa mala čerpať už v roku 2019, a teda prenesenie do roku 2020 sa malo diať skôr ojedinele.
Napríklad zamestnancovi sa čerpanie nemohlo určiť pre prekážky v práci na jeho strane (napr. dočasná pracovná neschopnosť) alebo zamestnávateľ z objektívnych dôvodov neurčil čerpanie dovolenky (napr. výpadok zamestnancov a zamestnanec si nemohol vyčerpať naplánovanú dovolenku). V tomto prípade sa určenie čerpania dovolenky musí oznámiť najmenej 2 dni vopred.
Osobné prekážky v práci - kedy má zamestnanec nárok na voľno?
Zamestnanec má okrem dovolenky nárok aj na voľno z rôznych dôvodov, osobných, rodinných či zdravotných. Tieto prekážky sú upravené v § 141 Zákonníka práce. Zamestnávateľ od vás môže vyžadovať, aby ste mu existenciu akejkoľvek vami tvrdenej prekážky v práci preukázali, a to vrátane jej trvania.
Voľno s náhradou mzdy
Po vzájomnej dohode vás zamestnávateľ môže z práce uvoľniť z akéhokoľvek dôvodu. Zákonník práce však stanovuje konkrétne situácie, v ktorých vám zamestnávateľ musí pracovné voľno poskytnúť vždy, a to bez ohľadu na jeho stanovisko. Na poskytnutie voľna s náhradou mzdy máte nárok v prípade:
- Vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní v roku. Tých 7 dní sa prepočíta na hodiny. Napríklad zamestnanec, ktorý má týždenný pracovný čas 40 hodín (8 hodín denne, 5 dní v týždni), má nárok na 7 dní x 8 hodín denne = 56 hodín. V prípade, že zamestnanec má napríklad týždenný pracovný čas 30 hodín a pracuje 3 dni v týždni, tak má nárok na 7 dní x 6 hodín = 42 hodín (30 hodín/5 dní, ako keby pracoval 5 dní v týždni).
- Preventívnej lekárskej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom, ktorú nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a to na nevyhnutne potrebný čas.
- Nutnosti prevozu matky vášho dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť v súvislosti s pôrodom, a to na nevyhnutne potrebný čas.
- Nutnosti sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na ošetrenie alebo vyšetrenie pri náhlom ochorení či úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ktoré nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní v roku s tým, že voľno sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Aj v tomto prípade sa čas prepočítava na hodiny.
- Nutnosti sprievodu zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 10 dní v roku s tým, že voľno sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. S účinnosťou od 1. 1. 2026 má osamelý rodič - zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
- Úmrtia rodinného príslušníka, a to:
- na 2 dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší 1 deň na účasť na pohrebe;
- na 1 deň na účasť na pohrebe pri úmrtí rodiča, súrodenca, svokrovcov či švagrovcov a na ďalší 1 deň v prípade, ak zabezpečujete pohreb uvedených osôb;
- na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 1 deň, na účasť na pohrebe prarodičov či vnukov, príp. prarodičov manžela alebo inej osoby, ktorá s vami v príbuzenskom vzťahu, ale žila s vami v čase úmrtia v domácnosti a na ďalší 1 deň, ak zabezpečujete pohreb uvedených osôb.
- Účasti na Vašej svadbe, a to na 1 deň - pracovné voľno sa poskytuje len vtedy, ak sa svadba koná v deň, ktorý by bol pre vás za normálnych okolností pracovným. Na prípravu na svadbu či na vybavovanie úradných záležitostí po svadbe si toto pracovné voľno nárokovať nemožno.
- Znemožnenia cesty do práce kvôli poveternostným vplyvom individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používate ako zamestnanec so zdravotným postihnutím, a to na nevyhnutne potrebný čas, maximálne na 1 deň.
- Presťahovanie, ak máte vlastné bytové zariadenie a sťahujete sa v záujme zamestnávateľa, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň, ak sa sťahujete v rámci jednej obce a 2 dni, ak sa sťahujete do inej obce.
- Hľadania nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) (tzv. organizačné dôvody a strata spôsobilosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov), a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby s tým, že voľno možno so súhlasom zamestnávateľa aj zlučovať.
Voľno bez náhrady mzdy
Pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy vám zamestnávateľ musí poskytnúť v prípade:
- Vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení, ktoré je vykonávané nad rámec 7 dní v kalendárnom roku, a to na nevyhnutne potrebný čas a len ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
- Účasti na svadbe vášho dieťaťa či rodiča - opäť platí, že voľno sa poskytuje len v prípade, ak sa svadba koná vo váš pracovný deň.
- Nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej dopravy, a to na nevyhnutne potrebný čas a len ak ste sa nemohli dostať do práce iným primeraným spôsobom.
- Presťahovania, ak máte vlastné bytové zariadenie a nesťahujete sa v záujme zamestnávateľa, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní v tej istej obci a na 2 dni pri sťahovaní do inej obce.
- Hľadania nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru z iných dôvodov, než výpoveďou alebo dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c), a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby s tým, že voľno možno opäť so súhlasom zamestnávateľa aj zlučovať.
V súvislosti s čerpaním pracovného voľna bez náhrady mzdy vám zamestnávateľ v prípade vášho záujmu musí umožniť odpracovanie zameškaného času; tejto povinnosti ho zbavujú len vážne prevádzkové dôvody.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:
- výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
- občianska povinnosť,
- iné úkony vo všeobecnom záujme,
- výkon dobrovoľníckej činnosti.
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie
Je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.
Občianska povinnosť
Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:
- svedka, tlmočníka, znalca,
- pri poskytnutí prvej pomoci,
- pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
- občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
- pri mimoriadnych udalostiach,
- pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.
Iné úkony vo všeobecnom záujme
Sú najmä:
- darovanie krvi a aferéza,
- darovanie ďalších biologických materiálov,
- výkon funkcie v odborovom orgáne,
- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
- účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
- činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
- činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
- činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
- činnosť člena rozkladovej komisie,
- činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
- činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.
Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
Výkon dobrovoľníckej činnosti
V takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti
Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.
Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.
V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Podľa Zákonníka práce ide v takomto prípade o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ podľa novely Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Zároveň upozorňujeme, že v podnikoch, kde pôsobia odbory, môžu byť aj ďalšie dohody ako riešiť uvedenú situáciu, napr. aplikácia konta pracovného času (§ 87a Zákonníka práce), prípadne po čase aj nariadenie čerpania dovolenky (§ 111 Zákonníka práce).
Platené voľno z prostriedkov hmotného zabezpečenia podľa osobitných predpisov
Okrem vyššie uvedených osobných prekážok v práci musí zamestnávateľ ospravedlniť vašu neprítomnosť aj počas:
- Vašej dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.
- Vašej materskej a rodičovskej dovolenky. Od 1. 11. 2022 majú otcovia nárok na dva týždne otcovskej dovolenky, avšak podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a to iba v období do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Ide o to, aby otcovia pomohli ženám v tých prvých dňoch, aby matky nemuseli ostať s dieťaťom samy, ale aby si spoločne s oteckami užívali tie prvé okamihy od narodeného dieťaťa. Avšak túto otcovskú dovolenku neplatí zamestnávateľ. Automaticky nie, iba ak mu na dávku materské vznikne nárok a ten vznikne v prípade, ak bol zamestnanec v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého žiada o materské, 270 dní nemocensky poistený a aktuálne je nemocensky poistený.
- Karantény.
- Ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo vášho pracovného času.
V prípade uvedeného pracovného voľna vám zamestnávateľ neposkytuje náhradu mzdy - strata zárobku je kompenzovaná príslušnou dávkou (napr. rodičovským príspevkom, ošetrovným či nemocenským).
Novinky v prekážkach v práci od 1. januára 2026
Zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby prinesie od 1. januára 2026 vítané zmeny do pracovnoprávnych predpisov. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o legislatívu mimo sféru zamestnávateľov, nový zákon zásadne modifikuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2026 stanovuje, že osamelý rodič - zamestnanec alebo zamestnankyňa - má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
Pružný pracovný čas
Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. V rámci pružného pracovného času je určený tzv. základný pracovný čas, kedy je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je doba, kedy zamestnanec na pracovisku byť nemusí, ak má odpracovaný čas.
V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Náhrada mzdy pri prekážkach v práci pri pružnom pracovnom čase patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy.
Okrem toho, podľa § 143 ods. 4 citovaného zákona je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas.
Stravovanie zamestnancov pri práci z domu
Zamestnávateľ je aj počas výkonu práce z domu povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať na neho podľa § 152 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce (poskytnutie teplého hlavného jedla vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo sprostredkovanie stravovania u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby), môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie.
Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je možné aj v prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov (súčasne je finančný príspevok vymeriavacím základom pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie).
Benefity nad rámec zákona: Voľno ako firemný bonus
Mnohé firmy dnes ponúkajú nadštandardné benefity, medzi ktoré patrí aj voľno naviac. Napríklad:
- Sick days - krátkodobé indispozičné voľno bez potreby PN.
- Narodeninové voľno - platený deň voľna k narodeninám.
- Voľno pri výročiach firmy či iných významných udalostiach.
Tieto benefity síce nevyplývajú zo zákona, ale môžu výrazne podporiť lojalitu a spokojnosť zamestnancov.