Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje aktívne hľadanie nového uplatnenia. Zákonník práce pamätá na túto situáciu a poskytuje zamestnancom určité práva a možnosti, ktoré im majú uľahčiť prechod do nového zamestnania. Jednou z týchto možností je aj právo na pracovné voľno na hľadanie nového zamestnania.
Naša sestra má pravdu, ide o tzv. dôležité osobné prekážky v práci, pojednáva o nich § 141 ods. 2 písm. i) Zákona 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Toto voľno sa poskytuje pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (organizačné dôvody a zdravotné dôvody).
Základné ustanovenia Zákonníka práce
Nárok na pracovné voľno pri hľadaní nového zamestnania upravuje § 141 ods. 2 písm. i) Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Toto voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby.
Zamestnávateľ poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Súhlas zamestnávateľa umožňuje toto voľno zlučovať.
Podmienky nároku na platené voľno
Zamestnanec má nárok na platené voľno (s náhradou mzdy) na hľadanie nového zamestnania vtedy, ak k skončeniu pracovného pomeru dochádza výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú:
- Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti (§ 63 ods. 1 písm. a)).
- Nadbytočnosť zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b)).
- Strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku (§ 63 ods. 1 písm. c)).
V týchto prípadoch zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby.
Príklady z praxe
Príklad 1: Platené voľno pri výpovedi
Zamestnanec dostal od zamestnávateľa výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou z dôvodu rušenia časti prevádzky. Zamestnanec dostal pozvánku na pracovný pohovor mimo svojho bydliska, ktorý trvá dva dni. Má nárok na pracovné voľno s náhradou v rozsahu poldňa za každý týždeň trvania výpovednej lehoty. Pri dvojmesačnej výpovednej lehote (8 týždňov) má nárok na 4 dni plateného voľna (0,5 x 8), ak sa so zamestnávateľom dohodne na zlúčení voľna.
Príklad 2: Neplatené voľno a súhlas so zlučovaním
Zamestnankyňa, ktorá odchádza dobrovoľne, má trojmesačnú výpovednú dobu. Počas zhruba dvanástich týždňov má teda nárok na dvanásť poldní voľna. Keďže pracuje v malej firme, ktorej majiteľ je zároveň zásobovačom, účtovníkom i personalistom, nárok na voľno si musela vybojovať. Vysvetlila šéfovi, že zo zákona má na voľno nárok, a ten dovolenkový lístok stiahol. Uľavilo sa mu aspoň pri zistení, že jej voľno nemusí zaplatiť. Keďže pracovný pohovor mal byť v inom meste, pol dňa voľna by nestačilo. Dohodli sa teda, že jednotlivé poldňové voľná si zamestnankyňa spojí. Na hľadanie novej práce bude mať teda počas výpovednej doby šesť dní.
Ďalším príkladom je zamestnanec, ktorý končí pracovný pomer dohodou s trojmesačnou výpovednou lehotou. Počas prvého mesiaca nevyužil pracovné voľno na hľadanie zamestnania a chcel ho čerpať počas druhého mesiaca. Zamestnávateľ nesúhlasil so zlučovaním voľna, hoci tak mohol urobiť aj neskôr. V tomto prípade zamestnávateľ postupoval v súlade so zákonom, keďže zlučovanie voľna je možné len so súhlasom zamestnávateľa.
Ako sa pripraviť na pracovný pohovor - úspešne
Viac dní voľna v kolektívnych zmluvách
Viac dní voľna je možné dohodnúť v kolektívnych zmluvách, kde bývajú upravené prípady výpovedí pri znižovaní počtu zamestnancov alebo rušení časti firmy. Týka sa to len spoločností, kde pôsobí odborová organizácia. Iba odborári totiž môžu vstúpiť do kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom. Zástupcovia zamestnancov majú možnosť vyjednať vyššie odstupné, ale napríklad aj viac platených pracovných dní voľna na hľadanie nového zamestnania.
Ohlasovanie a preukazovanie prekážky v práci
V zmysle ustanovenia § 144 Zákonníka práce, každú prekážku v práci je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať tak, aby bol zrejmý dôvod aj trvanie prekážky v práci. Ak zamestnanec dôvod nepreukáže, zamestnávateľ nie je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci. Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna a preukázať dôvod prekážky v práci vopred. Ak zamestnancovi nebol dôvod prekážky v práci známy vopred, musí upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu.
V rámci poskytnutia takéhoto voľna môže zamestnávateľ žiadať o potvrdenie o absolvovaní pracovného pohovoru.
Iné prekážky v práci
Okrem pracovného voľna na hľadanie nového zamestnania existujú aj iné situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno v práci. Tieto prekážky v práci upravuje § 136 a nasl. Zákonníka práce a rozdeľujú sa do nasledovných skupín:
- Prekážky z dôvodu všeobecného záujmu.
- Prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti.
- Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie.
- Dôležité osobné prekážky v práci.
Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje, a preto nemá právo na mzdu za vykonanú prácu. Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ktoré nemožno realizovať mimo pracovného času, sú spravidla bez náhrady mzdy, ale kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom môže určiť inak.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu patrí výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme. Zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu sa delia na:
- Výkon verejnej alebo odborovej funkcie: napr. poslanec NR SR, mestský poslanec.
- Občianska povinnosť: napr. činnosť svedka, tlmočníka, poskytnutie prvej pomoci.
- Iné úkony vo všeobecnom záujme: napr. darovanie krvi, činnosť člena volebnej komisie.
- Výkon dobrovoľníckej činnosti: zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či poskytne voľno s alebo bez náhrady mzdy.
Ako sa pripraviť na pracovný pohovor - úspešne
Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti
Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ktorú zamestnávateľovi preplatí príslušný okresný úrad v sídle kraja, resp. ozbrojených síl.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci. Ide o tzv. pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie sú:
- V rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní.
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky.
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória.
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.
Dôležité osobné prekážky v práci
Do tejto skupiny patria udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. V týchto prípadoch je neprítomnosť zamestnanca v zamestnaní ospravedlnená. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť náhradu mzdy, ak tieto prekážky nebolo možné realizovať mimo pracovného času.
Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:
- Dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa: Ide o tzv. ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské. Viac sa dočítate napríklad v článku PN zamestnanca v roku 2022 - náhrada príjmu a nemocenské.
- Vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času.
- Narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
- Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa najviac 10 dní.
- Úmrtie rodinného príslušníka: pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe. Pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb. Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
- Svadba: vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.
- Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
- Nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy: poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
- Presťahovanie zamestnanca: v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
- Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru: pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.
Uvedený zoznam dôvodov zodpovedá len minimálnemu rozsahu a nelimituje zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi aj viac možností čerpania tzv. plateného pracovného voľna, či poskytnúť čerpanie z uvedených dôvodov vo väčšom rozsahu. Možnosti plateného voľna nad rámec zákonnej úpravy bývajú spravidla inkorporované, t. j. včlenené do kolektívnych zmlúv a sú považované za benefity poskytované zamestnancom pre zlepšenie pracovného prostredia.
Ďalšie práva a povinnosti zamestnanca pri strate zamestnania
Strata zamestnania so sebou prináša aj ďalšie povinnosti a možnosti, ktoré je potrebné zvážiť:
Evidencia na úrade práce
Po strate zamestnania je dôležité sa čo najskôr zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 34 zákona č. 5/2004 Z. z., ak uchádzač o zamestnanie požiada o zaradenie do evidencie do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
Dávka v nezamestnanosti
Po splnení určitých podmienok má nezamestnaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Žiadosť o dávku sa podáva na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zdravotné poistenie
Po strate zamestnania je platiteľom zdravotného poistenia za poistenca štát. Poistenec je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní a predložiť potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aktívne hľadanie zamestnania
Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie aj sám a pravidelne preukazovať túto činnosť úradu.